Zákony, podľa ktorých sa nebeské telesá točia vo vesmíre a jazykoch iných národov, sú mnohým rodičom a učiteľom často známejšie ako zákony, podľa ktorých dieťa vyrastá. A napriek tomu je také dôležité študovať do veľkej hĺbky fyzické základy a psychické podmienky našich detí.
Fyzický vývoj počas puberty
Je potrebné si uvedomiť, že každý vek má nárok platnosť a uznanie. Nič nie je zlé, ako keď dieťa považujete za polovičného, nedokončeného alebo dokonca hlúpeho dospelého. Jednou z veľkých zmien, ktorou rastúce telo našich detí prechádza, je puberta, teda sexuálne dozrievanie. U chlapcov to obvykle spadá do veku 12 až 17 rokov. Dievčatá, ktoré majú vždy mierny pocit hlava začať u chlapcov v ich vývoji, zvyčajne prechádzajú pubertou vo veku od 10 ½ do 14 rokov. Počas puberty si teraz človek všimne tri fázy. Po prvé, obdobie rýchleho nárastu dĺžky a výrazného zvýšenia metabolizmu, to znamená obdobie, ktoré je dobre známe každej matke, keď je oblečenie vždy príliš krátke a sendviče sú vždy príliš malé. Po nej nasleduje fáza najväčšej fyzickej nerovnováhy. Nastupuje zmena hlasu, rysy tváre sa stávajú hrubšími, detské línie kostnatejšie a svalnatejšie. Dobre vyvážený vzhľad celku fyzikálne je dočasne narušený. To vedie k povestným vytiahnutým a hrudkovitým pohybom dospievajúcich. Pre tretie štádium je nakoniec charakteristická skutočnosť, že pohlavné žľazy určite nadobudli svoj náležitý význam v živote. Jednotlivec sa stal dospelým.
Psychologický vývoj počas puberty
Na základe týchto fyziologických zmien, a možno ešte typickejších ako oni, sa mení psychika. Preto je nevyhnutné, aby sme popri osobných vlastnostiach venovali pozornosť aj psychickým zvláštnostiam adolescenta súvisiacim s vekom. Jednotlivé prejavy sú do značnej miery závislé od životných podmienok, teda od výchovy a vplyvov prostredia, ktoré môžu mať pozitívny alebo negatívny vplyv. Deti sú často z jedného dňa na druhý nemotorné, a to aj v oblastiach, v ktorých sa inak vyznajú. Potom prichádza čas nepokoja a nervozity, prechod medzi hravou formou detstva a vážnosť dospelosti, hranie všetkého prežitého s fantáziou, ba až fantazijnosti. Často pozorujeme u dospievajúcich depresia, uzavretosť, spojená so vzdornou vzburou, hádkami a hádkami proti rodičom alebo vychovávateľom. Dospievajúci je teraz pripravený na veľké veci, ale je tiež prístupný zlým živlom (fajčenie, alkohol, drogy, vandalizmus atď.), proti ktorého vplyvom sa inak úspešne bránil.
Vzdelávanie počas puberty
Všetko sú to väčšinou dočasné javy. Príčina týchto meniacich sa stavov pravdepodobne spočíva vo zvýšenej excitabilite centrálnej časti nervový systém puberty a pri prestavbe systému žliaz s vnútornou sekréciou. Biológovia a psychológovia teraz nestačia na to, aby odhalili pravidelnosť puberty. Rodičia a učitelia by mali byť informovaní o výsledkoch prírodných vied a mali by byť prinútení premýšľať o nich a diskutovať o svojich obavách s učiteľom v škole alebo s lekárom. Mladý človek nikdy tak výslovne nevyžaduje pevnú ruku, ktorá by ho vyviedla z vnútorného chaosu, ako v súčasnosti, aj keď to nie je vždy zrejmé. Predpokladom uznania tejto pevnej ruky je však bezpodmienečná dôvera. Princíp všetkých výchovných postojov musí byť: zostať láskavý so všetkými dôsledkami, preukazovať primeranú ohľaduplnosť, nechať si čas, byť schopný trpezlivo sledovať bez výčitiek alebo dokonca biť. Nič nemá taký silný a trvalý účinok na „zle chovaných“ a „nezbedných“ mladých ľudí ako pokojná dôslednosť. To si samozrejme vyžaduje vzdelanie pedagóga, čo, bohužiaľ, nemá vždy ani škola, ani rodičia. Je potrebné uznať, že každý vek má právo platnosť a uznanie. Nič nie je zlé, ak dieťa považujete za polopracovného, nedokončeného alebo dokonca hlúpeho dospelého. Bolo by nedorozumením pre mládež, keby mu niekto chcel iba poradiť a pomôcť mu. Zdravý mladý človek spravidla odmieta takýchto „dobre mienených“ a „vševediacich“ pedagógov, pretože túži po vedení, ako aj po sebapotvrdení. Od začiatku odmietne akýkoľvek pokus o vzdelávanie, hneď ako pocíti že pedagóg nemá jasno v tom, čo chce, že mu nerozumie, že má dovolené pred ním tajiť a konať bez nebezpečenstva. Autorita pedagógov, rodičov a učiteľov bude o to väčšia, o čo viac má adolescent pocit, že ich nedokáže oklamať. V tejto dobe adolescent rozhodne odmieta vodiacu postavu, ktorej chýba pochopenie spravodlivosti voči nemu alebo iným, alebo ho, dokonca ani pri „zľutovaní“ nad zhovievavosťou, neberie vážne alebo úplne. Postoj pedagógov musí byť preto jasný a jednoznačný, ak nechcú byť podozriví z obyčajného obťažovania a šikany. Každý pedagóg musí vedieť, že prebúdzajúce sebavedomie mladých ľudí vyžaduje určité tajomstvo. Napätiu, hnevu, hádkam a klamstvám sa dá vyhnúť, iba ak dospelý človek neustále nehrá rolu psychologického detektíva, ktorý sa pokúša skúmať vnútorný život dospievajúceho. Ak sa vzťah dôvery medzi dospelým a mladým človekom vytvorí z detstva, svoju slobodu aj tak nebude chcieť nikdy zneužiť, len čo potom zatvorí svoju myseľ pred uvedomením si, že je nemožné splniť všetky jeho túžby.
