Stručný prehľad
- Prvá pomoc: Postihnutého upokojte, nohu znehybnite, vyzlečte priliehavý odev, v prípade potreby ochlaďte, odvezte k lekárovi alebo zavolajte záchrannú službu.
- Doba hojenia: Závisí od možných sprievodných poranení, spravidla niekoľko dní imobilizácia kolenného kĺbu po vykĺbení, potom nosenie ortézy na šesť týždňov
- Diagnóza: Fyzikálne vyšetrenie, zobrazovacie postupy, v prípade výpotku prípadne odstránenie tekutiny (punkcia)
- Terapia: Manuálna úprava lekárom, chirurgické opatrenia pri sprievodných poraneniach
- Rizikové faktory: predchádzajúca dislokácia jabĺčka, ženské pohlavie (mladé a štíhle), klepajúce sa kolená, vrodená vývojová vada alebo vysoká poloha jabĺčka, oslabené extenzorové svaly na stehne, choroby so slabým spojivovým tkanivom
- Prevencia: tréning na vybudovanie svalov, ktoré stabilizujú koleno, koordinačné cvičenia, rozohriatie svalstva, nosenie optimálneho športového vybavenia
Pozor!
- Nikdy sa nepokúšajte sami vrátiť vyskočenú nákolennicu na miesto. S najväčšou pravdepodobnosťou by ste zranenie zhoršili.
- Na chladenie kolena nikdy neumiestňujte kocky ľadu alebo chladiace obklady priamo na pokožku, ale vždy medzi nimi umiestnite aspoň jednu vrstvu látky. V opačnom prípade hrozia lokálne omrzliny.
- Ani pri optimálnej liečbe nie je možné vylúčiť opakované luxácie pately. To platí najmä vtedy, ak sa operácia vykoná neskoro.
Čo je patelárna dislokácia?
Patelárna dislokácia je posunutie jabĺčka, zvyčajne do strany, často spôsobené vonkajšou silou, ako je pád (traumatická dislokácia). Menej často sa vyskytuje ako sprievodné poranenie, keď dôjde k poraneniu kapsulárneho väziva v kolennom kĺbe. Lekári hovoria o zvyčajnej dislokácii, ak je nestabilita kĺbu vrodená alebo získaná (napríklad v dôsledku veľmi uvoľnených väzov) a vyskytuje sa aj pri malých pohyboch bez vonkajšej sily.
Patelárna dislokácia je veľmi bolestivá. Postihnutá osoba nemôže hýbať dolnou časťou nohy. Ak sa v kĺbe vytvorí aj modrina, zvýši sa tlak vo vnútri kĺbu, čo zintenzívni bolesť. Príležitostne sa malé kúsky kostí odlomia z jabĺčka alebo stehennej kosti v priebehu patelárnej dislokácie. Úlomky kostí potom voľne plávajú v kĺbe. Prídržné väzy okolo kolennej jamky sa tiež niekedy roztrhnú.
Ak podkolenná jabĺčka vykĺzla zo svojho miesta, lekár by ju mal čo najskôr obnoviť. Návšteva lekára je nevyhnutná aj v prípade, že sa kolenná jabĺčka sama premiestnila: skontroluje, či luxácia nepoškodila okolité štruktúry.
Vykĺbenie jabĺčka je pre postihnutého často šokom: Keď vám zrazu vytŕča z boku nohy ako „hrčka“, je to desivé – a veľmi bolestivé. Preto je o to dôležitejšie, aby ste ako poskytovateľ prvej pomoci konali rozhodne, ak niekomu vyskočila jabĺčka. Tu je to, čo by ste mali urobiť:
- Ubezpečte postihnutého a vysvetlite mu všetko, čo robíte. To buduje dôveru.
- Odstráňte priliehavý odev v oblasti kĺbu (nohavice), pretože oblasť okolo kĺbu zvyčajne v prípade vykĺbenia značne opuchne.
- Zložte váhu z kolena: posaďte postihnutého, ak ešte nesedí. Ľudia s dislokáciou často inštinktívne zaujmú uľavujúcu polohu, v ktorej bolesť trochu ustúpi. Postihnutú osobu nenúťte do inej polohy.
- Veľmi dôležité: pokiaľ je to možné, nehýbte kolenom! V opačnom prípade si môžete poškodiť okolité väzy, svaly a nervy.
- Ak je to možné, ochlaďte opuchnuté miesto (napr. chladiacim obkladom). To trochu zmierni modriny, opuch a bolesť.
- Dopravte postihnutého k lekárovi alebo zavolajte záchranku čo najskôr. To platí aj vtedy, ak sa kolenná jabĺčka sama zasunula späť do kĺbu.
Ako dlho trvá hojenie?
Doba hojenia závisí od prípadných sprievodných poranení a potrebnej liečby.
Ak dôjde k veľkým zraneniam a koleno sa operuje, môže to trvať podstatne dlhšie, kým koleno opäť správne unesie váhu. Fyzioterapeutické cvičenia pomáhajú podporovať proces hojenia.
Ako lekár vyšetrí patelárnu dislokáciu?
Lekár väčšinou na prvý pohľad zistí, či nie je kolenná kĺb vykĺbená. Niekedy, akonáhle lekár pacienta vyšetrí, už sám skĺzol späť do pôvodnej polohy („spontánna redukcia“). Lekár potom diagnostikuje patelárnu dislokáciu na základe informácií poskytnutých pacientom.
Fyzikálne vyšetrenie
Lekár určitými vyšetreniami kontroluje, či je kolenný kĺb skutočne vykĺbený. Jedným z príkladov je takzvaný test vnímania. Pri tomto teste lekár vyvíja bočný tlak na jabĺčko smerom von. Ak pacient vykazuje obranný postoj alebo ak silnejšie reaguje stehenný sval (quadriceps), je to znak dislokácie.
Zobrazovacie postupy
Tie ukazujú, či sú možné sprievodné poranenia patelofemorálneho kĺbu a okolitých štruktúr. V prvom rade sa využíva röntgenové vyšetrenie. V niektorých prípadoch môže byť potrebná aj magnetická rezonancia (MRI) alebo artroskopia.
Punkcia kĺbu
Aké liečby sú k dispozícii?
Manuálna zmena polohy je zvyčajne dostatočnou liečbou patelárnej dislokácie, keď kolenná jabĺčka po prvýkrát vyskočila v dôsledku sily. Lekár pomaly natiahne nohu v kolene a opatrne vedie kolennú jamku do správnej polohy. Pacient predtým zvyčajne užíva liek proti bolesti a sedatívum.
Akonáhle je kolenný kĺb späť na svojom mieste, kolenný kĺb sa na niekoľko dní dlahuje a potom sa stabilizuje pohybovou ortézou.
Chirurgický postup pre dislokáciu patela
Ak sa lekárovi nepodarí manuálne vyrovnať kolenný kĺb a/alebo sú sprevádzané zranenia, je potrebná operácia. To isté platí, ak kolenná jabĺčka opakovane vyskočila. Je to preto, že čím častejšie sa kĺb vykĺbi, tým sú nosné konštrukcie nestabilnejšie. Pri operácii ich lekár opäť stiahne a tým kĺb stabilizuje.
Nakoniec existuje množstvo rôznych chirurgických techník na liečbu patelárnej dislokácie. Všetky majú za cieľ znížiť trakciu na jabĺčku na vonkajšej strane kolena a tým znížiť riziko dislokácie.
Lekári častejšie operujú mladých, športovo aktívnych ľudí s luxáciou pately ako starších pacientov.
Existujú rizikové faktory?
Možné rizikové faktory pre vykĺbenie kolenného kĺbu sú
- Anamnéza patelárnej dislokácie: Ak už kolenný čapík raz vyskočil, zvyšuje sa pravdepodobnosť nového vykĺbenia. Je to preto, že každá dislokácia a s ňou spojené natiahnutie alebo poranenie okolitých štruktúr spôsobuje, že kĺb je nestabilnejší.
- Ženské pohlavie: Patelárna dislokácia je obzvlášť častá u mladých, štíhlych atlétov.
- X-nohy: Kvôli axiálnemu vychýleniu je bočný ťah na jabĺčko silnejší ako normálne.
- Vrodené malformácie jabĺčka alebo patelárneho klzného ložiska
- Vrodená alebo nehodová elevácia jabĺčka kolena
- Slabosť alebo nerovnováha extenzorových svalov stehna
- Systémové ochorenia so slabosťou spojivového tkaniva, ako sú dedičné choroby Marfanov syndróm a Ehlers-Danlosov syndróm
