Vojta terapie je fyzioterapia liečebná metóda vyvinutá neurológom Václavom Vojtom v 1960. rokoch. Jeho cieľom je pomôcť ľuďom s centrálnymi chorobami alebo úrazmi nervový systém znovu získať slobodu pohybu v najväčšej možnej miere.
Čo je Vojtova terapia?
terapie sa používa pri poruchách posturálneho a pohybového aparátu. To platí rovnako pre poruchy alebo obmedzenia pohybu, ktoré majú pôvod v nervový systém, terapie sa používa na poruchy v posturálnom a pohybovom aparáte. To platí aj pre choroby alebo obmedzenia pohybu pochádzajúce z nervový systém. Tieto poruchy prísne obmedzujú alebo môžu úplne zablokovať pohybové vzorce vrodené pre ľudí, ako sú napríklad uchopenie, otočenie, chôdza a státie. Cieľom Vojtovej terapie je reaktivácia týchto pohybových vzorcov u ľudí rôzneho druhu so zdravotným postihnutím. Rozsah, v akom je to možné, závisí od samotného základného ochorenia alebo zdravotného postihnutia. Na dosiahnutie čo najlepšieho účinku pracuje terapeutická metóda s takzvanou reflexnou lokomóciou. Reflex je definovaný ako nevedomá a nekontrolovaná reakcia na určitý stimul, pričom lokomócia znamená lokomóciu. Reflexná lokomócia je preto pohyb vynútený pomocou reflex.
Funkcia, účinok a ciele
Vojtovu terapiu je možné použiť pri mnohých chorobách. Považuje sa za základnú liečbu takmer akejkoľvek pohybovej poruchy. Terapia bola dlho považovaná za neúčinnú u dospelých a úspešná iba u malých detí. Dôvodom bola tvárnosť centrálneho nervového systému u detí, ktorá sa však u dospelých významne znižuje. Tieto predpoklady sa ukázali ako mylné. Aj keď ľahšia tvárnosť zvyšuje šancu na úspech, úspechy sa touto metódou dosahujú aj opakovane u dospelých. Jediným predpokladom Vojtovej terapie je neuromuskulárne spojenie medzi svalmi a nervovými dráhami. Pokiaľ je toto vedenie k dispozícii, je možné použiť terapiu. Jednou z oblastí použitia je roztrúsená skleróza, napríklad. Tu sa využíva neurologický potenciál. Terapia má rôzne indikátory. Môže sa teda použiť, keď dôjde k pohybovým poruchám v dôsledku mozog poškodení alebo pri rôznych svalových ochoreniach. Úspech je možné dosiahnuť aj pri rôznych druhoch paralýzy. Patria sem ochrnutie rúk a nôh, ako aj paraplégia, za predpokladu, že vyššie uvedené stav je splnená. Okrem toho sa terapia používa na koordinácie poruchy v dojčenskom veku. Možno ich pripísať napríklad rôznym genetické choroby. Okrem toho sa Vojtova terapia používa u ľudí s obmedzeniami v oblasti chrbtice. Patria sem napríklad skolióza, čo je zakrivenie chrbtice. Okrem toho sa používa pri neurologických ochoreniach ako napr roztrúsená skleróza, ischalgia a herniované disky. Je to tiež liečba voľby po mozgových príhodách, ktorá pomáha pacientom nájsť cestu späť do života. Terapia môže pomôcť čo najviac obnoviť prirodzené pohybové vzorce a tým uľahčiť život. Podľa druhu sa Vojtova terapia môže použiť aj na liečbu vrodených deformít a s nimi spojeného nesprávneho zaťaženia. Okrem toho môžu byť takéto vychýlenia vyvolané nehodami a zraneniami a bolesť spôsobujú. Na druhej strane by sa terapia nemala používať, ak sú prítomné akútne a zápalové ochorenia. Nie je navrhnutý ani špecializovaný na tento účel. To isté platí pre jeho použitie u ľudí s krehkosťou kosti, pretože tu môže reflexná lokomócia spôsobiť vážne škody. Liečba Vojtou by sa navyše nemala používať pri niektorých srdcových a svalových ochoreniach. Je potrebné individuálne uzavrieť príslušné dohody s ošetrujúcim lekárom a fyzioterapeutom. Terapia pracuje so spúšťaním stimulov terapeutom. Tieto sa aktivujú z rôznych základných pozícií. Variantom je aktivácia, keď je pacient v ľahu. V tomto prípade vedie stimulácia k zodpovedajúcim pohybovým komplexom, reflexnému plazeniu alebo reflexnému otáčaniu. Týmto spôsobom sa dosahujú pohyby, ktoré predtým u väčšiny pacientov možno neboli možné. Kombináciou a rôznorodosťou rôznych podnetov a pohybov tak možno dosiahnuť terapeutický program šitý na mieru postihnutej osobe. Terapia sa musí prispôsobiť chorobe a jej priebehu, ako aj individuálnym potrebám pacienta. Spolu s terapeutom sa vypracuje vhodný terapeutický program.
Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Kritici Vojtovej terapie sa zameriavajú hlavne na použitie metód u dojčiat. V tomto ich podporujú matky postihnutých detí. Dôvodom je plač dojčiat počas terapeutického sedenia, ktorý vedie k psychickému stres pre matku. Je tak nútená potlačiť potrebu ochrany. Existuje tiež obava z podvedomého spôsobenia psychickej ujmy deťom. Deti by mohli mať odpor k liečbe rodičov. Základom je nedostatočné porozumenie dojčiat, pokiaľ ide o nútený pohyb. Je možné, že deti by terapiu vnímali ako zlé zaobchádzanie, ktoré by malo negatívny vplyv na ich duševný vývoj. Obrovský stres netreba opovrhovať, ktorým sú rodičia a najmä matky vystavené počas terapie. Terénne správy hovoria o neutíchajúcom plači detí. Pediatri a terapeuti často hovoria o možných scenároch, ktoré môžu na rodinu prísť, ak liečba nebude pokračovať. Je však rozumné najskôr Počúvaj rôznych pediatrov a zvážte alternatívy skôr, ako sa rodičia rozhodnú pokračovať vo Vojtovej terapii. V niektorých prípadoch existujú aj iné možnosti liečby, ktoré sú menej nervózne a vyvíjajú menší tlak na deti. Preto sa Vojtova terapia má používať u dojčiat iba vtedy, ak to považuje viac ako jedna strana za nevyhnutné.