Vizuálne vnímanie v sietnici
Aby sme mohli vidieť, musí sa svetlo dostať na sietnicu v zadná časť oka.Najskôr prepadne cez rohovku, žiak a šošovka, potom prechádza cez sklovité telo za šošovkou a musí najskôr preniknúť do celej sietnice, kým sa dostane na miesta, kde môže prvýkrát vyvolať účinok. Rohovka a šošovka sú súčasťou (optického) lomového aparátu, ktorý zaisťuje, že svetlo sa láme správne a celkový obraz sa na sietnici zobrazuje presne. Inak by objekty neboli ostro vnímané.
Je to napríklad prípad krátkozrakosť alebo ďalekozrakosť. The žiak je dôležité ochranné zariadenie, ktoré reguluje dopad svetla rozpínaním alebo zmršťovaním. Existujú aj lieky, ktoré túto ochrannú funkciu prekonávajú.
Je to potrebné napríklad po operáciách, keď žiak je potrebné nejaký čas imobilizovať, aby sa lepšie podporil proces hojenia. Akonáhle svetlo prenikne do sietnice, zasiahne bunky nazývané tyčinky a kužele. Tieto bunky sú citlivé na svetlo.
Majú receptory („svetelné senzory“), ktoré sú naviazané na proteín, presnejšie na G proteín, takzvaný transducín. Tento konkrétny G proteín je naviazaný na inú molekulu, rodopsín. Skladá sa z časti vitamínu A a bielkovinovej časti, takzvaného opsínu.
Ľahká častica, ktorá narazí na takýto rodopsín, mení svoju chemickú štruktúru narovnávaním predtým prerušeného reťazca atómov uhlíka. Táto jednoduchá zmena v chemickej štruktúre rodopsínu umožňuje interakciu s transducínom. To tiež mení štruktúru receptora takým spôsobom, že sa aktivuje enzýmová kaskáda a dôjde k zosilneniu signálu.
V oku to vedie k zvýšenému negatívnemu elektrickému náboju na bunková membrána (hyperpolarizácia), ktorá sa prenáša ako elektrický signál (prenos videnia). The uvula bunky sa nachádzajú v bode najostrejšieho videnia, nazývanom tiež žltá škvrna (macula lutea) alebo v odborných kruhoch fovea centralis. Existujú 3 typy kužeľov, ktoré sa líšia tým, že reagujú na svetlo veľmi špecifického rozsahu vlnových dĺžok.
Existuje modrý, zelený a červený receptor. Toto pokrýva farebný rozsah, ktorý je pre nás viditeľný. Ostatné farby sú výsledkom hlavne súčasnej, ale rozdielne silnej aktivácie týchto troch typov buniek.
Genetické variácie modrého, zeleného a červeného receptora môžu viesť k odlišnej farbe slepota. Tyčinkové bunky sa nachádzajú hlavne v periférnej oblasti (periférii) okolo fovea centralis. Tyčinkové bunky nemajú receptory pre rôzne rozsahy farieb. Sú však oveľa citlivejšie na svetlo ako kužele. Ich funkciou je zvýšenie kontrastu a videnia v tme (nočné videnie) alebo pri slabom osvetlení (súmrak).
