Uhryznutie psom: Čo robiť?

Uhryznutie psom: stručný prehľad

Čo robiť v prípade uhryznutia psom? Prvá pomoc: Ranu vyčistiť, vydezinfikovať a uzavrieť (napr. náplasťou). Na silne krvácajúcu ranu po uhryznutí pritlačte sterilný materiál bez choroboplodných zárodkov (napr. sterilný obklad) a v prípade potreby priložte tlakový obväz.
Riziká pohryznutia psom: ťažké poranenia kože a svalov, poranenia nervov (niekedy s následnými poruchami zmyslového vnímania), poranenia ciev (niekedy s nebezpečnou stratou krvi), poranenia kostí, infekcia rany, tvorba nepekných jaziev.
Kedy navštíviť lekára? V zásade platí, že každú ranu po uhryznutí by mal vyšetriť lekár a v prípade potreby ju ošetriť (najmä pri silnom krvácaní).

Pozor!

Dokonca aj malé rany po uhryznutí sa môžu infikovať. V horšom prípade vzniká život ohrozujúca infekcia tetanom alebo besnotou!
V prípade silne krvácajúcej rany po uhryznutí psom by ste sa mali po prvom ošetrení čo najskôr poradiť s lekárom alebo zavolať lekára na pohotovosti!

Uhryznutie psom: Čo robiť?

Ak psa (neúmyselne) podráždite alebo vystrašíte, môže rýchlo prasknúť. Niekedy je len povrchovo poškriabaná koža. Pes však so svojimi zaoblenými zubami a mohutnými čeľustnými svalmi môže obeti spôsobiť aj vážne poranenia tkaniva.

Vo všeobecnosti sa pri ľahšej rane po uhryznutí odporúčajú nasledujúce opatrenia prvej pomoci:

Vyčistite ranu: ranu po uhryznutí dôkladne, ale dôkladne očistite vlažnou vodou a mydlom, len čo prestane silno krvácať.
Dezinfikujte ranu: Použite vhodný dezinfekčný prostriedok na dezinfekciu rany po uhryznutí psom, ak je k dispozícii.
Krycia rana: Na malú ranu od uhryznutia postačí leukoplast. Väčšiu ranu po uhryznutí treba naopak prekryť sterilným tampónom alebo gázovým obkladom.
Choďte k lekárovi!

V prípade uhryznutia so silným krvácaním musíte začať s týmito opatreniami prvej pomoci:

Zastavenie krvácania: Na ranu po pohryzení alebo do rany pritlačte mäkký materiál, ktorý je podľa možnosti bez choroboplodných zárodkov (napr. sterilný obklad).
Ak je krvácanie obzvlášť silné, priložte tlakový obväz.
Okamžite vezmite pacienta k lekárovi alebo zavolajte záchrannú službu (112) – najmä ak sa krvácanie nedá zastaviť!

Uhryznutie psom: Riziká

Uhryznutie psom nesie so sebou rôzne riziká: Na jednej strane mohlo dôjsť k poraneniu veľkého množstva tkaniva, ako sú svaly, nervy, cievy a kosti. Po druhé, invázie mikróbov (najmä zo psích slín) môže spôsobiť infekciu rany.

Poškodenie tkaniva

Uhryznutie psom môže spôsobiť rôzne stupne poškodenia tkaniva. V miernych prípadoch je často poškodená iba povrchová vrstva kože (epidermis).

Okrem toho môže hlboký uhryznutie psa poraniť okrem kože a svalového tkaniva aj nervy, cievy a niekedy aj kosti. Nervové poranenia môžu viesť k nervovým zlyhaniam (zmyslové poruchy). To môže napríklad znamenať, že pocit dotyku v postihnutej oblasti nebude v budúcnosti taký dobrý ako predtým.

V prípade cievnych poranení sa unikajúca krv môže hromadiť v ťažko natiahnuteľnej svalovej kladke (= skupina svalov obklopená fasciami). Oblasť opuchne a je veľmi bolestivá. Lekári to označujú ako kompartment syndróm. Ako ďalší dôsledok sa môže vyvinúť svalová slabosť a nervové deficity.

U dojčiat a malých detí má pohryznutie psom často obzvlášť zlé následky: Zviera v nich môže uhryznúť alebo odtrhnúť celé časti tela (napr. uši, ruky alebo dokonca celú hlavu) ešte ľahšie ako u starších detí a dospelých.

Infekcia uhryznutím psa

Ranu po uhryznutí môžu infikovať aj baktérie z kožnej flóry uhryznutého človeka, ako aj baktérie z prostredia. Stáva sa to však menej často ako infekcia rany spôsobená baktériami zo psích slín.

Infikovanú ranu po uhryznutí spoznáte podľa opuchu a začervenania, ktoré sa šíri okolo rany.

Podľa výskumu má päť až 25 percent všetkých uhryznutí psa za následok infekciu rany. Pravdepodobnosť infekcie rany uhryznutím psa závisí od prípadu k prípadu od niekoľkých faktorov. Tie obsahujú:

Typ a stupeň kontaminácie rany po uhryznutí.
rozsah deštrukcie tkaniva
individuálny profil pacienta, napr. zvýšené riziko infekcie u malých detí, starších ľudí a oslabeného imunitného systému (napr. v dôsledku cukrovky, HIV, rakoviny alebo liečby kortizónom)
postihnutá oblasť tela (uhryznutie psom na rukách, nohách, tvári a genitáliách obzvlášť často vedie k infekcii rany)

Niektoré infekcie rany zostávajú lokalizované. Môže sa však stať aj to, že sa patogény rozšíria do iných tkanív a orgánov. Možné následky sú potom napr.

Flegmóna: Ide o rozšírenie zápalu do okolitého tkaniva.
Absces: nahromadenie hnisu v dutine spôsobené roztavením tkaniva súvisiacim so zápalom
Kĺbový empyém: hromadenie hnisu v kĺbovom priestore (v dôsledku šírenia infekcie psom uhryznutím do susedného kĺbu)
Zápal celého kĺbu (artritída): Toto sa však zriedkavo stáva pri infekcii uhryznutím psa.
sporadické rozšírenie infekcie do iných orgánov, čo môže viesť napríklad k zápalu kostnej drene (osteomyelitíde), meningitíde alebo hromadeniu hnisu v pečeni, pľúcach alebo mozgu.

Uhryznutie psom: Kedy navštíviť lekára?

V prípade pohryznutia psom je vždy vhodná návšteva lekára. Aj keď má pes špičatými zubami na koži len malé ranky, tieto môžu siahať veľmi hlboko, čo zvyšuje riziko infekcie rany.

Je to preto, že mikróby zo psích slín môžu preniknúť hlboko do tkaniva a spôsobiť zápal, zatiaľ čo okraje rany malého vstupného bodu sa rýchlo zlepia v horných vrstvách kože, takže ďalšia starostlivosť o ranu je zdanlivo zbytočná.

Preto sú malé rany po uhryznutí vo všeobecnosti nebezpečnejšie ako veľké rany po uhryznutí, ktoré často silno krvácajú a pomalšie sa uzatvárajú.

Návšteva lekára sa odporúča aj pri uhryznutí psom, pretože pacient môže potrebovať očkovanie proti tetanu alebo besnote. Tieto očkovania by sa mali podať čo najskôr, pretože obe ochorenia môžu byť život ohrozujúce.

Pohryznutie psom: vyšetrenie u lekára

V prvom rade lekár pri rozhovore s pacientom alebo rodičmi (v prípade detí s uhryznutím psom) zoberie pacientovu anamnézu (anamnézu). Možné otázky sú:

Kde a kedy vás (alebo vaše dieťa) pohrýzli?
Zmenil sa vzhľad rany po uhryznutí psom? Ak áno, ako (opuch, začervenanie, tvorba hnisu atď.)?
Bola alebo je horúčka?
Existujú nejaké ďalšie príznaky, ako je necitlivosť v oblasti uhryznutia alebo problémy s pohybom postihnutej časti tela?
Existujú nejaké už existujúce ochorenia (napríklad cukrovka)?
Užívate (alebo vaše dieťa) nejaké lieky (napr. kortizón alebo iné prípravky, ktoré potláčajú imunitný systém)?

Ak nejde o vášho vlastného psa, mali by ste takúto informáciu podľa možnosti získať od majiteľa psa a odovzdať ju lekárovi.

Fyzikálne vyšetrenie

Po anamnéznom rozhovore nasleduje fyzikálne vyšetrenie: lekár dôkladne vyšetrí ranu po uhryznutí psom. Pozrie sa na to, koľko tkaniva bolo poranené, ako silne je rana kontaminovaná a či sú na nej príznaky zápalu (ako je opuch, začervenanie, hypertermia, tvorba hnisu).

Môže odfotografovať ranu po uhryznutí psom (na dokumentáciu).

V prípade pohryznutia ruky alebo nohy psom lekár skontroluje aj pohyblivosť postihnutej končatiny (napríklad lakťového či kolenného kĺbu). Testuje sa aj svalová sila, reflexy ako aj hmatové vnímanie kože (citlivosť). Dá sa tak zistiť akékoľvek poškodenie svalov, šliach či nervov.

Krvný test

Napríklad pri zápale uhryznutia psom sú v krvi zvýšené rôzne zápalové parametre, ako sú biele krvinky (leukocyty) a C-reaktívny proteín (CRP).

Tampón na ranu po uhryznutí psom

Lekár odoberie ster z rany po uhryznutí alebo získa vzorky ranového sekrétu na podrobnejší rozbor v laboratóriu. Tam sa kontroluje, či je možné vo vzorke kultivovať možné patogény infekcie uhryznutím psa. Ak áno, lekár potom môže pacientovi predpísať vhodný liek proti choroboplodným zárodkom.

Imaging

Ak existuje podozrenie, že pri uhryznutí psom došlo aj k poraneniu kostného tkaniva, objasnenie môže poskytnúť röntgenové vyšetrenie. V prípade uhryznutia psom do tváre alebo lebky lekár zvyčajne nariadi počítačovú tomografiu (CT) alebo magnetickú rezonanciu (MRI).

Uhryznutie psom: Liečba lekárom

Lekárske ošetrenie rany po uhryznutí psa závisí od toho, ktorú časť tela zviera pohrýzlo a aké rozsiahle je zranenie. Všeobecné opatrenia starostlivosti o rany sú:

Čistenie rany po uhryznutí (napr. 1% roztokom organojódu)
Výplach rán soľným roztokom
Debridement (excízia roztrhaného, rozdrveného a odumretého tkaniva rany)
Primárna starostlivosť o ranu: priame uzatvorenie rany náplasťou, tkanivovým lepidlom, sponkami alebo stehom. Toto sa robí pre nekomplikované rany po uhryznutí, ktoré nie sú staršie ako niekoľko hodín.
Sekundárna starostlivosť o ranu: Rana po uhryznutí psom zostáva spočiatku otvorená (niekedy aj niekoľko dní) a pred konečným uzavretím sa niekoľkokrát vyčistí (napr. zošitím). To je nevyhnutné pre veľké a/alebo roztvorené rany, ako aj infikované rany.
V prípade potreby imobilizácia poškodenej časti tela (najmä v prípade infekcie rany).

V niektorých prípadoch lekár podá pacientovi antibiotiká, aby zabránil bakteriálnej infekcii rany. To môže byť vhodné napríklad v prípade čerstvých, hlbokých uhryznutí, ako aj uhryznutí v kritických oblastiach tela (ruky, nohy, oblasti v blízkosti kĺbov, tvár, pohlavné orgány).

Pacienti so zvýšeným rizikom infekcie (ako sú diabetici) a tí s implantátmi (napr. umelé srdcové chlopne) často dostávajú antibiotiká preventívne po uhryznutí psom.

Ak už existuje bakteriálna infekcia rany, vo všetkých prípadoch sa používajú antibiotiká.

Očkovanie proti tetanu vykonáva lekár po uhryznutí psom v prípade chýbajúcej vakcinačnej ochrany (napr. posledná očkovanie proti tetanu príliš dávno) alebo neznámeho stavu očkovania.

Očkovanie proti besnote je potrebné vtedy, ak nemožno vylúčiť infekciu (napr. pri pohryznutí divým psom, pohryznutí psom domácim, ktorý sa správa nezvyčajne dôverčivo alebo agresívne – podozrenie na besnotu!).

Zabráňte uhryznutiu psom

Nikdy nenechávajte dieťa samé so psom, aj keď ide o inak dobre vychovaného psa. Aj mimo hry môže pes náhle vnímať dieťa ako hrozbu a uhryznutie.
Dávajte pozor na varovné signály od psa, ako napríklad, že zviera cúva, dvíha muchy a vyceňuje zuby, vrčanie, sploštené uši, naježená srsť, zdvihnutý alebo zastrčený chvost.
Nerušte psa, keď je alebo spí! Ak odoberiete jedlo kŕmiacemu sa psovi alebo sa náhle (a hrubo) dotknete spiaceho psa, môže prasknúť.
Buďte obzvlášť opatrní pri manipulácii so psími matkami a ich šteniatkami.
Neoddeľujte psov, ktorí sa medzi sebou šúchajú. V opačnom prípade riskujete, že sa zapojíte do boja a zraníte sa.
Vyhnite sa hlasitým zvukom (ako je krik) okolo psa. Zviera môže vnímať hlasné zvuky ako hrozbu a potom praskne.
Cudzích psov by ste sa mali dotýkať alebo ich hladkať len vtedy, ak to majiteľ dovolil (svoj zviera pozná najlepšie). Tiež vždy nechajte psa, aby vás oňuchal, než sa ho dotknete.

Ak sa k vám približuje cudzí pes bez majiteľa, mali by ste dbať na nasledujúce pravidlá, aby ste sa vyhli riziku uhryznutia psom:

Zachovajte pokoj a stojte!
Neprepadajte panike a nekričte!
Nepozerajte sa na psa (hlavne nie priamo do očí)!
Povedz nie!" alebo "Choď domov!" alebo podobne tichým hlasom.
V najlepšom prípade sa postavte bokom k zvieraťu – priame konfrontácie by ho mohli vyprovokovať k uhryznutiu psom.
Počkajte, kým pes stratí záujem a odíde!

Poučte aj svoje dieťa o správnom zaobchádzaní so psom! Je obzvlášť pravdepodobné, že ich uhryzne pes, najmä v kritických oblastiach, ako je hlava a krk.