Trvanie liečby
Liečba syndrómu vyhorenia má rôzne trvanie v závislosti od pacienta. Trvanie liečby vyhorením závisí nielen od závažnosti vyhorenia, ale aj od ochoty pacienta spolupracovať (súlad) a zvyšných kapacít (odolnosť). Okrem toho každý pacient reaguje inak na liečbu syndrómu vyhorenia a trvanie liečby závisí od toho, či sa pacient môže terapii venovať naplno a či je pre neho zvolený typ terapie vhodný.
Všeobecne sa však dá povedať, že doba liečby vyhorením je asi 6 až 12 mesiacov. Týka sa to však času, v ktorom je pacient úplne zotavený a získal späť všetky svoje kapacity, tj. V skutočnosti stopercentné zotavenie. Už po niekoľkých týždňoch však možno zaznamenať malé úspechy, ktoré môžu tiež poskytnúť informácie o tom, ako dlho bude liečba pokračovať a ako dobre pacient na zvolenú liečbu reaguje. Pacient by si mal napriek tomu uvedomiť, že vyhorenie nastáva až po vyčerpaní všetkých zdrojov tela. Trvá určitú dobu, kým sa obnovia, a doba liečby vyhorením, ktorá môže trvať od pol roka do celého roka, určite nie je príliš vysoká.
Drogy
Pri liečbe syndrómu vyhorenia psychoterapie a behaviorálna terapia sa používajú. Všetci spoločne vedú k adekvátnemu ošetreniu syndróm vyhorenia a je dôležité považovať všetky tri za rovnaké piliere, na ktorých je založená liečba syndrómu vyhorenia. Samotná liečba liekom nie je indikovaná na vyhorenie, pretože aby sa pacient dostal z fázy vyhorenia, musí sa zmeniť jeho správanie.
Napriek tomu sú lieky dôležité ako pilier terapie vyhorením a môžu podporovať a dodávať pacientovi dostatočnú silu, najmä v zložitej počiatočnej fáze liečby. Ak však pacient nechce užívať lieky na vyhorenie, môže pokračovať v liečbe aj bez liekov. U niektorých pacientov však vyhorenie pokročilo tak ďaleko, že nenájdu dôvod na začatie liečby syndróm vyhorenia vôbec bez liekov.
Je dôležité vedieť, že liek sa nemusí užívať trvalo, ale slúži skôr ako odrazový mostík mimo depresívnu náladu. Len čo ťažká počiatočná fáza pominie a pacient sa bude cítiť znovu fyzicky a psychicky stabilnejší, je možné liečbu pomaly vysadiť, tj postupne vysadiť. Pretože však veľa pacientov trpí depresívnou náladou alebo dokonca výraznými prejavmi depresia kvôli syndrómu vyhorenia je dôležité ich neignorovať, ale proti nim užívať lieky.
Okrem bylinného lieku Ľubovník bodkovaný, existujú aj syntetické lieky, ktoré môžu zvýšiť depresívnu náladu a umožniť tak pacientovi zahájiť liečbu. Veľmi populárne lieky pri liečbe syndrómu vyhorenia sú takzvané selektívne serotonínu inhibítory spätného vychytávania, skrátene SSRI. Tieto lieky zabezpečujú, že zvýšené serotonínu zostáva medzi nervovými bunkami (synapsie).
serotonín je látka posla (neurotransmiter), ktoré môžu zabezpečiť, aby sme boli šťastnejší a mali viac úsilia. Mnoho pacientov s depresívnou náladou má príliš málo serotonínu, a teda príliš málo poslov, aby ich potešilo. Tým, že SSRI, pacient cíti pozdvihnutie nálady a zvýšenú hnaciu silu, preto sa liek často používa pri liečbe syndrómu vyhorenia, aby pomohol pacientovi dostať sa z depresívnej fázy.
Teoreticky môžu byť použité aj iné mierne antidepresíva, ako je amitryptilín, ale SSRI vykazujú najmenšie vedľajšie účinky, nemajú návykový potenciál a sú preto najvhodnejšie na krátkodobú liečbu syndrómu vyhorenia. Napriek tomu je potrebné zopakovať, že samotné podávanie liekov nemôže byť adekvátnou liečbou syndrómu vyhorenia, ale malo by pacientovi pomôcť iba v počiatočnej fáze načerpania nových síl a zahájenia ďalšej liečby.
