úvod
Choroby temporomandibulárny kĺb nie sú nezvyčajné. V Nemecku poruchy normálnej funkcie temporomandibulárny kĺb sú okrem výskytu kazových chýb jednou z najbežnejších abnormalít v ústna dutina. Podľa rozsiahlych štúdií trpí temporomandibulárnym kĺbom viac ako 10 miliónov občanov artróza.
Počet pacientov trpiacich menej nápadnými poruchami temporomandibulárny kĺb toto číslo vysoko prevyšuje. Vo väčšine prípadov sa deficity vo funkcii temporomandibulárneho kĺbu prejavujú u postihnutého pacienta vo veľmi skorom štádiu prostredníctvom výskytu prasklín, napätia a bolesť v žuvacích svaloch, bolesti hlavy a uši alebo obmedzenia pri otváraní ústa. Všeobecne sa predpokladá, že také problémy temporomandibulárneho kĺbu sú väčšinou spôsobené nesprávnym zaťažením a mechanickým opotrebením povrchov kĺbov pozostávajúcich z chrupavka.
Existujú však aj pacienti, u ktorých sa takéto príznaky objavia v dôsledku zápalových alebo infekčných príčin. S pribúdajúcim vekom sa preukázateľne zvyšuje riziko vzniku ochorenia čeľuste so zreteľne vnímateľným (a niekedy aj zvukovým) cvaknutím temporomandibulárneho kĺbu. Okrem toho sa zdá, že pri vývoji chorôb temporomandibulárnych kĺbov hrá rozhodujúcu úlohu aj možná genetická predispozícia alebo ťažká fyzická práca.
Anatómie
Temporomandibulárny kĺb (lat. Articulation temporo- mandibularis) predstavuje pohyblivé spojenie medzi kosťou Horná čeľusť (lat. Maxilla) a spodná čeľusť kosť (lat.
Mandibula), v ktorej takzvaná mandibulárna fossa (lat. Fossa mandibularis) vstupuje do priameho kontaktu s hlava z Horná čeľusť (Caput mandibulae). Kým Horná čeľusť kosť tvorí tuhú časť temporomandibulárneho kĺbu, spodná čeľusť, ktorý je nevyhnutný na otvorenie ústa, je voľne pohyblivý a upnutý do spoja.
Toto spojenie kostí je podporované početnými svalmi (žuvacie svaly) a väzmi. Aby sa zabránilo vzájomnému treniu dvoch kostných štruktúr temporomandibulárneho kĺbu, hlava hornej čeľuste a dolnej čeľuste sú oddelené pohyblivou časťou chrupavka (kĺbový disk). The chrupavka disk rozdeľuje temporomandibulárny kĺb na dve funkčne nezávislé časti, horný a dolný kĺbový priestor.
Posuvné pohyby sa vykonávajú hlavne v oblasti horného kĺbového úseku (horná kĺbová medzera). Rotačné pohyby sa naopak uskutočňujú hlavne v dolnom kĺbovom priestore. Na žuvanie alebo rozprávanie však v žiadnom prípade nestačí vykonať jeden z týchto dvoch pohybov oddelene. V týchto procesoch musia byť oba rozsahy pohybu šikovne navzájom kombinované. Z tejto skutočnosti možno odvodiť, že kombinované pohyby (tzv. Otočno-posuvné pohyby) je možné vykonávať aj v temporomandibulárnom kĺbe.
