úvod
zlomenina vonkajšieho členku (zlomenina fibuly) je možné liečiť chirurgicky alebo konzervatívne. Aká liečba je v jednotlivých prípadoch vhodná, závisí od presného umiestnenia zlomenina a ktorých štruktúr je to dotknuté. V tejto súvislosti je obzvlášť dôležité, či syndesmóza („väzivová adhézia“) medzi vnútornou a vonkajšou členok je tiež ovplyvnená a či existujú sprievodné zranenia.
Ktorú zlomeninu vonkajšieho členka je možné liečiť konzervatívne?
Viditeľne zle položený zlomenina vonkajšej členok (dislokovaný zlomenina) by mal byť zriadený (zmenšený) pohotovostným lekárom na mieste nehody, aby sa zabránilo tlakovému poškodeniu mäkkých tkanív (kože, nervy, plavidlá) spôsobené úlomkami kostí. V zásade sú k dispozícii dva rôzne postupy na ošetrenie zlomenina vonkajšieho členku: Na jednej strane je to chirurgická rekonštrukcia a fixácia kosti, na druhej strane takzvaná konzervatívna liečba bez chirurgického zákroku. Rozhodnutie liečiť zlomenina vonkajšieho členku konzervatívne závisí od rozsahu poranenia.
Otvorené zlomeniny alebo zlomeniny, v ktorých zlomenina končí kosti skĺzli príliš ďaleko od seba (vykĺbené zlomeniny) sú klasifikované ako takzvané Weberove zlomeniny B alebo C a vyžadujú si chirurgický zákrok. Na druhej strane nekomplikované zlomeniny, ktoré sú pod syndesmózou („adhézia väzov“) (klasifikácia typu Weber A), ako aj zlomeniny, pri ktorých sa konce kosti sa neposunuli proti sebe (nevyvrátené zlomeniny) sa dajú liečiť bez chirurgického zákroku (konzervatívne). Konzervatívna liečba sa tiež často volí v prípadoch takzvaných kontraindikácií, tj nálezov, ktoré hovoria proti chirurgickému zákroku.
Tieto kontraindikácie sú napríklad značné poruchy obehu v oblasti operácie, čo by viedlo k podstatne horšiemu hojenie rán. Takéto obehové poruchy môžu byť výsledkom výraznej periférnej arteriálnej okluzívnej choroby (PAD), cukrovka mellitus alebo fajčenie. Bohužiaľ, často existuje kombinácia všetkých týchto faktorov, ktoré hovoria proti chirurgickému zákroku.
Aj keď existuje zvýšené riziko infekcie v dôsledku noha vredy („otvorené nohy“) alebo už existujú predkolenie infekcie, chirurgický zákrok často nie je nevyhnutný z bezpečnostných dôvodov. Aj u pacientov vo veľmi vysokom veku sa musí starostlivo zvážiť riziko operácie oproti možnému prínosu; aj tu terapia často postupuje skôr konzervatívne. Konzervatívna terapia externého členok zlomenina spočiatku spočíva v korekcii obidvoch koncov zlomeniny.
To znamená, že členok je zatiaľ vyrovnaný. Potom je noha alebo vonkajší členok dlahovaný takzvaným airwalkerom. Postihnutý vonkajší členok je potom imobilizovaný a chránený asi šesť týždňov, aby konce zlomeniny mohli opäť spolu dorásť do správnej polohy.
