PD Philippe Lyrer, MD, je vedúci lekár v Neurologickej fakultnej nemocnici vo švajčiarskom Bazileji. Študoval na Lekárskej fakulte Univerzity v Bazileji a klinickú neurológiu absolvoval v Neurologickej univerzitnej nemocnici v Bazileji od roku 1987. Študijný pobyt ho zaviedol do Londýna / Ontária v Kanade v roku 1992. V roku 1983 získal titul špecialistu FMH v neurológii a bol povýšený na klinického vedúceho lekára na neurologickej klinike.
Zdvihová jednotka
Od jesene 1994 má pod sebou aj odborné vedenie oddelenia mozgových ciev Ultrazvuk Diagnostika a v roku 1997 bol vymenovaný za vedúceho lekára. Pri svojich klinických aktivitách sa podieľal na vývoji koncepcie koordinovaného hodnotenia a liečby mŕtvica, takzvaná „zdvihová jednotka“. Jeho výskumná práca a publikácie sa zaoberajú cerebrovaskulárnymi chorobami. Je členom niekoľkých národných a medzinárodných odborných spoločností, vrátane Cerebrovaskulárnej pracovnej skupiny vo Švajčiarsku (tajomník - predseda).
Mŕtvica - čo to vlastne je?
Dr. Lyrer: Podľa sveta zdravie Definícia organizácie, a mŕtvica alebo cerebrovaskulárna príhoda je lokalizovaná porucha v mozog. Príčina je nedostatočná alebo úplná krv tok. Charakteristické pre a mŕtvica sú príznaky, ktoré naznačujú stratu určitých mozog funkcie a ktoré trvajú dlhšie ako 24 hodín. Náhla smrť bez známok iných príčin svedčí aj o mozgovej príhode. V niektorých, aj keď zriedkavých prípadoch, dôjde k úplnej strate všetkých mozog funkcie. Stáva sa to napríklad u pacientov v a kóma alebo u pacientov s krvácaním v takzvanom miechovom tkanive mozgu (subarachnoidálny priestor).
Aké rizikové faktory mozgovej príhody môžete sami vylúčiť?
Zmeny v osobnom životnom štýle môžu chrániť pred mozgovou porážkou. Napríklad možno zmeniť škodlivé návyky alebo sa celkovo zlepšiť zdravie. Vysoký krvný tlak je jedným z bežných rizikové faktory. Trpí ním asi 70 percent všetkých obetí mŕtvice. Cukrovka alebo príliš veľa cholesterolu sú iné rizikové faktory. Okrem toho všetky typy srdce choroba, ako napr fibrilácia predsiení, infarkty, umelé srdcové chlopne alebo iné srdcové chyby tiež zvyšujú riziko. Ďalším dôvodom môže byť artérioskleróza: Ak je krčnej tepny, ktorá dodáva krv do mozgu, je vytvrdený artérioskleróza, spôsobuje to vysoké riziko.
Ako konkrétne sa môžete chrániť pred mozgovou príhodou?
Môžete sa pokúsiť obmedziť všetky známe rizikové faktory, ako už bolo spomenuté. Teda tých, ktorí trpia vysoký krvný tlak, srdce choroba, cukrovka alebo iné stavy by ich mali určite nechať liečiť. Mŕtvica sa často vyskytuje v dôsledku už existujúcich iných stavov. Na prevenciu sa odporúčajú aj nízkotučné diéty a mierne cvičenie. A tí, ktorí fajčia, by mali tento zvyk, ak je to možné, obmedziť alebo sa ho úplne vzdať.
Vyskytuje sa mŕtvica častejšie v určitých vekových skupinách alebo podľa pohlavia?
Teraz hovoríme o tých rizikových faktoroch, ktoré nie je možné vylúčiť. Nemôžete predsa ovplyvniť vek ani pohlavie. Mŕtvica sa však vyskytuje u ľudí už od dvadsiatich alebo tridsiatich rokov. Prečo? Napríklad mozgové príhody sa vyskytujú častejšie v určitých rodinách. Takéto prípady u členov rodiny sú samy osebe rizikovým faktorom. Metabolické poruchy alebo iné existujúce choroby môžu tiež spôsobiť mŕtvicu v mladom veku. Príslušnosť k určitým etnickým skupinám tiež zvyšuje riziko: napríklad v USA je dokázateľne menej pacientov s bielou mozgovou príhodou ako černochov alebo Hispáncov. Ďalšie riziko predstavujú už postihnuté mozgové príhody. U tých, ktorí už prekonali mozgovú príhodu, je pravdepodobnejšie, že utrpia iné utrpenie ako u tých, ktorí ich už nemali. Pokiaľ ide o pohlavie, muži do osemdesiat rokov majú vyššie riziko ako ženy. Po osemdesiatke je naopak viac žien s mozgovou príhodou ako mužov. Môže to však byť tým, že v tejto vekovej skupine je jednoducho viac žien.
Ako spoznáte mozgovú príhodu?
Najčastejšími príznakmi sú ochrnutie resp necitlivosť v ruke or noha na tej istej strane tela. Často sa vyskytujú aj ťažkosti s rečou alebo písaním. Alebo môže pacient reagovať zmätene a už nevie, kde je alebo čo robí. Môže dôjsť k zhoršeniu videnia jedného oka alebo k dvojitému videniu. Ďalším typickým príznakom je súčasná paralýza oboch rúk a nôh. Každému, kto má podozrenie na mozgovú príhodu, je najlepšie poradiť sa s lekárom, vzhľadom na širokú škálu možných príznakov. Vďaka svojim skúsenostiam potom môže stanoviť jednoznačnú diagnózu.
Mali by ste vziať pacienta s mozgovou príhodou do nemocnice?
Áno, čo najskôr. Konkrétne to znamená: najskôr zavolajte sanitku, potom rodinného lekára a požiadajte ho o radu. Ak však sanitka dorazí ako prvá, nečakajte na lekára primárnej starostlivosti. Mŕtvica môže postupovať. K ďalšiemu útoku môže dôjsť v priebehu niekoľkých hodín. Preto v každom prípade choďte čo najskôr do nemocnice.
Koľko pacientov zomiera počas prepravy?
Silná mozgová príhoda môže byť smrteľná. Úmrtia v doprave sú však zriedkavé. Najväčším problémom mozgovej príhody je náhla závislosť, ktorá sa vyvinie. Pacienti s mozgovou príhodou nemôžu pokračovať v bežnom živote. Stávajú sa z nich invalidi. Zo všetkých pacientov s cievnou mozgovou príhodou prijatých do našej nemocnice iba sedem percent zomrelo za prvých štrnásť dní. Úmrtnosť v prvom roku po prvej mozgovej príhode je dvadsať až tridsať percent. Ale veľa z týchto pacientov podľahne iným podmienkam, ako napr srdce choroba. Ako už bolo uvedené vyššie, mŕtvica je často dôsledkom iného podkladu stav. Zomriete len na mozgovú príhodu, ak je to mimoriadne ťažké.
Aká je pravdepodobnosť ďalšej mŕtvice po prvej?
To závisí od vašich osobných okolností. Všeobecne je riziko druhej cievnej mozgovej príhody do roka asi dvanásť percent. Po piatich rokoch riziko stúpa na tridsať percent. Tí, ktorí trpia zúžením krčných tepien a nemajú usadeniny v plavidlá chirurgicky odstránené, zvyšujú riziko druhej mozgovej príhody v priebehu nasledujúcich tridsiatich mesiacov na osemnásť percent. Mŕtvica sa preto vyskytuje viackrát.
Ako sa zmení život pacienta s mozgovou príhodou?
Mŕtvice, ako už bolo uvedené, spôsobujú potrebu starostlivosti. Tí, ktorí sú doma, potrebujú pomoc s každodennými činnosťami. Alebo môže pacient zostať dokonca tak ťažko zdravotne postihnutý, že je nevyhnutné prijatie do ošetrovateľského domu. Trvalé poruchy reči spôsobiť veľké komunikačné problémy. Schopnosť chodiť môže byť úplne stratená. Najmä výstup po schodoch spôsobuje ťažkosti aj pri čiastočnom ochrnutí. Tí, ktorí už bez problémov nemôžu hýbať rukami, môžu byť subjektívne v porovnaní s ochrnutím nôh subjektívne o niečo menej obmedzovaní. Pacientom s mozgovou príhodou bránia aj zábudlivosť, problémy s orientáciou alebo poruchy zraku. Tu v našej nemocnici napriek tomu asi šesťdesiat percent pacientov s mozgovou príhodou ide opäť domov, asi dvadsať percent musíme prijať na jednotky intenzívnej starostlivosti a medzi dvadsiatimi piatimi a tridsiatimi percentami sa presunieme do rehabilitačných centier alebo domovov s opatrovateľskou službou.
Ako sa lieči mozgová príhoda?
Práve teraz, najefektívnejšie terapie po cievnej mozgovej príhode je individualizovaná a koordinovaná starostlivosť o pacientov na špecializovanej cievnej mozgovej príhode.
Čo sa stane v tejto špeciálnej jednotke?
V zdvihovej jednotke je prístup dosť systematický. Najskôr sa vykoná komplexná diagnóza. Toto je obzvlášť dôležité. Potom sa človek snaží vyhnúť sa všetkým mysliteľným komplikáciám, kedykoľvek je to možné. Zároveň je čo najskôr zahájená najefektívnejšia prevencia ďalšej mozgovej príhody pre konkrétneho pacienta. Každý pacient dostane aj jednotlivca fyzioterapia, pracovnej terapie a nácvik reči. Úderová jednotka zaobchádza s každou postihnutou osobou presne podľa jej potrieb. V dôsledku toho zomiera menej ľudí a menej prípadov ošetrovateľstva. Jasným cieľom je prepustiť čo najviac pacientov späť domov.
Pri liečbe mozgových príhod sa veľa hovorí o takzvaných aktivátoroch tkanivového plazminogénu (tPA). Čo tieto lieky robia?
TPA tu bežne používame už tri roky. Tento liek by mali používať iba pacientske kliniky, ktoré s tým majú skúsenosti monitoring a dobré sledovanie. Na tento účel by mala klinika vykonávať kontrolované porovnávacie štúdie. Rovnako ako v USA je použitie tPA vo Švajčiarsku povolené iba počas prvých troch hodín po záchvate. Drogu podávame intravenózne po stredne ťažkých a ťažkých mozgových príhodách. Nepoužívame ho na mierne prípady. V našej nemocnici dostáva tPA asi dva a pol percenta všetkých prijatých pacientov.
Aké sú vedľajšie účinky tejto liečby?
Najdôležitejším a obávaným vedľajším účinkom je riziko krvácanie do mozgu. V priemere riskuje šesť až osem percent všetkých pacientov krvácanie do mozgu. Ak sa však starostlivo vyhodnotí riziko krvácania a vylúčia sa z liečby tPA rizikoví pacienti, sú takéto krvácania do mozgu zriedkavé. Niektoré z týchto krvácaní tiež zostávajú bez príznakov. Ďalším možným vedľajším účinkom sú zriedkavé alergie na tPA.
Aké ďalšie možnosti liečby sa v budúcnosti objavia?
Liečba pomocou ultrazvuk je v súčasnosti v odborných médiách veľmi diskutovanou možnosťou. Ultrazvuk na relatívne nízkej frekvencii sa môže rozpustiť alebo dokonca rozpustiť krv zrazeniny. To môže znova otvoriť krčnej tepny. Myslím si, že do piatich rokov sa úspešnosť tejto metódy preukáže. Mám nádej v liečbu ultrazvukom.
