Retroperitoneálna omša

Retroperitoneálne hmota (R19.0 Opuch, hmota, a hrčka v bruchu a panve) odkazuje na nefyziologické zvýšenie objem štruktúry v retroperitoneu („ležiace za pobrušnice").

Nasledujúce štruktúry sú retroperitoneálne:

  • obličky
  • Nadobličky
  • Uretery (močovody)
  • Veľké kanály
    • Pars abdomis (brušná časť) aorty (veľkého tela) tepna).
    • Dolná dutá žila (dolná dutá žila)
    • Vena lumbalis ascendens (bedrová žila)
  • Truncus sympathicus (pohraničné gangliá).
  • Cisterna chyli (bedrová cisterna, zberný priestor pre lymfa).

Retroperitoneálne masy sú pevné, cystické, zápalové alebo infekčné.

Nádory retroperitonea sú zhubné (zhubné) asi v 75% prípadov. Patria sem zhubné mezenchymálne nádory a sarkómy. Ďalej, lymfa uzol metastázy/ kolonizácia zhubných rakovina bunky v lymfa uzliny (napr. v dôsledku semenníkov, prsníkov, krčka maternice, endometria, vaječníkov, dvojbodka, žalúdočný, obličkový karcinóm).

Medzi benígne (benígne) nádory v retroperitoneálnom priestore patria lipómy, neurogénne nádory (schwannóm, neurofibróm), paragangliómy, fibromatóza a angiomyolipómy oblička.

Peritoneálny hmota môže byť príznakom mnohých chorôb (pozri „Diferenciálne diagnózy“).

Priebeh a prognóza: Pokiaľ nie sú spôsobené brušné ťažkosti, diagnóza peritoneálnej masy je náhodným nálezom (obvykle už značnej veľkosti). Na stanovenie diagnózy sa použije a biopsia (odber vzoriek tkaniva) sa vykonáva po diagnostike zobrazením. Kurz a prognóza závisia od príčiny retroperitoneálnej masy.