Čo je psychodráma?
Slovo psychodráma sa skladá z gréckych slov pre akciu („dráma“) a dušu („psyché“). V súlade s tým je psychodráma o zviditeľňovaní vnútorných duševných procesov hravou formou.
Lekár a psychoterapeut Jacob Levy Moreno založil psychodrámu v 20. storočí. Vznikol z poznania, že ľudia sa učia najmä konaním a nie rozprávaním. Najmä deti chápu svet prostredníctvom hry napodobňovaním dospelých.
Na rozdiel od iných psychoterapeutických metód preto ústrednou metódou v psychodráme nie je rozprávanie, ale konanie. Psychodráma sa spravidla odohráva v skupine 15 až XNUMX ľudí. V každej relácii môže účastník uviesť svoju požadovanú hru alebo tému.
Cez scénickú reprezentáciu možno v súčasnosti prežívať a meniť aj problémy, ktoré už dávno pominuli. Účastníci môžu tiež pracovať na obavách z budúcnosti testovaním možných scenárov v rolovej hre.
Kedy robíte psychodrámu?
Tento typ riešenia problémov si však vyžaduje aktívnu a tvorivú činnosť, a preto nie je vhodný pre každého. Každý, kto má zábrany prejaviť svoje pocity pred skupinou, bude mať psychodrámu dosť ťažké.
Ak chcete vyskúšať psychodrámu, mali by ste mať aj fantáziu a empatiu. Herecké schopnosti nie sú potrebné, ale účastníci by sa mali vedieť vžiť do situácie iných ľudí a situácií.
Psychodráma bola pôvodne zamýšľaná ako skupinová terapia, no niektorí terapeuti ju ponúkajú aj v individuálnom prostredí alebo v párovej terapii. V závislosti od témy môžu stretnutia trvať niekoľko týždňov až niekoľko mesiacov.
Čo robíte v psychodráme?
Psychodráma zahŕňa vedúceho psychodrámy (terapeuta alebo poradcu) a skupinu. V každom sedení sa jeden člen skupiny môže stať hlavným hrdinom, teda človekom hľadajúcim pomoc, ktorý chce svoje problémy prekonať prostredníctvom psychodrámy. Protagonista si vyberá spoluhráčov alebo „pomocné egá“ od ostatných členov skupiny, aby reprezentovali postavy pripútanosti hlavného hrdinu. Ostatní členovia skupiny môžu pôsobiť ako pozorovatelia.
Proces psychodrámy je rozdelený na fázu zahrievania, akcie, integrácie a hodnotenia.
Zahrievacia fáza
Psychodráma si vyžaduje veľkú dávku spontánnosti a empatie. Existujú rôzne techniky na zahriatie, ktoré účastníkom uľahčia vstup do rolovej hry, ktorá nasleduje. Vedúci sa na začiatku často pýta účastníkov na ich náladu. Každý jedinec môže prejaviť svoju náladu napríklad držaním tela. Ak sa účastníci navzájom nepoznajú, vedúci ich môže požiadať, aby sa zoradili v miestnosti podľa určitých kritérií (napr. miesto bydliska alebo vek).
Akčná fáza (fáza hry)
V prvom kroku hlavný hrdina vysvetlí skupine problematickú otázku, na ktorej by chceli pracovať. Môže to byť napríklad ich pracovná situácia. Druhým krokom je vybrať scénu, ktorá ilustruje ústredný problém. Protagonista a jeho asistent rozohrajú situáciu na javisku.
V takzvanom „obrátení rolí“ sa môže hlavný hrdina prepnúť do role pomocníka a spoluhráča do úlohy hlavného hrdinu. Táto technika pomáha postihnutému lepšie sa vcítiť do pozície ostatných účastníkov. Navyše ostatní hráči sa vedia v určitej úlohe správať.
Facilitátor psychodrámy preruší hru, len čo má dojem, že hraná situácia už neprináša žiadne nové poznatky. Tiež zastaví hru, keď sa objavia kontroverznejšie problémy. Hraná situácia môže protagonistovi pripomínať scénu z detstva. To sa potom okamžite odohrá v rolovej hre. Táto metóda dáva protagonistovi hlbšie pochopenie existujúcich problémov.
Fáza integrácie
Po hraní rolí si skupina vymení nápady. Účastníci môžu napríklad referovať o vlastných skúsenostiach v podobných životných situáciách a sprostredkovať tak hlavnému hrdinovi, že so svojimi problémami nie je sám. Hovoria aj o tom, čo cítili a vnímali počas hrania rolí. Nakoniec facilitátor psychodrámy vysvetľuje procesy, ktoré pozorovali počas hrania rolí. V psychodráme sa veľký význam prikladá vďačnej atmosfére.
Hlavný hrdina by sa mal v skupine cítiť bezpečne a zažiť podporu. Efekt psychodrámy nespočíva len v hraní rolí, ale aj v zmysle komunity, ktorá sa v skupine vytvára.
Aké sú riziká psychodrámy?
Úlohou vedúceho psychodrámy je venovať pozornosť duševnému stavu všetkých účastníkov a vyhnúť sa ich preťaženiu. Čím väčšia je však skupina, tým ťažšie je pre facilitátora dohliadať na každého.
Príliš dlhá relácia, malá štruktúra a nedostatočné vysvetlenia môžu účastníkov zahltiť alebo stresovať. Ak účastníci akútne trpia duševnou poruchou, terapeut musí dbať najmä na to, aby hranie rolí nespôsobilo ďalší stres. To môže zhoršiť zdravotný stav dotknutej osoby.
Čo musím zvážiť po psychodráme?
V psychodráme zažijete množstvo rôznych pocitov. Spoločný zážitok v skupine môže tieto pocity ešte umocniť. Aby si všetci účastníci mohli utriediť svoje pocity, dôležitou súčasťou psychodrámy je diskusia na konci každého sedenia (fáza integrácie).
Ak sa po sedení stále cítite zmätení alebo ohromení, mali by ste to povedať vedúcemu psychodrámy. Ak sú negatívne pocity prítomné aj po niekoľkých sedeniach, mali by ste sa o nich porozprávať s terapeutom na individuálnom sedení. To platí aj vtedy, ak máte problémy, ktoré nechcete riešiť v skupine alebo psychodráme.
