Memory Masážne stoly medzery alebo poruchy pamäti a zábudlivosť sú zvyčajne poruchy pamäti na reprodukciu nových alebo starých informácií. U zdravých ľudí je schopnosť ukladať a pamätať si informácie možná bez rušenia.
Čo je to porucha pamäti?
Memory Masážne stoly školenie sa zvyčajne uplatňuje v počiatočných fázach roku XNUMX demencie a porucha orientácie prispôsobená konkrétnej chorobe stav. Memory Masážne stoly porucha je v lekárskej terminológii známa ako mnestická porucha alebo dysmnézia. Rozlišujú sa tri formy: selektívna, kvantitatívna a kvalitatívna porucha pamäti. Pri poruche selektívnej pamäte si pacient nepamätá verbálne ani priestorové informácie. Kvantitatívne poruchy popisujú a stav pri ktorej si pacient pamätá buď oveľa viac ako zvyčajne (hypermnézia), alebo vôbec nič alebo veľmi málo (amnézia). Poslednou skupinou porúch pamäti sú zážitky déjà vu alebo jamais vu, ktoré sa považujú za skreslenia.
Príčiny
V zásade sa rozlišuje medzi kvalitatívnymi a kvantitatívnymi poruchami pamäti. Selektívne poškodenie pamäti sa vyskytuje predovšetkým v temporálnom laloku epilepsie. Takéto poruchy sa vyskytujú aj v Alzheimerova choroba choroba. Pacient si môže pamätať veci, ktoré sa stali pred desiatkami rokov, ale nie súčasné udalosti, nové tváre alebo premisy. Príčinou selektívneho kruhu pôsobenia sú často nezvratné choroby, ktoré môžu alebo musia byť smrteľné. Kvantitatívne poruchy sa dajú rozdeliť samy osebe a podľa toho má každá z nich iné príčiny. Hypermnézia je napríklad porucha pamäti, ktorá sa môže vyskytnúť prirodzene. Jej priebeh možno pozorovať u svedkov počas výsluchu: Často si pamätajú viac počas druhého alebo tretieho výsluchu ako počas prvého. Toto zhoršenie pamäte sa používa aj v hypnózy. Amnézia, na druhej strane, sa často vyskytuje po traumatickom mozog zranenie - môže znova prejsť, ale v obzvlášť závažných prípadoch je trvalé. Amnézia vyskytuje sa aj v dôsledku iných chorôb ako napr migréna, zápal mozgových blán or demencie. Kvalitatívne poruchy pamäti majú neškodné príčiny. Falošné spomienky sa napríklad ukladajú do stresových situácií, ktoré môžu vyústiť do zážitku déjà vu. Ďalšou známou formou takýchto porúch pamäti je kryptomnézia, pri ktorej si pôvodca mylne, ale v dobrej viere myslí, že nápad vznikol u neho - hoci ho v skutočnosti nevedome vzal z iného zdroja.
Kvalitatívne poškodenie pamäti
Medzery a poruchy pamäti súvisiace s obsahom sa nazývajú kvalitatívne poruchy. V takom prípade sú medzery v pamäti nahradené vymyslenými vecami. Táto forma poruchy pamäti sa často vyskytuje u alkoholikov. Lekárskym výrazom je toto: konfabulácia. Takzvaná skúsenosť déja vu popisuje falošné uznanie. V tomto prípade dotknutí údajne už zažili rôzne životné situácie, hoci to tak v skutočnosti nemôže byť. Naopak, existuje aj forma zážitku jamais vu, pri ktorej pacienti tvrdia, že nikdy nezažili určitú situáciu.
Zhoršenie kvantitatívnej pamäte
Týka sa to všeobecného strata pamäti. Môže to mať formu postupného postupu strata pamäti alebo dokonca amnézia. Postupne strata pamäti je typické pre demencie. Tu je ovplyvnená najmä krátkodobá pamäť, zatiaľ čo dlhodobá je ovplyvnená menej často. Napríklad postihnutí si ťažko pamätajú, čo zažili deň predtým, ale môžu presne opísať, čo sa stalo pred 40 rokmi. Amnézia je pamäťová medzera, ktorá sa vyskytuje iba na obmedzenú dobu. Amnézia sa často vyskytuje po hlava a mozog zranenia, ako napr otras mozgu alebo iné poruchy vedomia. V takom prípade pacienti zvyčajne nemajú žiadnu spomienku na to, čo sa stalo pred nehodou.
Choroby s týmto príznakom
- Otras mozgu
- Creutzfeldt-Jakobova choroba
- spánková apnoe
- epilepsie
- Alzheimerova choroba
- ADHD
- demencie
- Mozgový nádor
- Mŕtvica
Komplikácie
Pri označovaní by mala komplikácia obsahovať úplnú stav Komplikáciou v medicíne je následný príznak poruchy alebo nežiaduci vedľajší účinok lieku, ktorý sa proti nemu použije. zdravie porucha. Komplikácie preto môžu nastať pri neprítomnosti liečby alebo pri liečbe. Straty pamäte sú prípadnou komplikáciou prirodzeného starnutia, ktoré môže viesť k skutočnej demencii. Rovnako výpadky pamäte môžu spôsobiť ďalšie komplikácie. Straty pamäte sú spôsobené usadeninami v pamäti mozog, ktoré sú často vyvolané arteriálnou stenózou. Komplikácie sa vyskytujú najmä u oslabených ľudí. V závažných prípadoch môže byť arteriálna stenóza život ohrozujúca. Predzvesťou toho môžu byť výpadky pamäte. Aby sa zabránilo nebezpečným komplikáciám, malo by sa po objavení sa podozrivých príznakov vykonať klinické vyšetrenie. Ak je to potrebné, s pacientom sa musí zaobchádzať ako s hospitalizovaným pacientom, aby sa vylúčili neskoršie komplikácie, ako napríklad zánik patologickej pamäte. Tu je možné pripraviť plán pre nasledujúceho ambulantného lekára terapie proti výpadkom pamäte, ako aj príčinných súvislostí zdravie porucha. Medzery v pamäti sú však iba jednou komplikáciou medzi ostatnými, ktoré vznikajú pri demencii. Zdravý životný štýl, vyhýbanie sa mastným jedlám a nikotín a pravidelné zdravie prehliadky môžu zabrániť výpadkom pamäte. Občas nízkycukor strava sa odporúča. Niektoré lekárske prípravky sú pre mozog stresujúce a v dôsledku toho by sa v tomto prípade nemali používať.
Kedy by ste mali ísť k lekárovi?
Straty pamäti sa nemajú okamžite považovať za patologické. Zábudlivosť nemusí automaticky znamenať hroziacu demenciu alebo Alzheimerova choroba choroba. Aj v starobe nie sú výpadky pamäte nevyhnutne poplašným signálom. Postihnuté osoby by mali najskôr zvážiť možnú vysvetľujúcu súvislosť v prípade ich výpadkov pamäti alebo výpadkov pamäti iných osôb. Medzery v pamäti sa často vyskytujú v stresových situáciách, akoby mozog odolával príliš mnohým detailom naraz. Zlá priestorová orientácia a slabá pamäť pre tváre sú tiež vrodené a môžu občas pôsobiť ako medzery v pamäti. Je potrebné vyhľadať lekára, aby stratil pamäť pri demencii alebo Alzheimerova choroba podozrenie na túto chorobu. To je prípad, keď človek ťažko alebo už nemôže organizovať svoj každodenný život kvôli silnej zábudlivosti a môže dokonca sám seba a ostatných ohroziť. Má problémy s obliekaním a vyzliekaním, príprava jedla a neustále umiestňuje predmety, ktoré sa potom často nachádzajú na neobvyklých miestach. Pamäť upadá po a hlava zranenie, migréna, mdloby alebo stav po šok sú tiež dôvody na urgentnú konzultáciu s lekárom. Užívanie určitých liekov môže tiež spôsobiť výpadky pamäti. Pokiaľ teda nie sú každému známe stresové situácie alebo výpadky pamäti, ku ktorým dôjde iba na krátku dobu, je potrebné vyhľadať lekára, ak dôjde k výpadku pamäte, aj keď len preventívne.
Liečba a terapia
S deficitmi pamäte sa zaobchádza predovšetkým ako s preventívnym opatrením. Následná liečba je zvyčajne náročná, pretože niektoré poruchy pamäti a súvisiace činnosti v mozgu nie sú stále dostatočne pochopené. V prípade známych porúch ako napr epilepsie, drogy sú predpísané na prevenciu záchvatov. Týmto spôsobom už nedochádza k poruchám pamäti. Pri nevyliečiteľných chorobách, ako je Alzheimerova choroba, sú predpísané aspoň preventívne lieky na zmiernenie stavu a oddialenie progresie ochorenia. Pri iných poruchách pamäti, ako je napríklad amnézia, často pomôže iba počkať, kým sa pamäť vráti. Medzitým sa zvyčajne liečia ďalšie príznaky a prejavy vyvolané spúšťačom stavu.
Výhľad a prognóza
Zvyčajne sú výpadky pamäte iba sprievodnými príznakmi iného ochorenia. Ak sa objavia náhle, je potrebné vyhľadať lekára, pretože to môže byť ďalší vážny problém. Ďalší priebeh tohto ochorenia silne závisí od pevnosť medzery v pamäti a ich pôvod. Je možné, že iba v prípade malých medzier a porúch pamäte dôjde k nim iba dočasne a po krátkom čase zmiznú. Medzery v pamäti sa často vyskytujú vo vyššom veku a sú úplne bežné. V starobe sa často premenia na demenciu. Bohužiaľ sa toto ochorenie nedá liečiť priamo. Postihnutá osoba je potom odkázaná na starostlivosť a pomoc iných ľudí. Prepady pamäti môžu byť tiež predzvesťou arteriálnej stenózy a mali by sa vyšetrovať dôkladnejšie, najmä u slabých ľudí. Strata pamäte môže byť obmedzená zdravým človekom strava a vyhýbaním sa nikotín. Nie sú však reverzibilné. Bez liečby preto človek nemusí byť schopný vyrovnať sa s každodenným životom sám pre nedostatok pamäti. Ak dôjde k strate pamäte po nehode alebo zranení hlava, treba urgentne vyhľadať lekára. Tu sa môžu vyskytnúť epileptické záchvaty, ak sa tieto poruchy neliečia včas.
Prevencia
Poruchám pamäti spôsobeným chorobami sa dá zabrániť nanajvýš prísnym dodržiavaním predpísaných liekov. Je ľahšie sa chrániť pred poruchami pamäti, ktoré sa vyskytujú prirodzene. Každý človek si musí vyvinúť vlastnú stratégiu, ako si lepšie pamätať veci. To môže pomôcť proti typickým poruchám pamäti súvisiacim s vekom. Najmä pre vedeckú prácu je dôležité mať jasno v zdrojoch. Užitočné sú napríklad zoznamy, myšlienkové mapy alebo iné techniky, ktoré by mali pomôcť presnejšie zapamätať si fakty a v prípade potreby ich neskôr znovu vyhľadať.
Čo môžete urobiť sami
Úspešnosť liečby výpadkov pamäte veľmi závisí od fyzického a psychického stavu postihnutej osoby. Straty pamäti sa spravidla vyskytujú hlavne vo vyššom veku a nemožno sa im úplne vyhnúť. Medzery v pamäti sú rôzne ovplyvnené rôznymi ľuďmi. Existujú však aj choroby, ktoré spôsobujú medzery v pamäti, ako napr Alzheimerova choroba. Bohužiaľ sa tieto choroby nedajú liečiť. Pacient musí žiť s medzerami v pamäti a je často odkázaný na pomoc zvonku. Ak sa medzery v pamäti vyskytnú v mladších rokoch, štúdium hry a hry na mozog môžu napraviť medzery v pamäti. Cielené školenie často vedie k úspechu. Liečba sa zvyčajne nepoužíva na liečbu medzery v pamäti. Aby sa zabránilo medzerám v pamäti, mali by si ľudia špeciálne trénovať pamäť. To je možné pomocou kníh a rôznych hier na počítači. Tieto možnosti môžu využiť aj starší ľudia. Ak dôjde k strate pamäti po nehode alebo úraze hlavy, je nevyhnutné vyhľadať lekára. Môže to byť trauma, ktorá spôsobuje výpadky pamäte. Liečba týchto príznakov je obmedzená a úspešnosť liečby veľmi závisí od stavu pacienta.
