Kostrové scintigrafiaalebo kostná scintigrafia sa používa na detekciu aktívnych zmien v kosti. Normálne, zdravé kosti sa neustále pretvárajú. Najmä tam, kde sú na kosť vyvíjané vysoké namáhanie, vápnik fosfát je neustále zabudovaný a odstránený. Toto fosfát metabolizmus je možné vizualizovať pomocou kostry scintigrafia aby bolo možné včas zistiť patologické zmeny v kosti.
Čo je skeletálna scintigrafia?
Kostrové scintigrafiaalebo kostná scintigrafia sa používa na detekciu aktívnych zmien v kosti. Skeletálna scintigrafia, nazývaná tiež kostný scintigram, je vyšetrovacia metóda používaná na detekciu oblastí, ktoré sú vystavené zvýšenému metabolizmu kostí. Pri chorobách ako napr metastázy rôznych malígnych nádorov, zlomenín (zlomeniny kostí), zápalových zmien a tiež artróza, v postihnutých oblastiach je zvýšená aktivita, ktorú je možné zviditeľniť pomocou kostnej scintigrafie. Princíp skeletálnej scintigrafie je založený na skutočnosti, že rádioaktívne značené fosfáty sa ukladajú na povrchy kostí so zvýšenou metabolickou aktivitou. Týmto spôsobom je možné vizualizovať kompletný skeletálny systém tela pri nízkej radiačnej záťaži a vyšetriť celé telo na patologicky zvýšenú remodeláciu kostí. To je obrovská výhoda, ktorú má skeletálna scintigrafia za sebou Röntgen vyšetrenie, ktoré zobrazuje iba jednotlivé časti kostry.
Funkcia, účinok a ciele
Aplikácie kostnej scintigrafie zahŕňajú detekciu alebo vylúčenie kostných nádorov, metastázy kostry, nezistených zlomenín a zápal kostí alebo kĺby. Skeletálna scintigrafia sa používa aj v prípadoch podozrenia na uvoľnenie protéz (bedrového alebo kolenný kĺb endoprotéza), pooperačné a poúrazové komplikácie ako aj v prípade nejasnej kosti resp bolesť kĺbov. Pred samotnou scintigrafiou skeletu je potrebné pacientovi podať nízkoaktívne rádioaktívne činidlo. Spravidla sa to robí kanylou v paži žila. Po správasa táto látka najskôr hromadí v mäkkých tkanivách a potom sa postupne pripája ku kosti. Činidlo sa absorbuje v rôznej miere v závislosti od typu tkaniva alebo zmeny. V závislosti od konkrétnej úlohy sa líši aj čas potrebný na dosiahnutie optimálneho zobrazenia počas kostnej scintigrafie. Väčšinou môžu byť prvé obrázky urobené asi po dvoch hodinách a neskoré obrázky môžu byť urobené po ďalších dvoch až dvoch hodinách. V prípade 2-fázových alebo 3-fázových skeletálnych scintigramov sa snímky urobia okamžite po injekcii látky. Počas kostnej scintigrafie by sa mal pacient pohybovať čo najmenej. V prípade potreby sa robia prestávky. Záznamové zariadenie, napr. Gama kamera, registruje rádioaktívne lúče, z ktorých sa potom generuje obraz. Oblasti, v ktorých bolo zaznamenaných veľa kontrastnej látky, sa zobrazujú inak ako oblasti s menším obohatením. Často postačuje dvojrozmerný obraz, ale po spracovaní počítačom je tiež možné vygenerovať trojrozmerný obraz alebo sériu rezov. Zlepšenie skeletálnej scintigrafie zvyčajne nie je potrebné. Pretože scintigrafia skeletu ukazuje veľmi presné výsledky vyšetrenia, zmeny v kostiach sa odhalia, aj keď Röntgen vyšetrenie zatiaľ neodhalí žiadne nálezy. Týmto spôsobom nádor metastázy vyskytujúce sa v kostre rakovina pacientov je možné zistiť už v počiatočnom štádiu. Rovnako tak v prípade zápal, je možné pomocou skeletovej scintigrafie rozlíšiť lokalizáciu, typ a intenzitu zápalových ložísk.
Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Vystavenie žiareniu počas kostrovej scintigrafie nie je zvýšené v porovnaní s Röntgen vyšetrenie alebo počítačová tomografia. Už po krátkej dobe sa rádioaktívny materiál rozpadne a vylučuje sa z tela močom. Samotná expozícia neprodukuje žiarenie, iba sa zhromažďuje žiarenie produkované agentom. Od vyšetrenia, okrem pichnutie počas injekcie je nebolestivý a ožarovanie je nízke, kostná scintigrafia môže byť tiež užitočná u detí. U tehotných žien sa však vykonáva iba v prípade, že neexistujú žiadne diagnostické alternatívy. Pretože rádioaktivita kontrastné činidlo počas scintigrafie kostí je nízka, nedochádza k vyššej radiačnej záťaži. Zodpovedá to približne vystaveniu prírodnej rádioaktivite do jedného roka. Riziko poškodenia žiarením scintigrafiou skeletu je extrémne nízke, nemožno ho však úplne vylúčiť. Z tohto dôvodu sa tieto vyšetrenia nepoužívajú ako bežné vyšetrenia, ale iba vo veľmi špecifických prípadoch. V zriedkavých prípadoch môžu byť infekcie, nervové poškodenie alebo v mieste vpichu rádioaktívnej látky môže dôjsť k zjazveniu. Alergické reakcie na injikované činidlo sú možné aj pri skeletálnej scintigrafii. Tieto sú však zriedka dostatočne závažné, aby spôsobili vážne komplikácie.
