Záchranná služba je dôležitým článkom v záchrannom reťazci: v Nemecku má za úlohu stabilizovať pacientov pred hospitalizáciou a po počiatočnej liečbe ich dopraviť do vhodnej nemocnice. To zahŕňa použitie zdravotníckeho a nezdravotníckeho personálu.
Čo je to záchranná služba?
Záchranná služba je dôležitým článkom v záchrannom reťazci: v Nemecku má za úlohu stabilizovať prednemocničnú starostlivosť pacientov a po počiatočnej starostlivosti ich dopraviť do vhodnej nemocnice. V záchrannej službe špecialisti na záchranu stabilizujú pacientov v prípade náhleho ochorenia alebo úrazu a dopravia ich k lekárskej starostlivosti. Na tento účel sa používajú predovšetkým sanitky podľa DIN 1789 a pohotovostné vozidlá. Špeciálnymi oblasťami záchrannej služby sú letecká záchranná služba so záchranárskymi vrtuľníkmi, horská záchranná služba horskými strážcami a voda záchranu vodnými strážami. Súčasťou záchrannej služby je navyše aj námorná záchrana. Väčšina záchranných misií je však pozemných, využívajúc sanitky a pohotovostné vozidlá. Zdravotnícky personál v záchrannej službe tvoria pohotovostní lekári, niektorí so špecializovaným výcvikom v konkrétnom odbore. 1. januára 2014 sa v Nemecku zásadne zreformovalo školenie pre záchranárov nelekárskeho pôvodu: do roku 2021 nahradia záchranári pohotovostní záchranári s trojročným výcvikom a rozšírenými kompetenciami, ktorí predtým predstavovali najvyšší kvalifikačný stupeň v záchranných službách s dvojročnými školenia. Záchranár s 540 hodinami výcviku navyše zostane ako základná kvalifikácia na použitie v doprave pacientov alebo ako vodič sanitky. Záchranná služba je varovaná prostredníctvom záchranných riadiacich stredísk, do ktorých sa dostanete po celom Nemecku vytočením čísla 112. Financovanie záchrannej služby hradí zdravie poisťovne; právne predpisy o záchrannej službe sú záležitosťou štátov v Nemecku. Zatiaľ čo v niektorých štátoch sú záchranné služby mestské podniky, v iných štátoch je táto úloha zverená externým subjektom.
Liečba a terapie
Spektrum liečby záchrannej služby v zásade zahŕňa všetky choroby, choroby a úrazy, ktoré sa vyskytnú mimo nemocnice. Existujú však vážne rozdiely v závislosti od závažnosti a povahy choroby a úrazu: Zatiaľ čo napríklad hypertenzná kríza alebo hypoglykémie sa často dá dostatočne liečiť pomocou liekov prepravovaných v sanitke alebo na pohotovostnom lekárskom vozidle, že pacient nemusí vôbec ísť do nemocnice, v prípade iných chorôb iba príznaky, napr. bolesť alebo krvácanie sú zmiernené. Samotné ošetrenie potom prebieha na klinike, napríklad omietka a zlomenina alebo zošitie rany. Metódy, ktoré sa používajú, sa líšia v závislosti od oblasti záchrannej služby, kvalifikácie prítomného záchranného personálu a požadovanej naliehavosti. V prípadoch polytrauma or mŕtvica, rýchly transport do príslušnej nemocnice je často dôležitejší ako liečba jednotlivých symptómov na mieste. Aj v prípadoch, keď pacientove príznaky nemožno liečiť na mieste, má prednosť pred transportom do nemocnice. V mnohých prípadoch sa teraz ošetrenie v ambulancii vykonáva pomocou takzvaných algoritmov: Tieto štandardizované vývojové diagramy zabezpečujú, aby sa s konkrétnym klinickým obrazom zaobchádzalo vždy rovnako a podľa najnovších lekárskych výskumov. V rámci týchto algoritmov môže použitie určitých lekársky riaditeľ záchranných služieb schváliť drogy špecialistami na záchranu pre oblasť jeho záchrannej služby. Záchranná služba je všeobecne zodpovedná za akútne prípady, tj náhle nárazy alebo úrazy alebo život ohrozujúce choroby, ktoré si vyžadujú okamžitú liečbu. Za takzvané subakútne prípady alebo chronické choroby sú zodpovední lekári v súkromnej praxi alebo pohotovostná lekárska služba mimo úradných hodín. Tie môže zvládnuť aj záchranná služba, ale to blokuje kapacity v prípade núdze a nakoniec preťažuje záchrannú službu.
Diagnostika a vyšetrovacie metódy
Počiatočná diagnostika sa vykonáva v záchrannej službe buď priamo na mieste, alebo vo vozidle. Je dôležité dôsledne postupovať história medicíny, získať všetky životné funkcie, ako je pulz, dýchanie, vedomie, krv tlak, kyslík sýtosť a krvný cukora vezmite si anamnézu pacienta. RTW kompatibilný s DIN už tiež má na palube vybavenie na zabezpečenie venózneho prístupu a ťahania krv v laboratórnych skúmavkách, čo šetrí drahocenný čas na pohotovosti. Diagnostické zobrazovacie postupy, napríklad röntgenové snímky, nie sú záchrannou službou k dispozícii. V závislosti na príznakoch pacienta je možné zapísať aj EKG. Na tento účel sa prenášajú prenosné zariadenia EKG, ktoré môžu súčasne vykonávať aj poloautomatickú defibriláciu. Ak je na mieste mimoriadny lekár, existuje aj možnosť elektrická kardioverzia a vytvorenie a truhla vypustiť. Každá sanitka má na palube aj prenosný ventilátor a elektrické sacie čerpadlo. Pohotovostní lekári tak môžu vykonávať prednemocničnú starostlivosť anestézie a intubácia. V zriedkavých prípadoch dodávky v sanitke sú k dispozícii aj chirurgické nástroje na rezanie šnúry. V prípade zastavenia obehu resuscitácia vykonáva sanitná služba v súlade s pokynmi ERC a niektoré vozidlá majú na tento účel automatickú resuscitačnú pomôcku, napríklad Lucas II. Prepravované lieky sa líšia v závislosti od oblasti záchrannej služby, od ostatného vybavenia a presných technických špecifikácií tohto vybavenia. Metódy používané nelekárskym personálom v neprítomnosti pohotovostného lekára a to, či napríklad zdravotnícki záchranári alebo záchranári môžu podávať lieky, sa líšia v závislosti od spolkovej krajiny. Okrem lekárskeho vybavenia má každé pohotovostné vozidlo aj množstvo kusov záchranného vybavenia na jemnú prepravu pacientov. Patria sem nosidlá na kolesách na prepravu vo vozidle, naťahovacie lopatky na záchranu šetriace chrbticu a vákuový matrac na imobilizáciu. V norme DIN je predpísaný aj systém KED na záchranu v sede z havarovaného vozidla so súčasnou stabilizáciou chrbtice. Okrem toho sú čoraz populárnejšie takzvané chrbtové dosky, na ktorých je možné pacientov zafixovať a jemne zachrániť.
