Krv transfúzia je lekársky zákrok, pri ktorom sa pacientovi podáva krv alebo jej zložky, napríklad krvné bunky alebo plazma. Pretože transfúzia môže mať napriek moderným technológiám a testovacím postupom vážne riziká a vedľajšie účinky, mala by sa uskutočňovať iba v naliehavých prípadoch alebo v prípadoch chronických porúch krvotvorby a v každom prípade by mala byť objednávaná a vykonávaná iba lekárom.
Čo je to transfúzia krvi?
Krv transfúzia je lekársky zákrok, pri ktorom sa pacientovi podáva krv alebo jej zložky, ako napríklad krvinky alebo plazma. A krv transfúzia je intravenózna infúzia, pri ktorej sa do tela prenášajú zložky krvi alebo, ako to bolo kedysi bežné, plná krv. The správa krvných zložiek alebo krvi vždy objedná a vykoná lekár. Krv alebo zložky krvi vstupujú do krvi priamo pomocou žilovej kanyly. Darovaná krv sa delí na jednotlivé zložky (červené krvinky, biele krvinky, doštičkya plazma) v takzvaných krvných bankách, kde je uložená.
Funkcia, účinok a ciele
K transfúzii zložiek krvi dochádza buď v prípade núdze, alebo keď sa zistia poruchy tvorby krvi. Najbežnejšia porucha krvotvorby vyžadujúca transfúzia krvi je ťažké anémiaalebo anémia. Niekedy je potrebná výmenná transfúzia, napríklad v prípade nezlučiteľnosti krvných skupín medzi matkou a dieťaťom alebo v prípade hemolytickej krízy. V závislosti od darcu krvi sa rozlišuje medzi cudzincom darovanie krvi a autológne darovanie krvi. Autológne darovanie krvi je najbezpečnejšia metóda transfúzia krvi, pretože to jasne vylučuje možnosť prenosu infekcie alebo reakcií nekompatibility. Autológne darovanie krvi sa osobitne odporúča v prípade plánovanej operácie. V prípade darovania krvi do zahraničia je dôležitým predpokladom transfúzie kompatibilita krvné skupiny darcu a príjemcu. V ideálnom prípade obe krvné skupiny a faktory rhesus obidvoch sa zhodujú. Ak to tak nie je, potom platia nasledujúce pravidlá: Krvná skupina 0 Negatívny Rhesus je univerzálnym darcom a pacienti s krvnou skupinou AB Rhesus pozitívni môžu dostávať krv akejkoľvek krvnej skupiny. Ak sú odlišné vlastnosti krvné skupiny neboli zohľadnené, malo by to za následok život ohrozujúce následky. Osobitnú pozornosť si vyžaduje systém krvných skupín AB0 a faktor Rhesus. Kompatibilita s krvnými skupinami je zložitá, a preto sa líši v závislosti od prenášaných zložiek krvi. V prípade transfúzie červených krviniek môže byť pacientovi s krvnou skupinou 0 podaný iba koncentrát červených krviniek od darcu s krvnou skupinou 0, zatiaľ čo v prípade transfúzie plazmy je jeho krvná skupina kompatibilná so všetkými štyrmi krvnými skupinami. . Na rozdiel od celku transfúzia krvisa Opatrenia používané v súčasnosti, konkrétne transfúzia zložiek krvi, majú tú výhodu, že pacient dostane iba tie zložky krvi, ktoré skutočne potrebuje. Okrem toho sa zložky krvi môžu uchovávať dlhšie ako plná krv. Rôzne zložky krvi sa prenášajú pre rôzne potreby, napríklad pre červené krvinky anémia alebo koncentráty krvných doštičiek pri krvácaní.
Riziká a nebezpečenstvá
Medzi časté vedľajšie účinky transfúzie krvi patria zimnica, pokles krvný tlaka horúčka. V ojedinelých prípadoch obehové šok vyskytuje. Ďalším vedľajším účinkom krvnej transfúzie je železo preťaženie. K tomu dochádza hlavne pri dlhodobých transfúznych terapiách. Jedným z rizík krvnej transfúzie je prenos baktérie a vírusy. Vďaka moderným metódam molekulárnej biológie je riziko prenosu život ohrozujúce vírusy je veľmi nízka. Tieto testovacie metódy sú pomerne mladé a šíria sa až od polovice 1980. rokov. Predtým sa veľa pacientov nakazilo HIV transfúziou krvi. Po zmiešaní krvi dôjde k akútnej alebo oneskorenej hemolytickej transfúznej reakcii. Nehemolytické transfúzne reakcie zahŕňajú alergické reakcie a abnormálne reakcie imunitný systém reakcie, ktoré ovplyvňujú celý organizmus. Biele krvinky môže spôsobiť reakciu štepu proti hostiteľovi u pacientov so zníženou imunitou. Existujú však Opatrenia ktoré možno prijať na zníženie rizika reakcie štepu proti hostiteľovi, ako je ožarovanie krvných produktov. Podľa štúdie z roku 2007 sa odborníci na medicínu domnievajú, že aj keď sa darca vyvinie rakovina po darovaní neexistuje pre príjemcu zvýšené riziko rakoviny. Iná štúdia z roku 2009 však túto teóriu vyvracia.
