DNA je nemecká skratka pre deoxyribonukleová kyselina. Jedná sa o trojrozmerne štruktúrované zlúčeniny postavené z mnohých rovnakých častí, z ktorých chromozómy, mitochondrie a vyvíjajú sa chiroplasty. Testovanie DNA teda určuje, skúma alebo odbúrava genetickú výbavu človeka alebo zvieraťa.
Čo je to test DNA?
DNA test sa tiež nazýva DNA test, genetický test resp gen analýza. DNA sa nachádza v chromozómy všetkých buniek, takže z toho vyplýva, že všetok genetický materiál je DNA. Na získanie vzorky DNA a slina vzorka odobratá z ústnej dutiny sliznice s vatovým tampónom je postačujúce. Kvapka krv alebo vlasy je vhodný aj na skúšku.
Funkcia, účinok a ciele
Na získanie vzorky DNA a slina vzorka odobratá vatovým tampónom z ústnej dutiny sliznice je dostatočné. Kvapka krv alebo vlasy je vhodný aj na skúšku. Test DNA sa robí z rôznych dôvodov. Test dokáže odpovedať na otázky príbuzenstva, napríklad či sú rodičia dieťaťa biologickými príbuznými. Testy otcovstva sa čoraz viac vykonávajú s cieľom objasniť povinnosti týkajúce sa podpory dieťaťa. Súkromné osoby tiež používajú testovanie DNA v rodinnom alebo genealogickom výskume, aby získali jasnosť o svojich príbuzných. Vo výskume má test DNA zvláštny význam, pokiaľ ide o zisťovanie príčin choroby a predpovedanie toho, aké vysoké je osobné riziko utrpenia geneticky podmienenej choroby alebo jej prenosu na vlastné deti. „Združenie nemeckých ľudských genetikov“ zostavilo zoznam všetkých dedičných chorôb, ktoré je možné spoľahlivo diagnostikovať pomocou testu DNA. Potravinoví inšpektori pomocou analýzy DNA zisťujú geneticky modifikované potraviny, ktorých dovoz je zakázaný. Zároveň chcú zabezpečiť kvalitu potravín. Oddelenie vyšetrovania kriminality využíva testovanie DNA na zabezpečenie a pridelenie dôkazov z miesta činu a riešenie vrážd. Vďaka „genetickému odtlačku prsta“ nielenže boli páchatelia odsúdení, ale opakovane sa dokázalo, že trest smrti v USA bol občas vykonaný nespravodlivo. S cieľom predchádzať chorobám nenarodených detí budú mať rodičia v budúcnosti príležitosť vykonať genetickú diagnostiku embryo s cieľom zabrániť narodeniu ťažko chorého dieťaťa. V tejto súvislosti sa hovorí o predimplantačnej diagnostike, ktorej regulácia ešte nie je upravená a stále je zákonom zakázaná. Stále panuje všeobecná nezhoda v tom, aké úlohy by mali prevziať etické výbory, ktoré sú ešte v štádiu plánovania. V našich susedných krajinách je povolená predimplantačná diagnostika, známa tiež ako PGD. V Nemecku sa plánuje zriadenie jedného etického výboru za každú spolkovú krajinu. Tá by mala patriť štátnemu lekárskemu združeniu, ktoré však návrh zamieta. Porušenie zákazu PGD sa trestá pokutou alebo odňatím slobody až na jeden rok. Výnimky existujú, ak sú rodičia vážne geneticky chorí a existuje podozrenie, že dedičné ochorenie budú trpieť aj ich deti. Rovnako môžu mať páry s genetickým ochorením vykonanú predimplantačnú diagnostiku, ak očakávajú a pôrod mŕtveho dieťaťa or potrat. V Nemecku je však k dispozícii obmedzená dávka PGD bez pokuty. Ak je embryo je vytvorený v skúmavke, pred implantáciou do maternice sa môže testovať na dedičné choroby.
Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Mnoho vedcov spochybňuje účinnosť genetickej analýzy v USA zdravie starostlivosť. Pochybujú o súvislosti medzi genetickou dispozíciou, lekárskou diagnózou a príznakmi choroby, pretože sa obávajú, že tlak na úspešné poskytnutie štatistického dôkazu je príliš veľký. Sú presvedčení, že choroby sú primárne spôsobené osobným životným štýlom a vonkajšími vplyvmi a sú menej determinované génmi. Kritizujú tiež skutočnosť, že najmä súkromní používatelia, ktorí si objednajú test DNA, si často neuvedomujú, že vzorky DNA môžu byť zmenené nesprávnym skladovaním, a sfalšovať výsledok testu. Všetky výsledky genetickej analýzy umožňujú vyvodiť závery o príbuzných. Táto skutočnosť predstavuje podceňované riziko pri hľadaní dôkazov na mieste činu. Ak sa vykoná analýza DNA u podozrivého, môžu byť podozriví aj jeho príbuzní. Federálny súdny dvor v Karlsruhe preto rozhodol, že nemožno vyšetrovať príbuzných rodinných príslušníkov údajného páchateľa. Odobranú vzorku DNA je možné porovnať iba so stopou DNA na mieste činu. Odborníci sa obávajú, že možnosť ľahšej analýzy vzoriek DNA so sebou nesie riziko závažných chýb.
