Bronchoskopia: Liečba, účinky a riziká

Bronchoskopia je vyšetrovací a liečebný postup používaný v humánnej medicíne. Zahŕňa zavedenie endoskopu do priedušiek, čo umožňuje ošetrujúcim lekárom presnú diagnózu alebo vykonanie určitých zákrokov v tejto oblasti. Procedúra je pre pacienta porovnateľne šetrná a v dnešnej dobe sa zvyčajne vykonáva bez nej anestézie.

Čo je to bronchoskopia?

Bronchoskopia spočíva v zavedení endoskopu do priedušiek, čo umožňuje ošetrujúcim lekárom presnú diagnózu alebo vykonanie určitých zákrokov v tejto oblasti. Pod bronchoskopiou majú lekári na mysli zavedenie endoskopu do ľudských priedušiek na diagnostické alebo liečebné účely. Tento postup je známy od konca 19. storočia, hoci sa pôvodne používal iba na odstránenie cudzích telies. Pri bronchoskopii sa cez. Zavádza tenká trubica (nazývaná endoskop) nos or ústa, dole do priedušnice a do priedušiek. Potom je možné vložiť fotoaparát a získať tak presný obraz snímok stav priedušiek. Týmto spôsobom sa dajú odobrať aj vzorky tkanív. Zatiaľ čo v minulosti sa používali hlavne tuhé endoskopy, dnes sa medicína spolieha na flexibilné zariadenia. Sú univerzálnejšie a tiež pre pacienta pohodlnejšie na použitie. Pretože majú endoskopy priemer len 2 - 3 mm, dajú sa použiť aj pre kojencov.

Funkcia, účinok a ciele

Bronchoskopiu je možné využiť na rôzne účely. V prípade diagnostického použitia sa postupuje pri hodnotení stav priedušiek a / alebo na potvrdenie alebo vylúčenie choroby. Najmä rakoviny pľúc (pľúca týmto spôsobom sa dajú spoľahlivo zistiť. A biopsia, odber vzoriek tkaniva, môže byť užitočný aj pri diagnostike rôznych chorôb. Za týmto účelom sa do priedušiek zavádzajú endoskopom drobné chirurgické nástroje, ktoré externe obsluhuje zdravotnícky personál vyškolený na tento účel. Tieto nástroje sa tiež používajú, keď sa na terapeutické účely vykonáva bronchoskopia. Môžu sa napríklad odstrániť cudzie telesá, ktoré sa náhodne nadýchli (to je obzvlášť bežné u malých detí). Rasty ako tzv hematóm môžu byť tiež odstránené s malým úsilím pomocou bronchoskopie. Ak je pacient v súčasnosti umelo vetraný, je možné pri bronchoskopii upraviť polohu potrebnej trubice. Tenký endoskop je tiež možné ľahko vložiť a následne počas neho vybrať umelé dýchanie. Endoskop sa môže použiť aj na preplachovanie priedušiek, ak je to potrebné kvôli nadmernej tvorbe hlienu. Ak existuje rakovina v pľúca/ bronchiálna oblasť, na miestne ožarovanie sa môže použiť aj bronchoskopia terapie zvýšiť šance na vyliečenie. To, či sa na bronchoskopiu použije rigidný alebo flexibilný endoskop, závisí od individuálneho účelu. Aj keď sa v súčasnosti primárne používajú ohybné trubice, môže byť za určitých okolností potrebný tuhý endoskop, napríklad na odstránenie cudzieho telesa, čo je pri ohybnej trubici často ťažké.

Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá

Potenciálne riziká bronchoskopie spočívajú predovšetkým v riziku poranenia pacienta. Najmä použitie tuhých endoskopov opakovane spôsobuje zranenie citlivých osôb sliznice, pretože by oň mohli naraziť a spôsobiť škody aj pri veľmi opatrnom používaní. Výsledkom je krvácanie, ktoré môže byť viac alebo menej závažné. Kŕčové reakcie dýchacie cesty or hrtan môžu byť tiež vyvolané bronchoskopiou, najmä pomocou tuhého vybavenia. Naproti tomu riziko poranenia je pri použití flexibilných endoskopov pomerne nízke. Používanie tuhých endoskopov, ktoré majú tiež väčší priemer ako ich flexibilné varianty, je navyše pacientmi vnímané ako veľmi nepohodlné. Z tohto dôvodu sa bronchoskopie s tuhými endoskopmi vždy vykonávajú pod anestézie. Zahŕňa to určité riziká, najmä pre pacientov s predchádzajúcim ochorením, ale anestézie je tiež vždy záťažou pre úplne zdravé osoby a pokiaľ je to možné, treba sa jej vyhnúť. V zásade je však bronchoskopia v dnešnom svete rutinný postup, ktorý vedie k závažnejším komplikáciám len vo veľmi zriedkavých prípadoch.