úvod
Príznaky syndrómu deficitu pozornosti sú variabilné a nie vždy jasne rozlíšiteľné. Na rozdiel od typického ADHD, pacienti neprejavujú hyperaktivitu ani impulzívnosť, ale trpia hlavne psychickými a sociálnymi problémami. Jediná vec, ktorá ADHD má spoločné s ostatnými typmi ADHD poruchy pozornosti a koncentrácie.
Tieto sa však neprejavujú v ADHD prostredníctvom obzvlášť nápadného správania, a preto si ich často priamo nevšimneme. Pacienti bývajú sniví, introvertní a sú popisovaní ako „hypoaktívni“, tj. Neaktívni. Príznaky sú zložité a oveľa menej nápadné ako u iných typov ADHD. ADHD preto nie je vždy alebo často diagnostikovaná až v dospelosti.
príznaky
Pre chorobu je charakteristická porucha pozornosti. Toto je hlavný príznak choroby a je spôsobený obmedzenou schopnosťou zvládnuť prichádzajúce podnety. Pacienti sú ohromení a nedokážu oddeliť dôležité od nepodstatných, takže zažijú skutočné nasýtenie stimulov.
Zatiaľ čo u zdravých ľudí mozog automaticky filtruje nedôležité podnety, ľudia s ADHD absorbujú príliš veľa informácií súčasne. To im sťažuje sústredenie, rozptýlia sa, rýchlo sa rozptýlia a majú problémy s počúvaním a vykonávaním dlhších činností. Robia neopatrné chyby a majú ťažkosti s dodržiavaním pokynov.
Pacienti sú dezorganizovaní, zábudliví a rýchlo preťažení. Často prichádzajú o perá, kľúče a podobne. Nadmerné nároky spôsobené množstvom absorbovaných stimulov sa môžu vyskytnúť pri všetkých formách ADHD.
Na rozdiel od typického ADHD však ľudia s ADHD nereagujú vonkajším, ale vnútorným nepokojom. Vyzerajú dosť ticho a zasnene, nálada sa mení často a údajne bezdôvodne. V škole a v práci podávajú horšie výkony, majú problémy s domácimi prácami a zvyšok ich každodenného života je tiež ťažký.
Rýchlo sa unavujú a sú chronicky vyčerpané. Ani nadväzovanie kontaktov a udržiavanie priateľstiev nie je pre nich ľahké. Počúvanie a odpovedanie na ich náprotivky sťažuje porucha pozornosti.
Nedokážu adekvátne reagovať alebo sa brániť slovami. Pacienti sa preto rýchlo cítia nepochopení a reagujú neprimerane. Ľahko sa urazia a radi sa stiahnu.
Emócie sa zvýšia a ich nálada sa vo veľmi krátkom čase zmení medzi dobrou náladou a hlbokým smútkom bez rozpoznateľného spúšťača. Pacienti trpiaci ADHD preto nie sú charakterizovaní typickými základnými príznakmi ADHD, ako je hyperaktivita a impulzívnosť, ale ich sociálnymi a psychologickými problémami. Príznaky existujú odvtedy detstva, ale nie sú si ich vždy všimnúť.
Preto je ADHD často diagnostikovaná neskoro alebo vôbec. Vzhľad ADHD je veľmi variabilný. To, či sú príznaky vnímané ako choroba alebo iba ako osobnostné vlastnosti, závisí od ich závažnosti.
ADS sa môžu vyskytovať v rôznych formách, od najmenších obmedzení až po najťažšie mentálne postihnutie. Iba vtedy, keď sa pacienti cítia byť výrazne obmedzení ADHD a trpia ňou vo viacerých oblastiach svojho života počas dlhšieho časového obdobia, majú príznaky tiež takzvanú chorobnú hodnotu, tj majú sa považovať za chorobu. Samotné postihnuté osoby vo väčšine prípadov o svojej chorobe ani nevedia.
Vďaka tomu pripisujú zlyhania a sociálne ťažkosti svojej vlastnej osobnosti a trpia nízkou sebaúctou. Psychologické problémy ako napr depresia a poruchy úzkosti sú preto veľmi časté u pacientov s ADD a nie je nezvyčajné, že tieto sprievodné ochorenia sa diagnostikujú až po liečbe. Zlyhania a slabý výkon nie sú v žiadnom prípade známkou zníženej inteligencie pri ADHD.
U pacientov s ADS to nie je obmedzené. V porovnaní s bežnou populáciou sú dokonca obzvlášť nadaní v kreatívnych oblastiach. Neustále spracovanie informácií umožňuje postihnutým osobám prekvitajúcu predstavivosť.
Ak sú obzvlášť nadšení pre jednu vec, sú schopní ignorovať ostatných a úplne sa sústrediť. Ak sú informácie spojené so silnými emóciami, sú rozpoznané a uložené ako dôležité namiesto toho, aby boli prehliadnuté a zabudnuté. V správnom profesionálnom odbore môžu byť ľudia s ADHD vďaka svojim talentom veľmi úspešní.
Uznanie a podpora týchto talentov je jedným z najvyšších cieľov liečby. Hypoactive opisuje podaktivitu. Aj keď hypoaktivita nie je oficiálnym diagnostickým kritériom, celkom jasne popisuje výskyt ADHD.
Z dôvodu nedostatočnej filtrácie prichádzajúcich stimulov a zhoršenej schopnosti sústredenia sú postihnutí nadmerne zaťažení. Pacienti s ADS sú introvertnejší. Uzatvárajú sa pred vonkajším svetom a tým aj pred zaplavením podnetmi.
Často sa to zdá, akoby postihnutí ľudia žili vo svojom vlastnom svete. Pokyny sa k nim dostávajú len ťažko a úlohy sa plnia veľmi pomaly. Preťaženie a strach z neúspechu často spôsobujú, že sa postihnutí vyhýbajú nepríjemným alebo neznámym situáciám a úlohám.
Často sa izolujú a zostávajú pasívni, kým nie sú nútení konať. Potom však prehnane reagujú a možno reagujú agresívne. Tlak utrpenia spôsobený hypoaktívnou formou ADHD je u mnohých pacientov veľmi vysoký.
