Príznaky -> Čo je to Borderline a ako s nimi zaobchádzať
Aby príbuzný porozumel pacientovi s hraničný syndróm, mali by ste zhruba vedieť, čo sa u pacienta deje a ako sa cíti. Samozrejme, nemôžete sa vcítiť do každého konania pacienta, ale ak má príbuzný približnú predstavu o čom hraničný syndróm znamená pre pacienta, môže byť k pacientovi oveľa sympatickejší (empatickejší) a tiež pochopiť, že ako príbuzný hraničného pacienta ste niekedy bezmocní. Pacienti s a hraničný syndróm zvyčajne majú veľmi nízku sebaúctu a svoje vlastné ja berú veľmi skreslene.
To môže viesť k tomu, že si ublížia, alebo môžu mať v nasledujúcom okamihu úplne prehnaný obraz o svojom egu. Tieto poruchy identity často znášajú príbuzní hraničných pacientov, najmä ak pacient urobí niečo pre seba, napríklad mu sekne predlaktie or stehno s malými rezmi. Tiež náhle sa vyskytujúce silné agresie alebo silné obavy môžu znepokojiť príbuzných a spôsobiť, že prejavia čoraz menšie porozumenie pre pacienta s hraničnou poruchou.
Pretože u mnohých pacientov sa tieto príznaky objavia prvýkrát počas puberty, je pre rodičov často ťažké rozlíšiť, čo je teraz možné vylúčiť ako pubertu a kedy treba vyhľadať odbornú pomoc. Ako príbuzný hraničného pacienta je dôležité zaobchádzať s príznakmi otvorene a s úctou. Hraničný syndróm je psychologické ochorenie, ktoré si rovnako ako vyžaduje opatrenia vysoký krvný tlak, Napr.
Je však dôležité vedieť, že na rozdiel od vysoký krvný tlak napríklad neexistuje žiadny úplný liek na hraničný syndróm. Pacienti sa napriek tomu môžu naučiť žiť s chorobou a ovládať ju do takej miery, že pre príbuzných nie je ťažké žiť spolu s pacientom s hraničným syndrómom. Je však dôležité pamätať na to, že liečba hraničného syndrómu nie je iba pár tabliet, ale dlhý proces, ktorý si vyžaduje veľa sily od pacienta a príbuzných. Preto je vždy dôležité navzájom otvorene komunikovať a predovšetkým by si mal príbuzný pamätať, že má tiež svoje potreby, a môže byť v niektorých situáciách zahltený. Tu je veľmi užitočné, ak príbuzný pacienta s hraničným syndrómom vyhľadá aj psychologickú alebo psychiatrickú pomoc.
Čo môžete robiť ako člen rodiny?
Ako príbuzný pacienta s Borderline syndrómom má človek často pocit, že môže len bezmocne stáť. Mnoho situácií vás preťažuje a bojíte sa, že sa pacient opäť nestane „normálnym“. Ako príbuzný je preto dôležité vyhľadať pomoc.
Tu je najvhodnejšia pomoc psychológa, ktorý je dobre vyškolený v hovorovej terapii a vie poskytnúť dôležité rady. Veľmi užitočné môžu byť aj svojpomocné skupiny alebo fóra. Rovnako dôležité je však nezabudnúť na vlastný život a myslieť na seba.
Príbuzný, ktorý podporuje iba pacienta s hraničným syndrómom a je tu vždy na to, aby všetko zachytil, nie je pre neho ani pre pacienta optimálnou pomocou. Je tiež mimoriadne dôležité nereagovať na pacienta hystericky alebo panicky, aj keď sa pacient poreže. Tu je dôležité konať celkom racionálne a pacienta poslať iba k lekárovi, ktorý sa o rany postará.
psychiater by potom mali s pacientom presne analyzovať, ako k tomu mohlo prísť, ale to nie je úlohou príbuzných. Je dôležité, aby príbuzný vždy zostal pokojný a neprepadal panike, aj keď je to ťažké. Príznaky pacienta by sa zároveň mali brať vážne.
Najneskôr vtedy, keď si pacient opakovane spôsobí hlboké rezy alebo podobne, alebo dokonca zaznamená samovražedné myšlienky, mu pomôže psychiater treba urgentne vyhľadať na nemocničnom oddelení, kde je pacient dlhodobo liečený a sledovaný ako stacionár. Tu môže tiež pomôcť sprevádzať pacienta ako príbuzného pri niektorých rozhovoroch s pacientom, pretože tak možno lepšie porozumieť problému. Je tiež dôležité vedieť, že príznaky, takzvané recidívy, sa vždy zhoršujú.
Tu je dôležité nesúvisieť so správaním pacienta sám so sebou. Skôr si musí príbuzný pacienta s Bordelineovym syndrómom vždy uvedomovať, že súčasťou choroby je aj agresia alebo prehnané obavy, a ako príbuzný by sa mal snažiť porozumieť týmto emóciám pacienta a nie ich racionalizovať. Ako príbuznému by ste však mali mať dovolené dovoliť negatívne emócie a pripustiť si, že niekedy jednoducho neviete, čo máte robiť.
Tu je dôležité, aby ste si sami získali určitý odstup. Každý pacient je zodpovedný sám za seba, to platí najmä v prípade duševná choroba. Príbuzní musia vedieť, že nemôžu zachrániť pacienta s hraničným syndrómom, dokáže to iba sám pacient.
Zároveň by sa mal človek pokúsiť akceptovať rozmanitosť druhej osoby. Ako príbuzný nemôžeme pochopiť, čo sa deje u pacienta s hraničným syndrómom, a to je zo začiatku ťažké prijať. Je však dôležité neuplatňovať svoje vlastné racionálne štandardy, ale skôr akceptovať, že každý človek je iný a sám sa rozhoduje, ako chce žiť svoj život.
Všetky články v tejto sérii:
