Perceptuálny reťazec je šesťčlánkový model na lepšie pochopenie percepčného procesu. Jeho šesť odkazov sa navzájom ovplyvňuje a znovu sa spája v trvalom cykle. Dysfunkčný percepčný reťazec je spojený s javmi ako napr halucinácie.
Čo je to percepčný reťazec?
Perceptuálny reťazec je šesťčlenný model pre lepšie pochopenie percepčného procesu. Senzorický reťazec sa zaoberá zmyslovým vnímaním človeka. Ľudský organizmus je vybavený rôznymi senzorickými štruktúrami na spracovanie informácií a získavanie informácií z prostredia. Všetky senzorické štruktúry využívajú environmentálne podnety, ktoré organizmus prijíma vo forme bioelektrickej excitácie. V tele sa čiastočné informácie z jednotlivých zmyslových štruktúr filtrujú a kombinujú do zmysluplných celkových informácií. Čiastočná informácia spolu tvorí vnímanie. Reťazec vnímania je základným modelom koncepcie vnímania. Má šesť rôznych odkazov, ktoré sú vzájomne ovplyvňované. V tomto modeli percepčný aparát čelí vonkajšiemu svetu. Reťazec vnímania je samostatný a možno ho opísať ako cyklus. V každom type vnímania je tento obvod zapojený v rovnakom poradí. Šesť článkov reťaze sú stimul, transdukcia, spracovanie, vnímanie, rozpoznávanie a činnosť.
Funkcia a úloha
Život vníma. To znamená, že vnímanie je pre každý organizmus životne dôležité. Každá činnosť je reakciou na zmyslové informácie. Vnímanie tak pomáha ľuďom orientovať sa a hodnotiť svoje prostredie. Vďaka vnímavému aparátu môžu ľudia tak prispôsobiť svoje pôsobenie prostrediu. Bez percepčného aparátu by boli ľudia odpojení od vonkajšieho sveta a neboli by schopní zmysluplne konať. Na začiatku percepčného reťazca je stimul. Objekty v prostredí produkujú signály, ktoré zodpovedajú fyzikálne merateľným veličinám. Tieto signály poskytujú osobe obraz o jeho prostredí a umožňujú mu posúdiť jeho vzťah k mimotelovej úrovni. Za týmto účelom stimuly zasiahli senzorické bunky príslušného senzorického systému. Senzorické bunky sú excitované stimulmi zvonka a konvertujú rôzne formy energie v procese transdukcie na bioelektrické alebo biochemické zmeny napätia. Takto sa generujú akčné potenciály. Predbežné spracovanie prijatých signálov zvyčajne prebieha v samotných receptoroch. Samotné spracovanie informácií však prebieha v mozog. Procesy filtrovania, inhibície, konvergencie a divergencie, ako aj integrácie a súčtu slúžia jednotlivcovi mozog regióny získať celkové informácie. Táto celková informácia prechádza poznaním do vedomia ľudskej bytosti. Zvuk sa tu stáva tónom. Elektromagnetické vlny sa stávajú svetlom. Iba vedomá celková informácia vedie k pochopeniu alebo alokácii informácií. Prostredníctvom procesov, ako je zapamätanie si, kombinovanie, rozpoznávanie, združovanie alebo posudzovanie človeka mozog odhaduje význam vedomého vnímania. Konečným výsledkom vnímania je reakcia. Táto reakcia zvyčajne zodpovedá prispôsobenému pôsobeniu. Často je to práve čin, ktorý danej osobe dáva k dispozícii ďalšie vnímavé informácie. Napríklad, ak je narušený článok v percepčnom reťazci, potom reakcia na toto narušené vnímanie môže zodpovedať odstráneniu narušenia. Človek si uvedomuje súvislosť medzi jednotlivými stimulmi a ich centrálnym zastúpením nervový systém vďaka poznaniu. Z tohto dôvodu rozpozná, keď mu chýba odkaz na správny smer reťazca vnímania. Z tohto dôvodu dokáže rozpoznať, identifikovať a vedome vylúčiť poruchy. Na získanie ďalších informácií o situácii môže byť reakciou napríklad palpácia alebo pohyb očnej gule. Percepčný reťazec sa natrvalo spája sám so sebou. Okamžitosť a rýchlosť každého kroku trvá iba zlomok sekundy.
Choroby a sťažnosti
Percepčný reťazec hrá úlohu tak vo všeobecnom lekárstve, ako aj v psychológii. Poruchy receptorov v senzorických štruktúrach môžu napríklad narušiť percepčný reťazec a zbaviť jednotlivca prispôsobenej odozvy. To isté platí pre mozgové lézie v oblastiach zodpovedných za spracovanie a klasifikáciu vnímania. Poruchy receptora aj lézie mozgu sú fyziologickými príčinami vnímania ilúzií alebo iných porúch v vnímaní reťazca. Na druhej strane duševné choroby bez fyzických príčin môžu spôsobiť aj percepčné ilúzie, ilúzie resp halucinácie. V ilúziách sú skutočné skutočnosti vnímané zmeneným spôsobom. Tento jav charakterizuje mnoho klinických obrazov z oblasti psychológie a je známy napríklad z javov, ako je efekt reflektora. Postihnutí veria, že sú neustále sledovaní a posudzovaní podľa svojho prostredia. Ľudia s sociálna fóbia obzvlášť často trpí touto ilúziou. V halucinácie, pacienti vnímajú veci, ktoré tam v skutočnosti nie sú. Bez vhodných environmentálnych stimulov môže byť prítomné vnímanie jednej alebo všetkých zmyslových oblastí. Príčina môže byť psychóza or odoprenie spánku. Niekedy sa tiež spustia fyziologické zmeny v mozgu halucinácie. Halucinácie sa pozorovali obzvlášť často v dôsledku mozgových zmien v kontexte epilepsie. Percepčné ilúzie nemusia byť nevyhnutne patologickým javom. Špeciálne optické ilúzie je možné dosiahnuť určitými farebnými kombináciami bez skutočnej zmeny alebo narušenia reťazca vnímania. Hranicu medzi ilúziou a realitou je pre oči obzvlášť ťažké rozpoznať. Pracujú s dvojrozmernými obrazmi a napriek tomu dávajú ľuďom pocit vnímania prostredia v troch dimenziách.
