Punkcia mozgovomiechového moku: Nervová tekutina na diagnostiku

Choroby nervový systém môže nadobudnúť život ohrozujúce rozmery. Často ich nie je možné zistiť jednoduchým spôsobom krv test. Je však možné odstrániť nervovú tekutinu a vyšetriť ju na laboratórne zmeny.

Čo je mozgovomiechový mok?

mozog a miecha sú obklopené a voda-jadrová tekutina, ktorá sa tvorí v mozgu, kde komunikuje s tekutinovými priestormi vo vnútri. Preto sa mu hovorí aj mozgovomiechový mok alebo nervová tekutina. Chráni citlivé štruktúry pred vonkajšími vplyvmi. V oblasti dolnej bedrovej chrbtice (krížovej) sa mozgomiešny mok zhromažďuje v akomsi zásobníku, ktorý už neobsahuje miecha a v tomto bode ich možno bezpečne získať pichnutie. Postup sa preto nazýva aj bedrový pichnutie; na rozdiel od toho pojem miecha prepichnutie, ktoré sa občas použije, je nesprávne.

Čo môže ukazovať na spinálny kohútik?

Výmena medzi krv a mozgovomiechový mok. Tento tzv krv-mozog bariéra funguje ako filter a umožňuje potrebné látky ako napr kyslík, uhlík a voda prechádzať cez a vylučovať škodlivé látky z nervový systém. S niektorými chorobami a vplyvmi ako napr elektromagnetické žiarenie, funkcia tejto bariéry môže byť narušená.

Závery o príčine poruchy možno vyvodiť z farby tekutiny a typu a množstva látok nachádzajúcich sa v mozgovomiechovom moku. V laboratóriu červené a biele krvinky, proteíny - hlavne protilátky - cukor a laktát a patogénov a rakovina bunky, ak je to potrebné. Pri hodnotení ich zloženie obvykle súvisí s hodnotami krvi stanovenými súčasne. V špeciálnych laboratóriách sú doplňujúce látky vyhradené pre konkrétne otázky, ako napr interferóny or meď, možno určiť.

Kedy sa robí punkcia mozgovomiechového moku?

  • V prípadoch: mozgové krvácanienapríklad po nehode alebo v dôsledku prasknutia cieva, objavujú sa červené krvinky a mozgovomiechový mok je ružový alebo červený.
  • Pri infekciách, ako sú bakteriálne a vírusové zápal mozgových blán alebo neuroborelióza, zápalové bunky a protilátky sú prítomní.
  • In mozog nádory, metastázy a leukémie možná rakovina bunky. Nervová tekutina je potom často zakalená biela alebo žltá.
  • In roztrúsená skleróza môžu byť detekované u mnohých pacientov typickými zmenami (takzvané oligoklonálne pásy).
  • Punkcie mozgovomiechového moku sa tiež používajú pri náhlom nástupe závažnej choroby bolesť hlavy alebo strata vedomia, niekedy na diagnostiku nejasných metabolických chorôb, najmä v detstva.

Ako prebieha vyšetrenie?

Nie sú potrebné žiadne špeciálne prípravy pacienta. Ak je veľmi vzrušený, dostane vopred lieky. Krv sa odoberá asi pol hodiny pred pichnutie. Pri punkcii sú dôležité uvoľnené svaly chrbta a čo najširšie medzistavcové medzery. Preto je pacient v skrčenej polohe so zakrivenou bedrovou chrbticou. Keď leží, stočí sa ako embryo; pri sedení ohýba svoje hlava a späť čo najviac dopredu, pričom asistent držal plecia spredu.

Najskôr sa oblasť vpichu dôkladne vydezinfikuje a lokálne znecitliví. Potom sa do priestoru CSF medzi dvoma stavcami vloží dlhá tenká dutá ihla. Tri malé časti mozgovomiechového moku sa odkvapkajú a odošlú do laboratória. Ihla sa vytiahne, miesto vpichu sa stlačí a utesní sa obväzom. Celý zákrok zvyčajne netrvá dlhšie ako 5 minút. Pacient musí ležať na posteli v rozmedzí 4 až 24 hodín, v závislosti od použitej ihly.

Existujú nejaké komplikácie?

V zásade ide o dosť neškodný, menej bolestivý zákrok, ktorý sa zriedka spája s komplikáciami. Najmä ak sa nedodržiava odpočinok v posteli a pije sa príliš málo, bolesti hlavy sa môžu vyskytnúť 24 až 72 hodín po punkcii, najmä keď sedíte alebo stojíte, prípadne s krk stuhnutosť, zvracanie a strata sluchu („Postpunkčný syndróm“).

Veľmi zriedkavo sa vyskytujú infekcie alebo ochrnutie. Lumbálna punkcia je nebezpečná v prípadoch zvýšeného intrakraniálneho tlaku a porúch zrážania krvi alebo pri užívaní antikoagulačných liekov. Potom sa môže vykonať iba vo výnimočných prípadoch.