Lieky na zápal vedľajších nosových dutín

úvod

Existujú dve formy zápal dutín: akútna a chronická forma. Akútna forma sa vyskytuje počas obmedzeného časového obdobia, zatiaľ čo chronická forma trvá asi dva až tri mesiace. Tento pododdiel je tiež relevantný pre použité ošetrenie.

Aké lieky sa používajú?

  • kortizón Ako nosné spreje sa popri slaných vodných sprejoch často používajú nosné spreje obsahujúce kortizón, pretože tlmia zápal, ktorý môže spôsobiť opuch sliznice vedľajších nosových dutín. Účinok kortizón nastupuje s oneskorením po niekoľkých dňoch, aj keď sú aj takí pacienti, u ktorých sa účinok neobjaví. V niektorých prípadoch sa vyskytujú vedľajšie účinky ako napr bolesti hlavy a krvácanie z nosa nastať.

    Na rozdiel od kortizón spreje, účinok dekongestívnych nosových sprejov (spreje so slanou vodou) je okamžitý.

  • lieky proti bolesti Bežné lieky proti bolesti ako ASA, ibuprofen a paracetamol môžu byť použité na ošetrenie sprievodných bolesť. Avšak tieto látky, ako napríklad kortizón, nebojujú proti skutočnej príčine zápalu, iba zmierňujú príznaky, takže sa nezkráti trvanie ochorenia.
  • Nosové spreje s dekongestívom Nosné spreje s dekongestantom často odporúčajú ošetrujúci lekári. Znižujú opuch slizníc s rýchlym nástupom účinku, čo umožňuje lepší nazálny priebeh dýchanie a v noci lepší spánok.

    Tieto nosové spreje však nemajú protizápalový účinok ako kortizónové spreje, takže pôsobia iba krátkodobo. Ak sa používajú príliš často, objaví sa takzvaný „odrazový efekt“, pri ktorom nosová sliznica ihneď po odznení účinku opäť opuchne. Čím častejšie sa sprej používa, tým výraznejší je tento odrazový efekt.

    Z tohto dôvodu by sa tieto dekongestívne nosové spreje nemali používať dlhšie ako maximálne sedem až desať dní. V tomto priebehu existuje riziko vzniku závislosti, aby: nosová sliznica už bez týchto sprejov nenapučia. Toto je známe ako rhinitis medicamentosa alebo rhinitis atrophicans.

    Účinné látky patria do takzvaných alfa-sympatomimetík. Ide o látky, ktoré napodobňujú pôsobenie sympatiku nervový systém pôsobením vazokonstrikčného účinku, čo znamená, že: plavidlá z nosová sliznica sa zúžia, čo spôsobí opuch sliznice. Najbežnejšou zložkou nosových sprejov, ktoré znižujú prekrvenie, je xylometazolín. Ďalej sa ako prísady často vyskytujú aj oxymetazolín a tramazolín.

    Tieto spreje na dekongesciu sú dostupné v lekárňach, ale nie na lekársky predpis. Môžu sa vyskytnúť vedľajšie účinky nosových sprejov, ktoré znižujú prekrvenie bolesti hlavy a závraty.

  • Existuje tiež možnosť liečby pomocou bylinná medicína Sinupret ®forte alebo Kvapky Sinupret®.

Antibiotiká sa zriedka používajú na liečbu zápal dutín, pretože antibiotiká sú účinné iba proti baktérie a zápal dutín je zvyčajne spôsobená vírusy kde antibiotiká nemajú žiadny účinok. Aj keď sa preukázalo, že pôvodcom je bakteriálny patogén, antibiotiká pomôže len veľmi málo, pretože vo väčšine prípadov sa sinusitída lieči aj bez zásahu drog.

Ak však príznaky pretrvávajú dlhšiu dobu, antibiotiká môže opäť zvážiť lekár. Celkovo, rovnako ako pri iných ochoreniach, by sa antibiotiká nemali používať ani zbytočne, ani pri miernych ochoreniach, aby sa zabránilo zvýšenému rozvoju rezistencie patogénov. Ak sa však prejaví závažný priebeh ochorenia, je užívanie antibiotík nenahraditeľné na ochranu pred ďalšími komplikáciami, ako napr. zápal mozgových blán.

Charakteristiky závažného priebehu sú vysoké horúčka, opuch okolo očí, ťažká tvár bolesť, citlivosť na svetlo, zápalové začervenanie kože a stuhnutosť krk. Pri akútnej sinusitíde je antibiotikom prvej voľby antibiotikum amoxicilín. Zvyčajne sa predpisuje na obdobie 5 až 10 dní v dávke 500 mg trikrát denne.

amoxicilín je účinný proti bežným patogénom akútnej sínusitídy a je dobre znášaný. Vedľajšie účinky ako alergické reakcie, nevoľnosť, zvracanie a hnačka može sa stať. Alternatívne je možné predpísať azitromycín v rovnakej dávke.

Cefuroxím je ďalšou alternatívou, napríklad v prípade intolerancie prvých dvoch antibiotík. Cefuroxím sa predpisuje v dávke 250 mg dvakrát denne. Okrem antibiotík prvej voľby existujú aj lieky druhej voľby. Môžu sa použiť, ak antibiotiká prvej voľby nie sú tolerované alebo nepracujú dobre.

Antibiotiká druhej voľby sú napr makrolidy, doxycilín alebo amoxicilín+ kyselina klavulanová. Ktoré antibiotikum je potom najvhodnejšie, sa určuje podľa rôznych kritérií. Medzi ne patrí napríklad znášanlivosť, všeobecná stav pacienta a lokálne známej rezistencie na patogény.

Pri chronickej sinusitíde je prínos antibiotík veľmi kontroverzný. V individuálnych prípadoch možno zvážiť niekoľkotýždňovú terapeutickú štúdiu s antibiotikom roxitromycínom v dávke 150 mg denne alebo s cefuroxímom / amoxicilínom + kyselinou klavulanovou. Nie vždy je potrebné zasahovať pomocou liekov, často sa používajú aj prírodné produkty.

Jedným z najčastejšie odporúčaných liekov na zápal vedľajších nosových dutín je lekársky éterický olej z myrty. Pôsobí protizápalovo a v lekárňach je dostupný vo forme kapsúl. Účinné sú aj korene prvosienky.

Zložky skvapalňujú sekréciu a tým podporujú vylučovanie spúta. Korene je možné brať vo forme čaju. Často sa tiež používa parný kúpeľ, ktorý je zmiešaný s tymianom, harmanček a levanduľa.

Každá z troch bylín má svoj vlastný účinok. Tymián má antibakteriálny a expektoračný účinok, zatiaľ čo harmanček má protizápalový účinok a obmedzuje rast baktérie. levanduľa tiež propaguje krv obeh.

V parnom kúpeli sa bylinky najskôr varia. Tiež extrakt z koreňa Cape Pelargonium (Umckaloabo) sa dá všeobecne použiť na dýchacie cesty infekcie. Umckaloabo má antimikrobiálny účinok a posilňuje celkovú obranyschopnosť tela.

Pri používaní éterických olejov je potrebné postupovať opatrne, najmä u detí, pretože často obsahujú mentol alebo podobné látky, ktoré môžu spôsobiť zástavu dýchania u malých detí. Deti do dvoch rokov by nemali prichádzať do styku s éterickými olejmi a väčšie deti by tiež mali byť pri ich používaní opatrné. Ožarovanie červeným svetlom pomocou infračervenej lampy môže byť tiež prospešné pre liečenie, pretože opakované ožarovanie červeným svetlom zmierňuje zápal.

Sínusitída je väčšinou spôsobená vírusy. Choroby spôsobené vírusy nereaguj na antibiotika. Antibiotiká sú účinné iba proti baktérie.

Preto všeobecné podávanie antibiotík nemá pre sinusitídu zmysel. Proces hojenia sa nedá urýchliť a neopatrná konzumácia antibiotík iba podporuje, aby sa baktérie stali odolnými a horšie reagovali na lieky. Preto sa pri zápale dutín predpisujú antibiotiká iba veľmi opatrne.

Existujú však prípady, v ktorých je antibiotikum celkom užitočné. Sínusitídu zriedka spôsobujú aj baktérie. Väčšinou však ide o takzvanú sekundárnu infekciu.

To znamená, že najskôr vírus spôsobil zápal. Potom sa bakteriálny patogén pripojí dodatočne a vznikne bakteriálna sekundárna infekcia. V praxi však nie je vždy také ľahké rozlíšiť bakteriálnu infekciu od vírusovej.

Z tohto dôvodu sú antibiotiká predpisované iba v prípadoch veľmi závažných bolesť s vysokou horúčka nad 38.5 ° C a vysoké úrovne zápalu v krv, Hodnota CRP, ktorý sa považuje za vysoký od hodnoty 10 mg / l, a krv meria sa sedimentačná rýchlosť (muži> 10 mm / h, ženy> 20 mm / h). Ďalším dôvodom liečby antibiotikami je hrozba komplikácií, ako je napr absces alebo venózne trombóza.

Antibiotikum by sa malo nakoniec považovať za užitočné, ak určité baktérie (Pneumococcus, Moraxella Catarrhalis, Haemophilus vplyv) je možné spoľahlivo zistiť vo výtere z nosa. U ľudí s imunitnou nedostatočnosťou by sa malo zvážiť užívanie antibiotík aj bez splnenia týchto kritérií. V prípade chronickej sinusitídy je veľmi kontroverzné, či sú antibiotiká vôbec prospešné. V niektorých prípadoch možno zvážiť terapiu trvajúcu niekoľko týždňov. O tom sa rozhoduje individuálne.