Pravidelné cvičenie udržuje telo v strehu a je najlepšou ochranou pred civilizačnými chorobami ako napr obezita, cukrovka, vysoký krvný tlak a zvýšené hladiny lipidov v krvi. „Dva až trikrát týždenne po dobu 30 až 60 minút vytrvalosť šport, to sa odporúča, “hovorí tiež doktor Robert Gugutzer z katedry psychológie športu na Technickej univerzite v Mníchove. Niektorí športovci ale postupne strácajú zmysel pre množstvo pohybu, ktoré je dobré pre telo a nepoškodzuje ho.
Športová závislosť a jej príznaky
Bezat 20 kilometrov parkom pred raňajkami, zdvíhanie závažia počas obednej prestávky a korčuľovanie večer s kamarátmi - ak vôbec vydržia. „Rekreační športovci, ktorí cvičia viac ako hodinu denne, musia pozorne počúvať svoje telo,“ hovorí Gugutzer. „Bolesť čo naznačuje preťaženie a známky opotrebovania je potrebné brať vážne, “radí športový vedec.
Aj keď športová závislosť (zatiaľ) neexistuje ako samostatná diagnóza, lekári ju definujú takto: návyková túžba po športovej činnosti bez súťažných ambícií. Prejavuje sa to nekontrolovaným, nadmerným tréningovým správaním a vedie to k fyzickým a psychickým ťažkostiam. Celkovo je závislosť na športe dosť zriedkavá. Podľa odhadov je asi jedno percento rekreačných športovcov závislých na cvičení. Populárne športy medzi vhodnosť maniaci patria bezat, jazda na bicykli, triatlon, Rovnako ako kulturistika a silový tréning.
Prečo je cvičenie návykové?
Drogy nie sú zapojené do športovej závislosti, na rozdiel od niektorých iných závislostí, pokiaľ športovec nedopuje. Odborníci dlho verili, že vlastné šťastie tela hormóny (endorfíny) môže byť zodpovedný za športovú závislosť. Je to tak kvôli extrémom stres, telo vylučuje endogénne drogy kontrolovať bolesť a vydržať extrém stres.
Americkí vedci na univerzite v Richmonde zistili, že koncentrácie beta-endorfínu v tele sa zvýšilo po 45 minútach aeróbneho cvičenia, ale nezistila sa žiadna korelácia medzi množstvom endorfínu v tele krv a závislosť na neustálej fyzickej aktivite. Športový psychológ profesor Oliver Stoll z Inštitútu športových vied Univerzity Martina Luthera v Halle-Wittenberg to dokázal dokonca relaxácie tréning vedie k zvýšeniu hladín endorfínov v krv. Šťastie hormóny nie sú preto preukázateľne zodpovední za závislosť.
Stoll a jeho kolegovia skôr tušili, že odvrátenie pozornosti od každodenných problémov hrá úlohu pri rozvoji športovej závislosti. Pri intenzívnej fyzickej námahe sa športovci zameriavajú iba na tu a teraz. Tým sa vypnú myšlienky a zametajú sa každodenné problémy na čas tréningu. Je to stav, ktorý chcú mať športovci znova a znova. Liek nemá žiadny iný účinok. Športovci teda riskujú, že budú žiť iba fyzickou aktivitou.
Realitný únik ako príčina závislosti na športe
Odborníci však tušia, že unikajú aj iné faktory ako realita. Fyzická námaha by mohla znížiť úzkosť. V prospech tejto teórie je skutočnosť, že závislí na športe bývajú neistými ľuďmi. „Pri dobrom športovom výkone zvyšujú sebavedomie a vyrovnávajú frustráciu, ktorú prežívajú inde,“ hovorí športový vedec Gugutzer.
Okrem toho, a relaxácie efekt nastáva po veľkom rozdrvení. Na duši to funguje ako droga. „Nám, vedcom, je úplne nejasné, ktorý efekt najviac prispieva k závislosti na športe,“ hovorí profesor Tom Hildebrandt z Inštitútu pre stravovanie a poruchy hmotnosti na lekárskej fakulte Mount Sinai v New Yorku. Všetky odpovede môžu byť pravdivé, ale neexistujú o tom žiadne konkrétne údaje.
