interakcie
Droga alopurinol môže silne ovplyvniť účinok mnohých iných liekov, preto si pred užitím lieku musíte ujasniť u ošetrujúceho lekára, či a ako je potrebné upraviť ďalšie potrebné lieky. alopurinol má posilňujúci účinok na účinky rôznych antikoagulancií. Osobitná pozornosť by sa preto mala venovať nevyhnutnému príjmu takzvaných kumarínov (warfarín, marcoumar).
V priebehu aplikácie alopurinol denná dávka antikoagulancia by sa mala znížiť. Okrem toho sa zvýši účinok probenecidu. Probenecid je liek, ktorý sa (rovnako ako alopurinol) používa na zníženie nadmerného množstva močovina koncentrácie v krv a preto slúži ako terapia pre dna.
Osobitná opatrnosť sa tiež odporúča u pacientov liečených chlórpropamidom, sulfonylmočovinou používanou na liečbu cukrovka terapia. Účinnosť tohto lieku sa zvyšuje aj súčasným príjmom alopurinolu. Niektoré antiepileptiká (najmä fenytoín), ktoré slúžia na potlačenie excitability nervových buniek a môžu sa tak použiť na liečbu epilepsie, je pri podávaní alopurinolu nevyhnutné urgentne upraviť dávku.
Stevensov-Johnsonov syndróm
Aj keď alopurinol hrá v medicíne dôležitú úlohu a dosiahol veľké úspechy v liečbe dna, nemožno vylúčiť nepriaznivé účinky lieku (vedľajšie účinky). Pri predpisovaní tohto lieku musí ošetrujúci lekár vždy zvážiť, či klinický prínos prevažuje nad rizikom vedľajších účinkov. Možnou komplikáciou spojenou s užívaním alopurinolu je výskyt tzv Stevensov-Johnsonov syndróm.
Podľa štúdií je alopurinol v skutočnosti najčastejšou príčinou tohto ochorenia stav (Stevensov-Johnsonov syndróm). Stevensov-Johnsonov syndróm je závažná lieková reakcia, ktorá sa prejavuje hlavne na koži a je pomerne zriedkavá. V priebehu Stevens-Johnsonovho syndrómu sa epiderma (najvyššia vrstva kože) oddeľuje až od 10% povrchu tela.
