Draslík: Posúdenie bezpečnosti

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) nebol schopný odvodiť bezpečný maximálny denný príjem pre liek draslík na základe dostupných údajov. Na základe najnovších údajov stanovil Nemecký spolkový inštitút pre hodnotenie rizík (BfR) bezpečný maximálny denný príjem pre draslík okrem konvenčného príjmu v strave, ktorý pri každodennom užívaní po celý život nespôsobuje žiadne vedľajšie účinky.

Maximálny bezpečný denný príjem pre draslík je 1,000 XNUMX mg. Za maximálny bezpečný denný príjem draslíka sa považuje iba príjem draslíka zo stravy doplnky a obohatené potraviny okrem príjmu z konvenčných potravín.

Vyššie uvedený bezpečný maximálny denný príjem platí pre deti vo veku 4 roky a staršie, ako aj pre dospelých.

Nie sú známe nepriaznivé účinky pre zdravých jedincov vysoký príjem draslíka z konvenčných (konvenčných) strava. Zdraví oblička jednoducho vylučuje prebytočný draslík močom.

Trvalý príjem 3 g (= 3,000 XNUMX mg) draslíka chlorid denne vo forme stravy doplnky okrem konvenčných strava nie viesť negatívnych účinkov.

Takzvaný LOAEL (Lowest Observed Adverse Effect Level) - najnižší dávka látky, pri ktorej nepriaznivé účinky boli práve pozorované - je 4,200 XNUMX mg draslíka denne. Na základe LOAEL je NOAEL (úroveň bez pozorovaných nepriaznivých účinkov) - najvyššia dávka látky, ktorá nie je zistiteľná a merateľná nepriaznivé účinky aj pri pokračujúcom príjme - z 1,400 XNUMX mg draslíka denne sa odvodilo dodatočný príjem draslíka z potravy doplnky.

Nežiaduce účinky nadmerného príjmu draslíka sa môžu prejaviť rôznymi spôsobmi:

  • Pri nadmernom príjme draslíka na terapeutické účely sa pozorovali gastrointestinálne ťažkosti (ťažkosti v gastrointestinálnom trakte). Požitie tablety obsahujúce draslík chlorid často mali za následok žalúdočné ťažkosti ako napr pálenie záhy, nevoľnosť (nevoľnosť), zvracanie, poškodenie sliznice a hnačka (hnačka). Je to kvôli vysokej miestnej hodnote koncentrácie draslíka po požití.
  • Akútna otrava draslíkom je možná aj z dôvodu úmyselného alebo neúmyselného požitia veľkého množstva draslíka soli. V množstvách do 94 g jednorazové požitie draslíka soli malo za následok príznaky otravy ako napr nevoľnosť (nevoľnosť), zvracanie, bolesť brucha (bolesť brucha) a hnačka (hnačka). EFSA stanovil hornú hranicu akútnej toxicity draslíka na 17.5 g denne. V prípade známej alebo neznámej renálnej dysfunkcie však príjem len 5.9 g draslíka soli za deň môže viesť nepriaznivým vedľajším účinkom. Toto množstvo je 6-krát väčšie ako bezpečné denné maximálne množstvo draslíka.
  • Ďalej má nadmerný príjem draslíka vplyv na homeostázu draslíka (samoregulácia hladín draslíka v tele) krv). V jednej štúdii bola dávka 44 mg na kg telesnej hmotnosti denne (3,080 70 mg draslíka pri XNUMX kg telesnej hmotnosti) mierna hyperkaliémia (prebytok draslíka). Naopak, dávky 22 mg na kg telesnej hmotnosti denne (1,540 70 mg pri XNUMX kg telesnej hmotnosti) neviedli k zvýšeniu krv draslík koncentrácie. U pacientov s chronická renálna insuficiencia (neaktívne obličky), dokonca aj výrazne nižšie dávky viesť k zvýšeniu krv draslík koncentrácie. Sťažnosti na hyperkaliémia (prebytok draslíka) sú neuromuskulárne zmeny [všeobecná svalová slabosť, ako sú „ťažké nohy“, poruchy dýchania a najmä srdcová arytmia (poruchy normálnej postupnosti srdcového rytmu)].

Ako bolo spomenuté na začiatku, tieto účinky nie sú možné z dôvodu nadmerného príjmu draslíka z konvenčných zdrojov strava. Vzhľadom na riediaci účinok pri príjme draslíka z konvenčných potravín sa neočakávajú vysoké miestne koncentrácie, a preto nedochádza k poškodeniu sliznice a zodpovedajúcim vedľajším účinkom.