Divergencia: Funkcia, Úlohy, Úlohy a choroby

Divergencia je obvod centrálnej nervový systém to je relevantné pre ostrosť vnímania. Každý receptor je divergentne spojený s neurónmi na vyšších úrovniach a súčasne je konvergentne pripojený k neurónom na nižších úrovniach. Poruchy princípu divergencie-krytia môžu nastať po nervové poškodenie.

Čo je to divergencia?

Každá neurónová bunka je spojená s viacerými neurónmi z vyšších vrstiev. Tento princíp zodpovedá rozdielom. Jednotlivé úrovne spracovania informácií v ľudskej ústredni nervový systém podliehajú rôznym princípom zapojenia. Najdôležitejšie z týchto princípov sú konvergencia a divergencia. Výsledkom týchto dvoch obvodov je vytvorenie kontrastu laterálnou inhibíciou. Ľudské zmyslové orgány sú vybavené zmyslovými bunkami, tiež známymi ako receptory. Každý z týchto receptorov zodpovedá informačnej línii, ktorá vedie k talamus prostredníctvom niekoľkých úrovní neurónov. The talamus má spojenie s mozog, kde sa nakoniec spracuje senzorický vstup. Medzi hladinami neurónov existuje rozdielne spojenie namiesto spojenia jeden na jedného. Napríklad každá neurónová bunka je spojená s niekoľkými neurónmi vyšších vrstiev. Tento princíp zodpovedá rozdielom. Príjem signálu pre receptory a neuróny nižších vrstiev sa nazýva konvergencia. Princíp konvergencie-divergencie vedie k bočnej inhibícii, pri ktorej každý z následných neurónov spôsobuje zníženie signálu v susedných bunkách. Výsledný vzorec vzrušenia diferencovaným spôsobom mapuje vzorec intenzity prichádzajúcich stimulov, pretože jednotlivé prechody sú tak vo vedomom vnímaní zosilnené a kontrastované.

Funkcia a úloha

U cicavcov princíp konvergencie a divergencie formuje spracovanie primárnych senzorických údajov zo sietnice, kochley a koža zmysly a spojenie medzi talamus, mozoga mozoček. Prostredníctvom divergencie a konvergencie dostávajú všetky rozptýlené podnety z okolia okamžite vymedzenú diferencovanú formu. Týmto spôsobom sú stimulačné údaje okamžite štruktúrované holisticky a koherentne. The nervový systém vykonáva túto štruktúru automaticky. Napríklad vďaka divergencii a konvergencii vizuálny systém automaticky dodáva obrázky s ostrými kontúrami. Na základe konvergencie a divergencie ľudská mozog už prijíma štruktúrované informácie z receptorov jednotlivých zmyslových systémov a ich receptorov. Už preposielaná vnímavá informácia sa tak silno odchyľuje od reality. Z evolučného hľadiska sú divergencia a takto štruktúrované vnímavé informácie dôležité, pretože uľahčujú organizmus životne dôležitými reakciami na životné prostredie. Kvôli skresleniu spôsobenému princípmi konvergencie-divergencie môžu ľudia napríklad rozpoznať jednotlivé výšky tónu zo sluchového vstupu alebo rozpoznať nástroje, aj keď znejú spolu. Vizuálny systém vďaka bočnej inhibícii v dôsledku divergencie a konvergencie dokáže identifikovať napríklad tvary v pohybe a chuťový systém tak dokáže rozoznať rôzne druhy potravín z jediného sústa alebo dúšku. Bočná inhibícia v dôsledku divergencie a konvergencie je podvedomý proces, ktorý sa vo väčšine prípadov nevníma. Avšak optické ilúzie, napríklad využite princíp divergencie-konvergencie a týmto spôsobom priamo konfrontujte ľudí s fenoménom laterálnej inhibície. Vedome si teda všíma, ako veľmi základné princípy vnímania odcudzujú realitu okolo neho.

Choroby a choroby

Ak dôjde k poškodeniu neurónových štruktúr, môže dôjsť k narušeniu princípu divergencie vnímania. Neuronálne poškodenie môže byť spôsobené rôznymi kontextmi. Napríklad rôzne neurologické ochorenia môžu byť príčinou lézií v centrálnom nervovom systéme. Pri chorobách ako napr roztrúsená sklerózanapríklad pacient imunitný systém príčiny zápal v nervovom tkanive centrálneho nervového systému a môže tak trvale poškodiť centrálne nervové štruktúry. Neuronálne bunky potom už nie sú spojené s niekoľkými neurónmi vyšších vrstiev, keď sú poškodené vyššie ležiace neuróny. Takýto jav sa rovná narušeniu princípu divergencie. Ak je naopak narušený princíp divergencie, je narušená aj bočná inhibícia divergenciou a konvergenciou. Vo vizuálnom systéme hrá bočná inhibícia úlohu najmä pre kvalitu zmyslových vnemov za súmraku. Napríklad poškodenie priečnych neurónov sietnice môže komplikovať ťažkosti pri sčítaní jednotlivých stimulov receptívneho poľa počas adaptácie na tmu a laterálnej inhibície pri adaptácii na svetlo. Výsledkom je nepohodlie pri súmraku. Tiež pri extrémnom jase je narušené zrakové vnímanie pacienta. Takéto sťažnosti môžu byť napríklad v kontexte diabetickej retinopatie alebo môže byť dôsledkom noci spojenej s X. slepota. Zásada rozdielnosti tiež hrá pre koža zmysel. Poruchy divergencie v dôsledku nervové poškodenie môže preto tiež ovplyvňovať túto oblasť vnímania a tým znižovať hmatovú ostrosť v haptických a hmatových oblastiach. Pri akýchkoľvek poruchách laterálnej inhibície už nie je šírenie excitácie v centrálnom nervovom systéme priestorovo obmedzené, čo môže viesť k nadmernej dráždivosti nervového systému. The mozog už neprijíma jasne štruktúrované informácie zo zmyslových systémov od nadmerne vzrušeného nervového systému so zníženou laterálnou inhibíciou. Pri všetkých sťažnostiach týkajúcich sa divergencie nervového systému sa kontrast vnímania zmenšuje alebo dokonca zrušuje, čo človeku sťažuje rozpoznanie a interpretáciu zmyslového vstupu.