Diagnóza porúch reči a jazyka Poruchy reči

Diagnóza porúch reči a jazyka

Pedagógovia si zvyčajne všimnú poruchu reči alebo jazyka. Rodičia si môžu poruchu všimnúť iba náhodne alebo predpokladať, že vekom ustúpi. V prípade pochybností by sa rodičia mali najskôr poradiť s pedagógmi. Často materská škola učitelia a učitelia základných škôl majú dobrý pocit z jazykového výkonu, ktorý by mala konkrétna veková skupina skutočne dosiahnuť.

Podrobná konzultácia a diagnostika však prebiehajú u špecialistu. V prvom rade je potrebné konzultovať s pediatrom. V prípade potreby zabezpečí doporučenie k ORL špecialistovi alebo logopédovi.

Všetky z nich uvedú rečové schopnosti dieťaťa do súvislosti s jeho vekom a vývojovým stupňom. Hrboľatá a nejasná reč môže byť úplne normálna materská škola napríklad vek a nemali by byť dôvodom na obavy rodičov. Niektorí odborníci na ORL majú ďalší titul „Foniatria a pedediológia“. Títo lekári ORL sú zvyčajne oboznámení s diagnostikou a liečbou porúch reči a jazyka.

Drogy

Proti nie sú žiadne lieky koktanie sama o sebe. Napriek tomu môžu lieky proti napätiu a úzkosti (strachu) uľahčiť určité situácie a tým zlepšiť príznaky. Najlepšie rady v tejto veci môžu poskytnúť psychiatri pre deti a mládež.

Majú bohaté skúsenosti s terapiou úzkosti a poznajú spektrum liekov zmierňujúcich úzkosť (anxiolytiká). Viac informácií sa dozviete v časti: Prehľad poruchy úzkosti Ak opatrovatelia trpezlivo počúvajú koktanie, nechajú ho rozprávať a konfrontujú ho s porozumením, koktanie bude mať obvykle radosť z rozprávania a bude pre neho jednoduchšie riadiť tok reči. V rámci rodiny koktanie by sa nemalo brať do úvahy vôbec.

Naopak, nápravné zásahy ostatných, netrpezlivosť a neprijateľnosť podporujú stresovú situáciu a komplikujú koktanie reči. Posledné menované sa odohráva hlavne v škole. Deti si rýchlo uvedomia, že môžu oslabiť a uraziť svoje koktanie spolužiaci, radi ich opravujú a otravujú úsmevmi a nevedomosťou.

Rodičia a učitelia by sa preto nemali báť otvorene riešiť situáciu na hodine, aby apelovali na porozumenie svojich spolužiakov! Samotný postihnutý o takom škádlení väčšinou nerád hovorí a svoju hanbu šikovne skrýva pred pedagógmi a rodičmi. Aj tu by sa z času na čas mali viesť otvorené rozhovory, aby sa mohla zhodnotiť situácia dieťaťa a bolo možné ju v prípade potreby ovplyvniť.

  • Kedy koktanie pociťuje úľavu?
  • Čo by malo sprevádzať každú terapiu?
  • Čo môžu robiť rodičia a učitelia?