Diagnóza
Diagnózu u dieťaťa možno stanoviť pomocou ultrazvuk vyšetrenie (sonografia) bedra. Na jednej strane je táto metóda veľmi spoľahlivá a na druhej strane na rozdiel od Röntgen alebo CT (počítačová tomografia), je úplne bez radiačnej záťaže, ktorej by sa malo zabrániť najmä u detí. Sonografia je predpísaná ako skríning (včasné detekčné vyšetrenie) na preventívne vyšetrenie U2 alebo U3.
Takto sú postihnuté deti detekované veľmi skoro, čo je nevyhnutné pre efektívnu terapiu a minimalizáciu neskorších následných poškodení. The ultrazvuk obraz sa používa na rozlíšenie medzi rôznymi štádiami ochorenia (podľa Grafa).
- Stupeň I popisuje normálne tvarované acetabulum
- II. Stupeň popisuje patologickú dyspláziu
- Od III. Stupňa nastáva ďalšia dislokácia hlavice femuru (hlavica femuru už nesedí správne v jamke).
- Stupeň IV popisuje dysplastický bedrový kĺb s úplnou dislokáciou.
Terapia
Dysplázia bedrového kĺbu musia byť v každom prípade ošetrené. Aký postup je indikovaný, závisí od štádia ochorenia. Hip II sa lieči takzvanou Tübingenovou flexnou ortézou alebo natieraním omietka obsadenie.
Platí tu zásada, že stehenná kosť hlava je centrovaná v acetabule (tj. vtlačená do jamky) určitou fixnou polohou postihnutého noha (flexia a rozšírenie), čo vedie k stimulácii rastu acetabula u malých detí. Cieľom je preto zabezpečiť, aby acetabulum rástlo takým spôsobom, aby lepšie vyhovovalo femuru hlava. Od fázy Graf III už také ošetrenie nie je dostatočné; tu stehenná kosť hlava musia byť zmenšené (tj. centrované v acetabule).
Takáto redukcia sa zvyčajne môže uskutočniť „zatvorene“ (tj. Bez otvorenej operácie), ale môže trvať niekoľko týždňov. Dieťa musí potom nosiť a omietka na niekoľko týždňov odlievajte (zvyčajne tzv. tučno-bielu sadru) a pravidelne podstupujte sonografické kontroly. Aj tu sa potom použije dlaha, ako je Tübingen Hip Flexion Splint, ktorá sa musí nosiť až do ukončenia hojenia. Ak po 2-5 rokoch nedôjde k zlepšeniu, je potrebné vykonať chirurgický zákrok. Existuje niekoľko postupov, z ktorých si môžete vybrať, všetky takzvané osteotómie (tj prerezanie kostných častí hlavy bedra alebo stehennej kosti s následnou rotáciou a opätovným pripojením), ako napríklad Salterova osteotómia alebo acetabuloplastika.
