Diagnóza Paraplegický syndróm

Diagnóza

Ak miecha ak existuje podozrenie na úraz, musí byť pacient okamžite hospitalizovaný. Tam lekári stanovia diagnózu na základe pacienta história medicíny, ktorá je často spojená s predchádzajúcou nehodou alebo zranením chrbta. Postihnutá osoba vykazuje známky paralýzy a je patologická reflex. Lekár môže určiť výšku lézie pomocou neurologických vyšetrení a pomocou takzvaných identifikačných svalov. Počítačová tomografia (CT) ukazuje zlomeniny a poranenia chrbtice, zatiaľ čo miecha samotný je možné lepšie vyhodnotiť pomocou zobrazovania magnetickou rezonanciou (MRI).

liečba

V čerstvom paraplégia, hlavnou príčinou je zvyčajne nehoda. Pacienti s podozrením miecha zranenie by sa malo považovať za absolútne núdzové situácie. Ak je postihnutý v bezvedomí, musí byť postihnutý vetraný, aby sa udržala stabilná cirkulácia.

prvá pomoc dorazí, je dôležité čo najmenej pohnúť postihnutou osobou, inak sa môže ešte viac poškodiť miecha. Pohotovostný lekár položí pacienta do dlahy a zaistí, aby boli jeho životné funkcie (dýchanie a obeh). V nemocnici sa poranená chrbtica lieči chirurgicky alebo konzervatívne dlahami a následnou imobilizáciou pacienta.

Počas celého pobytu v nemocnici intenzívna lekárska starostlivosť monitoring sa vykonáva s cieľom minimalizovať riziko komplikácií. Dlhodobá liečba miechového syndrómu sa uskutočňuje s cieľom aktívnej podpory zostávajúcich pohybových možností a posilnenia pohybových sekvencií. Existujú špeciálne zariadenia, ktoré sa špecializujú na liečbu ľudí s paraplegickým syndrómom.

Rehabilitácia pacienta sa vykonáva fyzioterapiou, pracovnou terapiou a použitím polohovacích dlah. Paraplegickí pacienti sú často odkázaní na invalidný vozík. Dôležitým cieľom následnej liečby je reintegrácia postihnutej osoby do jej spoločenského a - pokiaľ je to možné - profesionálneho života.

Pretože choroba predstavuje pre pacienta veľkú psychickú záťaž, je nevyhnutná psychologická stabilizácia, ktorá sa dosahuje intenzívnou psychologickou alebo psychoterapeutickou starostlivosťou. Mnoho pacientov sa zúčastňuje svojpomocných skupín. V súčasnosti sa vyšetruje veľa nových liečebných prístupov k liečbe paraplegikov.

Pokusy na zvieratách preukázali, že poškodené nervy v mieche možno obnoviť podávaním kmeňových buniek. Ďalším prístupom je podávanie kordaneurínu, lieku, ktorý vedie k regenerácii nervových buniek a ktorý už preukázal počiatočný úspech v predklinických štúdiách. Tieto výsledky tomu dávajú nádej paraplégia, ktorý bol doteraz považovaný za nevyliečiteľný, je možné v blízkej budúcnosti úspešne liečiť. Pracovná terapia slúži na posilnenie reziduálnych funkcií a pomáha pacientom začleniť sa do každodenného života.

Vyškolení profesionálni terapeuti pomáhajú pacientom osvojiť si každodenné úlohy a pohybové sekvencie a znížiť tak potrebu starostlivosti. Terapia posilňuje pohybové sekvencie, vyhýba sa nesprávnemu držaniu tela a optimalizuje manipuláciu pacienta s invalidným vozíkom (napr. Trénovaním samostatného presunu z invalidného vozíka a späť). Fyzické stav pacientov sa dá výrazne zlepšiť a postihnuté osoby majú možnosť viesť do značnej miery svojprávny a nezávislý život.

Paraplegický syndróm vyžaduje celoživotnú následnú starostlivosť o pacienta. Starostlivosť o akútneho paraplegického pacienta zahŕňa predovšetkým liečbu symptómov (napr mechúr poruchy konečníka), pomoc pri činnostiach každodenného života a časté premiestňovanie, aby sa zabránilo preležaninám pacienta (med. dekubit).

Najmä na začiatku ochorenia je väčšina pacientov vážne postihnutých nielen fyzicky, ale aj psychologicky a cíti sa byť ohromená situáciou. Psychologická podpora je tu dôležitá, aby pacient neutrpel depresiu alebo nerealistické nádeje. Z dôvodu poranenia miechy a s tým spojených príznakov majú pacienti problémy vyrovnať sa s každodenným životom. Postihnuté osoby sa zvyčajne zaraďujú na úroveň starostlivosti a poberajú príspevok na starostlivosť, o ktorý je možné požiadať v poisťovni. Pri výskyte paraplegického syndrómu je postihnutá osoba považovaná za ťažko zdravotne postihnutú a má právo na priechod ťažko zdravotne postihnutého a súvisiace výhody.