Kodeín je účinná látka, ktorá sa podobne morfium, patrí do skupiny opiátov. V dnešnej dobe sa užíva hlavne ako látka na zmiernenie podráždenia kašeľ a ako liek proti bolesti. Tri opiáty - kodeín, morfium a tebaín - vyskytujú sa prirodzene v ópium, sušeného latexu ópiového maku, a dá sa z neho extrahovať.
Kodeín sa však vyrába hlavne synteticky. Môže sa tiež vyrábať z iných opiátov. Vo Švajčiarsku sa kodeín považuje za narkotikum, ale na lekársky predpis sú dostupné iba vysoké dávky.
V nízkych dávkach nepodlieha narkotiká predpismi a je možné ich kúpiť bez lekárskeho predpisu. V Nemecku sa naopak kodeín dá kúpiť iba na lekársky predpis. Nemali by ho používať deti do 2 rokov.
Účinok a použitie
Kodeín sa môže prehltnúť vo forme tabliet, kapsúl, kvapiek, šumivých tabliet alebo džúsu, môže sa užiť ako čapík alebo sa môže podať ako tekutina priamo do žila. U detí vo veku 2 - 12 rokov sú bežné kvapky s nízkym obsahom účinných látok. Maximálne množstvo kodeínu, ktoré môže dospelý užívať, by nemalo presiahnuť 200 mg alebo vo výnimočných prípadoch 300 mg. Pre deti do 6 rokov je maximálna denná dávka 30 mg, pre deti do 12 rokov 60 mg. Oveľa vyššie dávky môžu byť život ohrozujúce kvôli vedľajším účinkom (pozri nižšie).
Všetko opioidy v podstate pôsobia na určité nervové bunky v mozog a spôsobiť inhibíciu prenosu stimulov. Preto majú všeobecne upokojujúci a brzdiaci účinok na vnem bolesť a nutkanie kašeľ. Po užití kodeínu sa premení asi na 10% odobratého množstva morfium.
Tento podiel morfínu spôsobuje hlavne analgetický účinok. Je dôležité si uvedomiť, že kodeín sa u rôznych ľudí mení v rôznej miere na morfín, čo môže mať za následok rôznu úroveň účinnosti. Dôvodom sú rôzne, geneticky predisponované varianty látky, ktorá premieňa kodeín na morfín.
Približne 10% bielej populácie premieňa kodeín na morfín v menšej miere, a preto má menší účinok a až 5% má silnejší účinok. V druhom prípade by sa mal kodeín používať iba pod prísnou kontrolou a po informovaní o možných vedľajších účinkoch, pretože môže rýchlo dôjsť k predávkovaniu. Analgetický účinok kodeínu je v priemere asi o 1/10 taký silný ako analgetický účinok čistého morfínu rovnakej dávky.
Kodeín preto patrí k takzvaným „slabo účinným opioidy„. V porovnaní s inými látkami v tejto skupine však vyvoláva silnejšie vedľajšie účinky s menším účinkom, a preto sa nepoužíva ako prvá voľba pri liečbe bolesť. Lepšie alternatívy zo skupiny opioidy pre silnejšie bolesť sú tramadol alebo buprenorfín.
Kodeín sa zvyčajne používa ako prísada k slabším lieky proti bolesti Ako diclofenac, kyselina acetylsalicylová (aspirín) alebo paracetamol na miernu bolesť, keď už nestačí takzvaný „nesteroidný“ liek proti bolesti - tj. slabší liek proti bolesti, ktorý nepatrí do skupiny opiátov. Kodeín má tiež inhibičný účinok na kašeľ centrum („antitusikum“) mozog. Vďaka tomuto účinku sa používa najmä na nočné dráždivé kašeľ, pri ktorom sa nevykašliava žiadny hlien.
V tomto prípade je to prvá voľba, pretože neexistujú lepšie alternatívy na potlačenie kašľa. V zásade by sa však kodeín nemal brať na potlačenie kašľa s vykašliavaním hlienu. To môže zhoršiť pôvodné ochorenie potlačením prirodzeného obranného procesu v pľúcach.
V minulosti sa kodeín často používal na liečbu hnačiek, pretože rovnako ako všetky opioidy spomaľuje pohyby žalúdok a črevá, čo umožňuje, aby jedlo zostalo v črevnej trubici dlhšie. Teraz ho však nahradila položka loperamid. Posledne menovaný účinkuje v rovnakom bode útoku gastrointestinálneho systému ako kodeín, ale nemôže sa k nemu dostať mozog a teda už nespúšťajú rôzne vedľajšie účinky. V minulosti sa používal napríklad aj na zmiernenie príznakov odvykania od heroínu. To sa však dnes už nerobí.
