hypofýzy, v nemčine Hirnanhangsdrüse, je hormonálna žľaza o veľkosti semena lieskových orechov, ktorá sa nachádza na úrovni nos a uši v strednej lebečnej jamke. Úzko spolupracuje s hypotalamus a ako rozhranie medzi mozog a telesné procesy, riadi uvoľňovanie vitálnych hormóny ktoré okrem iného ovplyvňujú metabolizmus, rast a reprodukciu.
Čo je hypofýza?
hypofýzy, v nemčine Hirnanhangsdrüse, je hormonálna žľaza veľká asi ako jadro lieskového orecha, ktorá sa nachádza na úrovni nos a uši v strednej lebečnej jamke. Názov hypofýzy je odvodený od starogréckeho výrazu hypófýza a doslova znamená: dolný / pod pripojeným rastom. To celkom dobre vystihuje jeho polohu. Pretože hypofýza skutočne „visí“ pod mozog. Hypofýza, v latinčine Glandula pituitaria, hrá veľmi dôležitú úlohu v hormónoch vyvážiť a jeho centrálne riadenie. Je to len asi 1 cm veľký a „ťažký“ jeden gram, tým väčší je jeho vplyv na endokrinný systém (hormonálny systém) tela. Spolu s hypotalamus, ku ktorému je pripojený a tvorí funkčný celok, hrá dôležitú úlohu pri uvoľňovaní najrôznejších hormóny. Hypofýza je navyše jedinou časťou v rámci mozog kde krv- mozgovú bariéru je možné obísť. Toto je ochrana ústredne nervový systém proti látkam, ktoré nemôžu vstúpiť do mozgovej látky: Ako bariéra, ktorá je len čiastočne priepustná, sa krv- mozgová bariéra tak reguluje selektívnu výmenu látok. Ako výsledok, hormóny vyrobené v mozgu alebo hypotalamus môže prechádzať z mozgu do krvi cez hypofýzu. Týmto spôsobom hypofýza (spolu s hypotalamom) poskytuje spojenie medzi nervovým a hormonálnym systémom tela a spája a koordinuje systémy správ v ľudskom tele.
Anatómia a štruktúra
Hypofýza sa nachádza v spodnej časti lebka, približne na úrovni očí a uší. Sedí v takzvanej hypofýzovej chate a visí ako slza pod hypotalamom, s ktorým je spojená stonkou hypofýzy. Kostná štruktúra, v ktorej je uložená hypofýza, sa nazýva sedlo Turka. Spolu s hypotalamom teda tvorí hypofýza funkčnú jednotku, ktorá spája dva dôležité systémy správ v ľudskom tele: nervový systém a endokrinný systém sú regulované centrálnou riadiacou jednotkou endokrinného systému, hypotalamom a s ním spojenou hypofýzou. Skladá sa z niekoľkých častí, ktoré sa navzájom líšia nielen funkčne, ale aj vývojovo a teda histologicky (týkajúce sa bunkového typu):
Predná hypofýza (tiež adenohypofýza) je vývojovo staršia časť a obsahuje rôzne žľazové bunky produkujúce hormóny. Zadná hypofýza (tiež neurohypofýza) pozostáva hlavne z nervová bunka procesy, takzvané axómy. Okrem toho existuje medziľahlý lalok hypofýzy. Zatiaľ čo predná hypofýza vychádza z Rathkeovho vaku, pokračovania takzvanej faryngálnej strechy, zadná hypofýza striktne povedané patrí k diencefalonu. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že adenohypofýza riadená hypotalamom produkuje hormóny sama, zatiaľ čo neurohypofýza je zodpovedná čisto ako zásobný a transportný / vylučovací orgán pre účinné hormóny oxytocín a RDA produkovaný v hypotalame.
Funkcia a úlohy
Hypofýza teda predstavuje akési rozhranie a je jedinečná svojou funkciou. Koniec koncov, pretože je to jediná časť v mozgu, ktorá nepodlieha krv- mozgová bariéra, hrá tiež hlavnú úlohu: je na nej, aby uvoľňovala účinné hormóny tvorené v adenohypofýze, ako aj hormóny produkované v hypotalame, do celkového krvného obehu. Samotná adenohypofýza alebo predná hypofýza produkuje vo veľkej miere hormóny. Rozlišuje sa tu medzi hormónmi, ktoré majú priamy vplyv na ich cieľové orgány (takzvané neglandotropné hormóny) a glandotropnými hormónmi, ktoré stimulujú produkciu hormónov v následných žľazách produkujúcich hormóny. Medzi hormóny, ktoré pôsobia priamo na cieľový orgán, patria somatropín (Skrátene STH, rastový hormón) a prolaktín (reguluje mlieko tok, okrem iného). Druhá skupina, glandotropné hormóny, zahŕňa hormón stimulujúci folikuly (FSH v skratke) a luteinizačný hormón (LH), ktoré obidva patria k „gonadotropným“ hormónom pôsobiacim na pohlavné žľazy. Predná hypofýza navyše produkuje ďalšie glandotropné (a „negonadotropné“, tj. Neovplyvňujúce zárodočné bunky) hormóny, ako je hormón stimulujúci štítnu žľazu (TSH v skratke; stimuluje štítna žľaza) a adrenokortikotropný hormón (ACTH v skratke). Ďalej sa v prednej hypofýze produkuje lipotropín (LPH), beta-endorfín a met-enkefalín. V medziľahlom laloku hypofýzy sa okrem iného produkujú hormóny stimulujúce melanocyty alebo melanotropíny (skrátene MSH). Hypotalamus pomocou riadi a reguluje celú produkciu hormónov hypofýzy statíny a liberins. Naproti tomu neurohypofýza (zadný lalok hypofýzy) hormón uchováva a vylučuje oxytocín, ktorý sa produkuje v hypotalame, a antidiuretický hormón (RDA v skratke).
Choroby a poruchy
Choroby hypofýzy nie sú v žiadnom prípade zriedkavosťou. V závislosti od vyšetrovacej metódy a veku možno patologické zmeny hypofýzy pozorovať asi u 10 - 25% populácie. Väčšina z nich je však bez príznakov a nevyžaduje si ich terapie. Na stanovenie presnej diagnózy sú potrebné rozsiahle hormonálne a zvyčajne veľmi zložité dynamické testovacie postupy, najmä preto, že veľa hormónov závisí aj od mnohých ďalších faktorov (napríklad denná doba, stres, atď.). V zásade môže dôjsť k nadmernej alebo nedostatočnej funkcii zadného alebo predného laloku hypofýzy s normálnou alebo narušenou funkciou hormónov. Najmä hormón produkujúce časti hypofýzy môžu mať za následok stratu funkcie alebo nedostatočnú funkciu (hypopituitarizmus a panhypopituitarizmus), ale aj nadmernú funkciu. Posledné menované má zvyčajne formu nádoru, ktorý vedie k prebytku hormónov. Napríklad pri tomto takzvanom adenóme hypofýzy môže dôjsť k zvýšenej sekrécii rastového hormónu somatropín, ktorý má fyzický efekt ako akromegália: nadmerný rast, najmä nôh a rúk. Dôsledok adenómu hypofýzy a hypopituitarizmu (tj. Nadmerná produkcia hormónov hypofýzou) môže tiež viesť k zvýšenej produkcii ACTH a Cushingova choroba. Tu dochádza k veľkému narušeniu voda vyvážiť a stane sa zrejmým typický obraz silného vzniku edému v tvári a tele. Ale môžu to nielen priame fyzické účinky spôsobené hormonálnou nadprodukciou adenómu hypofýzy viesť k ťažkým chorobám. Sú to iba dva možné fyzikálne účinky, pretože hypofýza ovplyvňuje mnoho endokrinologických a organických procesov, a tým aj ďalšie choroby (napríklad choroby štítna žľaza, nadobličky atď.) vyplývajú aj z patologických zmien hypofýzy. Z tohto dôvodu je symptomatológia chorôb hypofýzy tiež veľmi rôznorodá a predstavuje lekársku a diagnostickú výzvu. Okrem toho sa zväčšenie hypofýzy môže stať problémom v dôsledku premiestnenia priestoru. V dôsledku tlaku na zrak a tvár sa môže vyskytnúť silná paralýza očných svalov a strata zorného poľa nervy. Existuje tu značné riziko trvalého poškodenia, a preto je chirurgické odstránenie nádoru často prostredníctvom nos, je potrebné vykonať. Okrem rozsiahlych hormonálnych vyšetrení možno často dosiahnuť ďalšie diferenciálne diagnostické objasnenie pri zobrazovacích postupoch (mozog počítačová tomografia, magnetická rezonancia terapiea somatostatín prijímač scintigrafia).
