Baroreceptorový reflex je iniciovaný baroreceptormi (tiež nazývanými pressoreceptory) v stenách krv plavidlá a zodpovedá automatickej reakcii obehového centra na náhle zmeny v krvný tlak. V prípade náhleho spustenia krv tlak v dôsledku straty krvi, reflex zabezpečuje prívod krvi do životne dôležitých orgánov s centralizáciou obeh. To je napríklad prípad hypovolemie šok.
Čo je to baroreceptorový reflex?
Baroreceptorový reflex sa začína zmenou krv tlak, ktorý sa prenáša baroreceptormi na centrálny nervový systém vo forme podnetu. Baroreceptory sú mechanoreceptory v stenách krvi plavidlá. Mechanoreceptory sú senzorické bunky na registráciu tlakových stimulov. V stene krvi plavidlá, merajú receptory krvný tlak, takže najmä zmeny krvného tlaku. Rovnako ako všetky receptory v tele, premieňajú podnety na elektrické vzrušenie a prekladajú ich tak do jazyka nervový systém. Vysielajú signály vo forme nervovej excitácie aferentnými cestami do centrálnej polohy nervový systém, odkiaľ sa podľa potreby iniciujú zmeny celkového periférneho odporu a srdcového výdaja. Takto sprostredkujú baroreceptory okrem iného aj takzvaný baroreceptorový reflex. reflexy sú automatické a vôľou nekontrolovateľné reakcie nervového systému na určité podnety. Začiatok reflexného oblúka je vždy špecifickým stimulom, ktorý stimuluje rovnakú reakciu nervového systému. Baroreceptorový reflex sa začína zmenou krvný tlak, ktorý sa prenáša baroreceptormi do centrálneho nervového systému vo forme stimulu. Tento prenos stimulu spúšťa automatizovanú odpoveď na reguláciu hladín krvného tlaku a tým na jeho udržanie obeh.
Funkcia a úloha
Baro- alebo presoreceptory sa nachádzajú vo väčšom množstve v karotickom sínuse a v oblasti aortálneho oblúka. Tam umiestnené tlakové receptory sú PD receptory. Jedná sa o potenciálne diferenciálne receptory, ktoré zodpovedajú kombinácii diferenciálnych a proporcionálnych receptorov. PD receptory zvyšujú ich akčný potenciál frekvencia, keď sa zistí zmena stimulu, a túto frekvenciu si udržujte, pokiaľ stimul pretrváva. Rovnako ako diferenciálny receptor teda reagujú na zmeny stimulu. Na rozdiel od diferenciálnych receptorov však nielenže hlásia zmenu stimulu, ale signalizujú aj presnú dobu trvania stimulu do centrálneho nervového systému, ako je to aj v prípade proporcionálnych receptorov. Až na konci stimulácie dôjde k ich akčný potenciál pokles frekvencie späť pod pokojovú hodnotu. Receptory v stenách ciev teda merajú absolútny krvný tlak, registrujú zmeny krvného tlaku a tiež vnímajú rýchlosť zmeny, sú schopné zaznamenávať amplitúdu krvného tlaku a srdce sadzba. Tieto merania posielajú aferentmi do obehového centra v medulla oblongata. Krvný tlak je v tomto centre regulovaný prostredníctvom princípu negatívnej spätnej väzby. Keď sa zvýši krvný tlak, parasympatický nervový systém sa odtiaľto reflexne aktivuje prostredníctvom vagus nerv. To má za následok zníženie aktivity sympatika. Tento proces má negatívny chronotropný účinok na srdce. V odporových cievach periférie tela sa teda mení tón v hladkých svaloch ciev. Naopak, keď receptory zaregistrujú pokles krvného tlaku, obehové centrum inhibuje aktivitu parasympatický nervový systém. To súčasne zvyšuje aktivitu systému Sympatický nervový systém, pretože tieto dve oblasti sú navzájom antagonistické a navzájom sa takýmto spôsobom regulujú. V dôsledku klesajúceho parasympatického tónu a zvýšenej aktivity sympatiku došlo k srdce miera sa nakoniec zvyšuje. Celkový periférny odpor sa tiež zvyšuje pri kontrakcii hladkého svalstva ciev odporu. Okrem toho dochádza k zvýšenému venóznemu návratu.
Choroby a sťažnosti
Napríklad baroreceptorový reflex hrá úlohu v klinickej praxi pri vzniku hypovolemickej choroby šok pri veľkej strate krvi, ktorá môže viesť k prudkému poklesu krvného tlaku. Predĺženie steny aorty sa počas takejto udalosti zmenšuje, čo spôsobí zníženie aktivity baroreceptora, čo spôsobí, že budú vysielať menej signálov do medulla oblongata. Bez inhibície sprostredkovanej baroreceptormi tam umiestnené neuróny vysielajú zvýšené signály do srdcového svalu a do jednotlivé žily a tepny. V odpovedi srdcovej frekvencie zrýchľuje a srdce umožňuje zodpovedajúcim spôsobom viac krvi. Všetky arterioly a žily sa stiahnu, čo umožní menšiemu prietoku krvi do tkanív. Väčšina krvi je tak smerovaná do životne dôležitých orgánov pri veľkých stratách krvi. Prerozdelenie krvi sa dosahuje v kontexte šok symptomatológia predovšetkým uvoľňovaním epinefrínu a je sprostredkovaná prevažne prostredníctvom beta-adrenoreceptorov. Pri hypovolemickom šoku sa liečba zameriava na normalizáciu krvi objem rozbiť šokovú špirálu. Na normalizáciu krvného tlaku sa pacientom podáva infúzia riešenie cez periférne prístupové vedenia veľkého lúmenu, ktoré zvyšujú objem v nádobách. Objem náhrada je určená na kompenzáciu hypovolémie, nesmie však viesť k významnej hypervolémii. Všetky väčšie straty krvi si tiež vyžadujú príčinnú liečbu zameranú na zastavenie krvácania. V tejto súvislosti je baroreceptorový reflex príznakom šoku, ktorý zaisťuje prívod krvi do životne dôležitých orgánov a za týmto účelom zadržiava krv z menej dôležitých tkanív. Pretože „menej dôležité“ tkanivá v šokovej situácii už nie sú dostatočné kyslík a živín, kým sa krvný tlak nestabilizuje, môžu sa jednotlivé tkanivá stať nekrotickými, tj. odumrieť, v dôsledku dlhodobého šokového stavu. Z tohto dôvodu je po veľkej strate krvi absolútne nevyhnutná rýchla výmena objemu. Keď sa krvný tlak normalizuje, príznaky šoku utíchnuť. Od tohto okamihu sa vitálna krv opäť dostáva do všetkých tkanív. Výmena objemu teda slúži na zabezpečenie prekrvenia.
