Sklokeramické kompozity sú skupinou materiálov v oblasti zubnej techniky. Vďaka svojim materiálovým vlastnostiam sú vhodné na nepriamu výrobu (výrobu v zubnom laboratóriu po vytvorení odtlačku) bezrámových náhrad (náhrad), ako sú napríklad esteticky vyzerajúce vložky vo farbe zubov (výplne), onleje (výplne) plné korunky) a plné korunky bez obsahu kovov, ako aj na fazetu vo farbe zuba, napr. teleskopické korunky (teleskopicky do seba zapadajúce dvojité korunky). Kompozity sú plasty na báze metylmetakrylátu alebo jeho chemických derivátov, ktoré sa ďalej vyvíjajú na zlepšenie materiálových vlastností, a do nich zabudované plnivá, ako napríklad nepatrné sklokeramické častice. Chemické vytvrdzovanie živicového základného materiálu je možné iniciovať pridaním vhodných iniciátorov (spúšťačov chemickej reakcie) chemicky aj svetlom; vďaka druhému je spracovanie veľmi užívateľsky prívetivé. Kompozity sa tiež často používajú ako priama výplňová technika v zubnej ordinácii; avšak na nepriamu výrobu v laboratóriu majú obzvlášť vysoký obsah sklokeramického plniva cca. 75%. Spolu s lepšími možnosťami povrchovej úpravy za laboratórnych podmienok a nižším zvyškovým obsahom monomérov (monoméry: jednotlivé zložky, z ktorých sa aglomeráciou vytvárajú väčšie makromolekulárne zlúčeniny, polyméry) vďaka vyššiemu stupňu polymerizácie majú teda zreteľne lepšie vlastnosti materiálu v porovnaní s náplňami vyrobenými priamo v ústa. Nižšie sú vysvetlené podrobnejšie:
Sklokeramické kompozitné materiály sa používajú na výrobu nepriamych výplní, ako sú inleje a onleje, ako aj korunky alebo dyhy. Tieto potenciálne aplikácie sú výsledkom nasledujúcich materiálových vlastností, ktoré treba vidieť predovšetkým v porovnaní s keramickými materiálmi:
- Vynikajúca rázová húževnatosť, čo je asi dvojnásobok hodnoty dyhovanej keramiky; nárazová sila hovorí niečo o odolnosti materiálu voči náhlej sile;
- Mimoriadne vysoký modul pružnosti (inherentná pevnosť), čo vedie k vysokej nosnosti;
- Vynikajúca pevnosť v ohybe, výrazne vyššia ako v prípade fazetovanej keramiky; táto vlastnosť má pozitívny účinok, napríklad v - je potrebné sa mu vyhnúť - prerušeniu včasného kontaktu;
- Prirodzený zub podobný obrúseniu (obrúseniu), čím je antagonista (v kontakte so zubom protiľahlej čeľuste) jemnejší ako keramický;
- Rýchlejšie a teda lacnejšie spracovanie v zubnom laboratóriu ako v keramike;
- Stabilita farieb je však horšia ako pri keramike;
- Vysoká estetika; to je stále o niečo horšie ako u keramiky, ale dosahuje to veľmi vysokej úrovne vďaka drobným, niekedy nano jemným keramickým plnivám;
- Chameleónsky efekt v inlayoch, onlayoch a korunkách, tj. Materiál prechádza na farbu susedných zubov a zubu, ktorý je s nimi dodávaný, a tak esteticky zapadá do radu zubov.
Indikácie (oblasti použitia)
- Používa sa na bruxizmus (škrípanie a zatínanie zubov).
- Na liečbu pacientov, u ktorých je potrebné sa vopred obávať, že antagonisti (zuby opačnej čeľuste, s ktorou je obnovený zub, prichádzajú do styku pri zatváraní ústa) mohol na skus citlivo reagovať na tvrdšiu keramiku.
- Mierna úspora nákladov v zubnom odbore z dôvodu časovej úspory, pri zubnom výpočte pri keramike sa nezistili žiadne rozdiely v nákladoch.
- Dýhovanie koruniek ďalekohľadov je zvyčajne spôsobené výrobným procesom nie keramickým, ale kompozitným.
Kontraindikácie
Kľúčovou kontraindikáciou kompozitných náhrad každého druhu sú veľmi zriedkavé alergické intolerančné reakcie na nevyhnutný reziduálny monomér, ktoré musia byť v prípade podozrenia vopred vylúčené alergikom. Ak sú výsledky pozitívne, mali by sa uprednostniť náhrady a korunky vyrobené z biologicky inertnej keramiky. V tomto prípade by však inlaye, onlaye alebo korunky nemali byť cementované tenkovrstvým fixačným kompozitom, ako to býva zvykom, ale bežnými cementmi, čo má negatívny vplyv na okrajové tesnenie a priľnavosť náhrady k zub.
Proces
Vysvetlenie postupu je založené na príklade výroby vložky:
- Prípravu zuba, ktorá sa má obnoviť prípravou (brúsením), vykonáva zubný lekár; toto sa robí podľa aspektov, ktoré umožňujú, aby hotová vložka zapadala do zuba v konkrétnom smere vkladania a aby sa zohľadnila minimálna hrúbka vrstvy vložky z dôvodov stability materiálu;
- Po zubnom ošetrení sa urobí dojem ako postihnutej čeľuste, tak aj protiľahlej čeľuste, aby sa zub, ktorý sa má obnoviť, spojil s jeho antagonistami pre povrchový dizajn vložky;
- Dojem („negatívny“) sa naleje so špeciálnym omietka v zubnom laboratóriu: Model sadry („pozitívny“) slúži zubnému technikovi ako základ, na ktorom sa po príprave modelu a izolácii zubného pahýľa (model odtlačeného zuba, ktorý sa má obnoviť).
- Sklokeramický kompozitný materiál sa nanáša vrstvu po vrstve pomocou špeciálnych modelovacích nástrojov; prebieha takzvané modelovanie. V tomto procese, podľa prirodzeného zuba, na imitáciu dentín a smalt k dispozícii sú materiály rôznej farby, opacity a priesvitnosti (priesvitnosti), ktoré sa nanášajú vo vrstvách a medzi svetlami polymerizujú (zosieťujú sa svetlom ako spúšťačom chemickej reakcie a tým sa vytvrdzujú). Efektové materiály, ktoré sú zabudované do smalt vrstva, pre špeciálnu farebnú charakteristiku sú tiež k dispozícii.
- Chameleónový efekt poskytujú najmä priesvitné materiály (priesvitné), ktoré sa nanášajú v miestach kontaktu na susedné zuby.
- Konečná polymerizácia (konečné vytvrdenie).
- Dokončenie špeciálnymi súpravami navzájom zladenými v komponentoch.
Možné komplikácie
Môžu vzniknúť z biokompatibility (biologickej kompatibility) akrylov a techniky adhézie (adherencie) na dentín. Rozhodujúcu úlohu zohráva nevyhnutný obsah zvyškového monoméru v konečnom polymerizovanom materiáli, ktorý predstavuje nasledujúce riziká:
- Difúzia zvyškového monoméru do buničiny (zubnej drene), čím sa spúšťa pulpitída (zápal zubnej drene);
- Veľmi zriedkavé alergické reakcie (pozri kontraindikácie);
- Neklinicky potvrdená potenciálna karcinogenita (karcinogénny účinok).
- Je tiež podozrenie na estrogén stimulujúci účinok, bez toho, aby bol experimentálne dokázaný.
