V psychológii sa o ambivalencii hovorí, keď existujú konfliktné emočné pocity, myšlienky alebo túžby. Bleuler vidí ambivalenciu ako príčinný faktor pri poruchách ako napr schizofrénie. Mohlo by sa tak zabrániť zvýšeniu tolerancie k nejednoznačnosti duševná choroba.
Čo je ambivalencia?
Pre osobu s nejednoznačnosťou oponovanie dvoch uhlov pohľadu vedie k možnostiam opačnej reakcie, ktoré majú brzdiaci účinok na rozhodovacie schopnosti. Oba / a postoje ako nenávisť k láske sú pravdepodobne každému známe. V takýchto postojoch sa kombinujú protichodné hodnoty vo forme myšlienok alebo pocitov. Tieto postoje sú v psychológii opísané za určitých podmienok pojmom ambivalencia. Ambivalencia je teda psychologická funkcia. Všetky veci majú vždy dve strany. Psychologický koncept ambivalencie sa však netýka výlučne tejto mnohostrannosti, ale predovšetkým výsledného vnútorného konfliktu. U človeka s nejednoznačnosťou vedie odpor dvoch uhlov pohľadu k možnostiam protichodnej reakcie, ktoré majú brzdiaci účinok na schopnosť rozhodovať. Karl Abraham popisuje deti ako typicky ambivalentné, pretože sú poháňané výkyvmi riadenia. U dospelých ľudí predpokladá slobodu nejednoznačnosti. Podľa neho potom duševne zdraví dospelí neprežívajú ambivalenciu. Niektorí psychoanalytici nesúhlasia s týmto názorom a vo všetkých ľudských emóciách uznávajú rozpoltenosť. Pojem psychologická ambivalencia sa datuje k Eugenovi Bleulerovi, ktorý ho prvýkrát použil na začiatku 20. storočia. Synonymné výrazy sú výrazy ambicióznosť a nejednoznačnosť. Freud vo svojej psychoanalýze prijal ambivalenciu, ďalej ju rozvíjal a preniesol predovšetkým do sociálnej psychológie.
Príčiny
Bleuler, prvý deskriptor, vidí príčinu psychologickej ambivalencie v riadení pohonu, ktoré je charakteristické pre deti. U dospelých považuje ambivalenciu za v zásade patologickú a spôsobenú a duševná choroba. Dáva väčší rámec schizofrénie ako kauzálny kontext ambivalencie. Bleuler popisuje súčasnú existenciu protichodných pocitov a myšlienok v zmysle ambivalencie ako spúšťací moment schizofrénie. Ambivalentné konfliktné pocity sú pre neho afektívne ambivalencie. Ambivalentné potreby, o ktorých hovorí, že sú ambiciózne, a intelektuálna ambivalencia pre neho predstavuje porovnanie protichodných myšlienok, čo u pacienta vyvoláva konflikty a v konečnom dôsledku vedie k rozdeleniu osobnosti. Schizofrenické tendencie a ambivalencia sú teda vzájomne závislé. Tieto tvrdenia sú v rozpore s teóriami mnohých ďalších zdrojov. Mnoho psychoanalytikov uznáva ambivalenciu ako typicky ľudskú a nemusí ju nevyhnutne považovať za patologický jav. Preto nehovoria o chorobe ako o pôvodcovi, ale pripisujú tento jav fyziologickým procesom v ľudskej mysli, tele alebo duchu. Mnoho z nich hovorí o nejednoznačnosti libida a thanatosu, pretože charakterizuje veľkú časť ľudských emócií. Pod libidom a thanatosom sa rozumie súčasná prítomnosť lásky a pohonu do záhuby.
Príznaky, sťažnosti a znaky
V konečnom dôsledku sa človek s nejednoznačnosťou správa rozporuplne alebo rozporuplne a nejaví sa tak v súlade so sebou samým. Táto nejednotnosť v správaní nie je pre ľudí v zásade neobvyklá. Silná ambivalencia sa však môže stať psychologickým postihnutím v dôsledku určitých situácií, čo vedie k dysbalancii psychiky, ktorá si vyžaduje terapie. Nezrovnalosti a rozpory vo vlastnom správaní sú tak do istej miery rozšírené, podľa Bleulera však môžu určite spôsobiť duševné choroby hneď, ako sa im vymknú spod kontroly. Súčasná existencia protichodných pocitov, impulzov alebo vôle sa nemusí nevyhnutne prejavovať v javoch, ako je vzťah lásky a nenávisti, ale môže sa prejaviť aj v živote medzi poslušnosťou a vzburou. Najmä v emocionálnom správaní k určitým osobám je často prítomná ambivalencia. Freud popisuje extrémny prípad nejednoznačnosti napríklad ako Oidipov komplex. U dvoch rôznych osôb sa tolerancia ambivalencie pohybuje na rôznych úrovniach, to znamená schopnosť tolerovať ambivalenciu. Čím je človek tolerantnejší k ambivalencii, tým pozitívnejšie upravená jeho osobnosť sa javí a tým lepšie sa dokáže vyrovnať s ľudsky prirodzenou ambivalenciou. Z toho vyplýva, že pre jednotlivcov s nízkou toleranciou ambivalencie je riziko duševná choroba je vyššia.
Diagnóza a priebeh
Posúdenie tolerancie ambivalencie vykonávajú psychológovia alebo psychoterapeuti. Cieľom hodnotenia je často odhadnúť riziko jednotlivca na duševné ochorenie. To, čo Bleuler opísal ako ambivalenciu v kontexte schizofrénie, treba v konečnom dôsledku chápať ako nízku toleranciu voči ambivalencii. Takže neschopnosť správne sa vysporiadať s fyziologicky ambivalentnými emóciami a túžbami môže mať za následok choroby, ako je schizofrénia, a v rámci jej diagnostiky hrá rozhodujúcu úlohu.
Komplikácie
Keďže ambivalencia je čisto psychologická porucha, zvyčajne tiež takmer výlučne vedie k psychickým komplikáciám. Postihnutý je často pod stres a má ťažkosti s rozhodovaním. To často vedie k záchvaty paniky a potenie. Môžu sa vyskytnúť dokonca aj v noci, keď má pacient zlý sen a už nevie posúdiť realitu. Ambivalencia vo väčšine prípadov vedie k psychickým problémom a depresia. V dôsledku toho môže tiež trpieť vzťah s rodinou alebo partnerom. Pacient stráca chuť do života a často ho sprevádza agresia a pocit nespokojnosti. Ambivalencia je najčastejšie príznakom schizofrénie a v každom prípade musí byť liečená psychológom. Samotná liečba môže trvať niekoľko mesiacov a nie je sľub, že sa dostaví úspech. Ďalší kurz do veľkej miery závisí od účinku ambivalencie a od fyzického a psychického stavu pacienta stav. V najhoršom prípade ambivalencia môže viesť k samovražedným myšlienkam a prípadne samovražde, ak sú vnútorné napätie veľmi vysoké. Liečba sa podáva spolu s liekmi a má upokojiť pacienta. Kvôli symptómu bežný každodenný život bez stres pre pacienta už často nie je možné.
Kedy treba ísť k lekárovi?
To, či ambivalentnosť musí liečiť lekár, zvyčajne závisí od závažnosti stav. Ak postihnutá osoba v každodennom živote nepodlieha žiadnym konkrétnym obmedzeniam a nie je nebezpečná pre seba ani pre ostatných ľudí, ošetrenie nie je povinné. Nie je nezvyčajné, že liečbu musia iniciovať iní ľudia v rodine, pretože postihnutý človek si chorobu nechce pripustiť. V závažných prípadoch môže byť potrebné ošetrenie na klinike. Ak postihnutá osoba už nedokáže rozlíšiť realitu od snov, je potrebné vyhľadať lekára. Liečba je tiež vhodná v prípadoch záchvaty paniky, vážne stres alebo trvalé potenie. Lekárske vyšetrenie sa musí vykonať tiež v prípade, že sa postihnutá osoba javí z nijakého konkrétneho dôvodu agresívna a stratí chuť do života. V takom prípade môžu bez liečby vzniknúť nebezpečné psychologické komplikácie. Naliehavá liečba je nevyhnutná, ak pacient vykazuje samovražedné myšlienky alebo sa už pokúsil o samovraždu. V takom prípade môže byť postihnutá osoba prijatá aj do nemocnice.
Liečba a terapia
Patologická ambivalencia spúšťa rôzne choroby psychiky. Fenomén ambivalencie teda hrá v príčinnej súvislosti zvýšenú úlohu terapie rôznych chorôb. Podľa Bleulerovej definície by sa dalo zabrániť niekoľkým chorobám psychiky štúdium vhodné stratégie riešenia nejednoznačnosti. Stratégie riešenia ambivalencie by navyše mohli vyvolať príčinu duševného ochorenia, ak nízka tolerancia ambivalencie skutočne hrá kauzálnu úlohu pre príslušné ochorenie. Moderná spoločnosť si uvedomuje psychické preťaženie, ktorému je dennodenne vystavená. Z tohto dôvodu ponuky ako napr psychoterapie sa prijímajú čoraz častejšie. Pri psychoterapeutických procedúrach sa dá naučiť zdravému spôsobu riešenia ambivalencie. Okrem toho moderné prístupy, ako napríklad kognitívne behaviorálna terapia dokáže zosúladiť zdanlivo protichodné túžby a emócie tak, aby sa zmiernila ambivalencia. Ak už bola duševná choroba spôsobená amivalenciou a nízkou toleranciou ambivalencie, liečba bude závisieť od konkrétnej poruchy a môže zahŕňať symptomatickú drogu terapie ako aj kauzálne terapeutické kroky.
Výhľad a prognóza
Ambivalencia má zvyčajne za následok relatívne vážne psychologické obmedzenia a komplikácie. Kvalita života pacienta je chorobou výrazne znížená. Bez lekárskeho ošetrenia tiež vo väčšine prípadov nedochádza k pozitívnemu priebehu choroby alebo k spontánnemu uzdraveniu. Výsledkom je, že postihnutá osoba má ťažkosti so socializáciou s inými ľuďmi, čo môže viesť na vylúčenie alebo iné spoločenské nepohodlie. Rovnako pocity nemožno interpretovať správne, čo vedie k ťažkostiam v medziľudských vzťahoch. Ambivalentnosť tak čiastočne vedie k psychickým rozruchom resp depresia. V závažných prípadoch môže postihnutá osoba v dôsledku choroby trpieť aj samovražednými myšlienkami, a to aj naďalej. Liečba nejednoznačnosti je poskytovaná psychológom. Vo väčšine prípadov sa lieky nepoužívajú. Pozitívny priebeh ochorenia sa však nevyskytuje vo všetkých prípadoch. Samotný postihnutý musí tiež rozhodnúť v prospech terapie a chcieť ju vykonať. V závažných prípadoch sa liečba môže uskutočniť aj na uzavretej klinike. Spravidla sa nedá všeobecne predpovedať, či to povedie k pozitívnemu priebehu choroby.
Prevencia
Duševným chorobám v dôsledku zvýšenej ambivalencie je možné predchádzať štúdium vhodné stratégie zvládania, a tým zmiernenie nejednoznačnosti v priebehu roku XNUMX psychoterapie.
Nasleduj
To, či je následná starostlivosť nevyhnutná, závisí od intenzity poruchy. Miernej forme ambivalencie možno čeliť zmenami v prostredí. Na zastavenie typických príznakov niekedy stačia nové voľnočasové aktivity alebo rôzne sociálne kontakty. Po liečbe neexistuje imunita. Nejednoznačnosť sa môže vyskytnúť znova a znova v závislosti od situácie. Určitá miera protichodných pocitov nie je neobvyklá. Vo výraznejšej podobe sú nevyhnutné plánované následné návštevy. Postihnutým osobám sa poskytuje pomoc od psychológov a psychoterapeutov. Niekedy sú indikované lieky. V závažných prípadoch behaviorálna terapia a použitie psychotropné drogy sú hlavnými prvkami následnej starostlivosti. Pacient by tak mal lepšie zosúladiť svoje pocity a túžby. Spoločenský život takto funguje ľahšie. V každodennom živote takmer vôbec nedochádza k stresom. Ambulantná liečba niekedy trvá roky, kým pacient nemôže uplatniť stratégie správania sám. Cieľom následnej starostlivosti je tiež vopred vylúčiť možné komplikácie. Sú obzvlášť prítomné, keď sa choroba vyvíja patologicky. Ambivalencia sa ďalej rozvíja v schizofréniu, depresia alebo podobne. Pre úspešnosť liečby zohráva dôležitú úlohu najbližšie sociálne prostredie.
Toto môžete urobiť sami
To, či je potrebné liečiť nejednoznačnosť, závisí predovšetkým od jej závažnosti. Mierne výkyvy možno často regulovať aj malými úpravami životného štýlu. Môže to byť nový koníček, športová aktivita alebo zmena zamestnania či prostredia. Pred tým však Opatrenia môžu byť použité, musí byť dotknutá osoba uznaná za dvojznačnú. Ak sa preto opakovane vyskytujú nezrovnalosti a rozpory vo vlastnom správaní, je vhodné poradiť sa s lekárom alebo terapeutom. Odborník najskôr určí, či ide skutočne o vyslovenú ambivalenciu. Primerane Opatrenia potom môžu byť vypracované na vytvorenie zdravého emocionálneho života. Terapeut ukáže postihnutej osobe vhodné stratégie zvládania a v závažných prípadoch sa poradí s hraničným odborníkom porucha osobnosti. V priebehu ďalších diskusií sa potom postihnutá osoba tiež naučí Opatrenia poznávacieho behaviorálna terapia aby lepšie zosúladil svoje vlastné túžby a emočné pocity. Ak sa už v dôsledku nejednoznačnosti vyvinuli duševné choroby, musia sa podať aj lieky. Prístupy alternatívnej terapie je možné vyskúšať po konzultácii so zodpovedným lekárom alebo terapeutom.
