Ako sa líšia príznaky ADHS a ADS? | Príznaky ADHD

Ako sa líšia príznaky ADHS a ADS?

V nehyperaktívnej forme známej ako ADS sa porucha pozornosti prejavuje inak. Podobné typickým variantom ADHD, postihnutí zažívajú v každodennom živote skutočné nasýtenie stimulov a je pre nich ťažké oddeliť nedôležité od dôležitých. Prejavujú sa nimi teda rovnaké problémy s koncentráciou a pozornosťou, ale riešia ich inak.

Hyperaktívni pacienti kompenzujú nadmerné nároky signálmi, ktoré na nich prúdia, a kompenzujú nahromadenú energiu nadmerným pohybom. Sú nervózni, nesedia a sú neustále v pohybe. V nehyperaktívnej forme majú pacienti tendenciu trpieť vnútorným nepokojom a izolujú sa od vonkajšieho sveta, aby unikli nasýteniu stimulu.

Vidno to napríklad na hypo-, teda nečinnosti. Osoba vyzerá zasnene a chýba v myšlienkach. Hlavné príznaky ADHD sú preto narušené sociálne správanie a psychologické problémy.

Táto forma ADHD je výrazne menej typická, diagnostikuje sa menej často a pretrváva častejšie do dospelosti. Rodičia sú spravidla najdôležitejšími opatrovateľmi dieťaťa. Rodičia poznajú svoje dieťa lepšie ako ktorákoľvek iná osoba, a preto môžu poskytovať ďalekosiahle informácie o správaní a vývojovom štádiu dieťaťa.

Pretože je však nesmierne ťažké pripustiť si, že existujú problémy, ktoré je skutočne potrebné vyriešiť, aby sme ich mohli adekvátne vyriešiť, iniciatívy sa často prijímajú až vtedy, keď bude situácia v rodine (domáce prostredie) čoraz ťažšia. Pohovor s rodičmi zvyčajne obsahuje dotazník, ktorý sa pokúša vykonať kôlňa svetlo na vlastnosti dieťaťa. Samozrejmosťou je hráčske správanie dieťaťa, schopnosť sústrediť sa, sila, tímový duch atď.

majú obrovský význam a opakovane sú spochybňované konkrétnymi otázkami. Kvôli pocitu bezpečia, ktoré dieťa zažíva vo svojom rodinnom prostredí, sa v tomto chránenom priestore často chová inak ako s priateľmi alebo dokonca v škole. Kvôli tomuto pocitu nepozorovanosti dieťa často ukazuje tradičné vzorce správania, ktoré sa rokmi vytvorili a tak sa aj ustálili a prebiehajú takmer automaticky.

Mnoho z týchto spôsobov správania je členom rodiny známe, takže sa môžu prejaviť vážne a preto mimoriadne znepokojujúce správanie, ktoré sa však nie vždy rozpozná. Cieleným dotazovaním pomocou dotazníka sa spochybňujú aj správanie, ktoré členovia rodiny v priebehu rokov jednoducho akceptovali. Je samozrejme na každom rodičovi, aby sa rozhodol, do akej miery rozhovory vystihujú hodnotenie úplnej situácie.

V konečnom dôsledku dáte svojmu dieťaťu výhodu (z časového hľadiska), iba ak budete k sebe úprimní a pokúsite sa na otázky odpovedať s najlepším možným svedomím. Pretože typické správanie ADHD sa neobmedzuje iba na rodinné prostredie, ale objavuje sa aj v interakcii s rovesníkmi a v stresových situáciách, hodnotenie situácie materská škola alebo škola je podstatným prvkom diagnostického prieskumu. Typické problémy s deťmi s ADHD sú zvlášť zreteľné, keď sa vyžaduje zvýšená koncentrácia a pozornosť alebo keď sa diskutuje o témach, ktoré nezodpovedajú záujmom dieťaťa s ADHD.

Deti s ADHD potom môžu len ťažko odolávať vnútornému nutkaniu a potom vyniknú prostredníctvom hyperaktívneho správania a často aj prostredníctvom extrémne nízkej frustračnej tolerancie. V neposlednom rade aj kvôli týmto problémom so sústredením a pozornosťou štúdium okrem skutočných príznakov sa môžu často vyskytnúť problémy. Najmä štúdium oblasti, ktoré sú pre dieťa ADHD ťažké, ponúkajú veľkú oblasť útoku, pokiaľ ide o rozvoj problémy s učením.

„Klasické problémové oblasti“ v materská škola sú toho dobrým príkladom. V materská škola„ADHD je u mnohých detí viditeľný prvýkrát. Sú vrtkavé, nedodržiavajú pravidlá a šíria nepokoje.

Vyslovené nutkanie na pohyb môže zvýšiť riziko nehôd a pre deti je ťažké dodržiavať pokyny a vzdorne reagovať. Časté sú neprimerané výbuchy hnevu a impulzívne správanie. Dieťa môže byť tiež zasnené a psychicky neprítomné bez motorického nepokoja.

Nie je nezvyčajné, že príznaky sú v materskej škole závažnejšie ako doma, pretože do hry vstupuje oveľa viac stimulov a prekonávajú ich. Vzťah s vychovávateľmi a ostatnými deťmi je zaťažený nevhodným správaním. Pre postihnutých je ťažké začleniť sa do skupiny.

Ich nesústredenosť môže tiež viesť k oneskoreniam vo vývoji, napr štúdium jemná motorika v kreslení a ručných prácach. Pretože však porucha pozornosti nie je narušená inteligencia a deti s ADHD majú často výraznejšiu predstavivosť ako ich rovesníci, správne zaobchádzanie s príznakmi a podpora ich individuálnych talentov môžu neskôr zabrániť problémom. Cieľom psychologického posúdenia je získať čo najobjektívnejší obraz dieťaťa zhrnutím rôznych výsledkov vyšetrení do jednej správy.

Pretože výsledky testu je vždy potrebné vnímať v súvislosti s príslušným testom, príslušné testovacie postupy sú vždy uvedené v správe. Ďalej sa zdôrazňuje, ako sa majú interpretovať výsledky. Psychologický znalecký posudok spravidla spravidla poskytuje aj prvotné indikácie terapeutických postupov na základe individuálnych výsledkov a udalostí.

Spôsob prípravy psychologického posúdenia sa môže líšiť a závisí najmä od veku dieťaťa. Psychologické hodnotenia pre deti predškolského veku sú založené hlavne na vývojovej diagnostike. Takto pripravené psychologické hodnotenia spravidla nepoužívajú štandardizované testovacie postupy.

Odvolávajú sa na rozhovory s referenčnými osobami a na analýzu správania dieťaťa a jednotlivých pohybových charakteristík. Pozorovanie dieťaťa zvyčajne poskytuje prvé dôležité informácie týkajúce sa schopnosti dieťaťa sústrediť sa a venovať pozornosť. Ďalej sa dá celkom dobre vyhodnotiť tolerancia dieťaťa k frustrácii a schopnosť dodržiavať pravidlá.

Psychologické expertízy pre deti od šiestich rokov veku vychádzajú nielen z individuálneho posúdenia psychológom a / alebo pediatrom, ale aj zo štandardizovaných testovacích postupov, ktoré zohľadňujú výkonnosť jednotlivca vo vzťahu k vekovej norme, tj vo vzťahu k priemerný vývoj dieťaťa primeraný veku. Skôr ako možno skúšobné postupy nazvať štandardizovanými skúšobnými postupmi, musia spĺňať určité kritériá kvality. Musia byť objektívne a poskytovať rovnaké výsledky, aj keď sa test opakuje (výsledky nesmú závisieť od náhody). Nakoniec musia tiež zmerať, čo bolo určené. Je na testerovi, aby si vybral, ktoré testovacie postupy sa použijú v jednotlivých prípadoch.