Záchvat: Príznaky, Príčiny

Stručný prehľad

  • Popis: Mimovoľná príhoda s kŕčovitými alebo trhavými pohybmi, prípadne so stratou vedomia.
  • Príčiny: Zvyčajne epilepsia, niekedy so špecifickým spúšťačom (ako je zvýšený intrakraniálny tlak, hypoglykémia, encefalitída), ale zvyčajne bez; zriedkavejšie neepileptické záchvaty, ako sú febrilné kŕče u detí alebo záchvaty v dôsledku mŕtvice.
  • Liečba: Opatrenia prvej pomoci (ako je ochrana hlavy, poloha na zotavenie), pohotovostné lekárske ošetrenie v prípade potreby, dlhodobá liečba základného ochorenia (napr. antikonvulzívami)
  • Kedy navštíviť lekára? V prípade prvého záchvatu, dlhotrvajúcich záchvatov (viac ako 3 minúty) alebo opakovaných záchvatov v krátkom čase: zavolajte lekára na pohotovosti!
  • Diagnostika: Rozhovor s pacientom (anamnéza), elektroencefalografia (EEG), počítačová tomografia (CT) alebo magnetická rezonancia (MRI), krvné a močové testy, v prípade potreby punkcia mozgovomiechového moku

Čo je to záchvat?

Záchvat je zvyčajne náhla, mimovoľná udalosť s kŕčovitými alebo trhavými pohybmi. V závislosti od typu záchvatu môže postihnutý stratiť vedomie. Niekedy má záchvat všetky tri tieto vlastnosti, niekedy nie.

Približne 5 percent ľudí dostane v určitom okamihu svojho života záchvat.

Pri mozgovom záchvate (= s pôvodom v mozgu) sa však všetok poriadok stratí, takže určité skupiny nervových buniek sa náhle súčasne vybijú a synchrónne prenášajú svoje nekoordinované signály. Infikujú takpovediac downstream nervové bunky. Metaforicky povedané, záchvat možno opísať aj ako „búrku v mozgu“.

Záchvat: príznaky

Záchvat je charakterizovaný rôznymi príznakmi, ktoré sa líšia v závislosti od typu a závažnosti záchvatu:

  • Mimovoľné, kŕčovité alebo trhavé pohyby
  • Brnenie alebo necitlivosť
  • Strata vedomia

Záchvat zvyčajne skončí za menej ako dve minúty; niekedy to trvá len pár sekúnd. Po dlhotrvajúcich, generalizovaných záchvatoch sa postihnutí často cítia vyčerpaní a potrebujú si oddýchnuť a spať.

Záchvat: príčiny

Najčastejšou príčinou záchvatov je epilepsia. Nie každý záchvat je však spôsobený epileptickou poruchou.

Existujú aj záchvaty, ktoré nie sú spôsobené neurologickou poruchou v mozgu, ale majú psychické príčiny (napríklad extrémna stresová situácia). Lekári to označujú ako psychogénny záchvat.

Epileptické záchvaty

Toto je potrebné odlíšiť od symptomatickej epilepsie, pri ktorej majú epileptické záchvaty známe spúšťače. Tie obsahujú

  • Poranenia mozgu: V dôsledku takýchto zranení sa v mozgu vytvára zjazvené tkanivo, čo následne spúšťa nárast záchvatov.
  • Poruchy krvného obehu: Narušený prietok krvi mozgom (ako napríklad v prípade mŕtvice) občas vedie k epileptickým záchvatom.
  • Nádory alebo zápaly: Niekedy sú epileptické záchvaty príznakom mozgového nádoru alebo zápalu mozgu alebo mozgových blán (encefalitída, meningitída).
  • Zvýšený intrakraniálny tlak: Zvýšený tlak v mozgu (napr. v dôsledku poranenia) môže vyvolať záchvaty.
  • Metabolické poruchy: Niekedy môže byť nízka hladina cukru v krvi (hypoglykémia) identifikovaná ako spúšťač záchvatov.
  • Nedostatok kyslíka: Ak je dlhší nedostatok kyslíka (hypoxia), telo je v určitom bode nedostatočné, čo niekedy spustí záchvat v mozgu.
  • Vizuálne podnety: U niektorých ľudí napríklad stroboskopické svetlá na diskotékach alebo blikajúce svetlá vo videohrách spúšťajú záchvat.
  • Otrava: Niekedy lieky, ako sú tricyklické antidepresíva, vyvolávajú záchvat.
  • Drogy a alkohol: Keď napríklad alkoholik prejde abstinenčným stavom, občas sa objavia záchvaty.

Záchvat – ale žiadna epilepsia

Niektorí ľudia dostanú záchvat, ale nemajú epilepsiu. Takéto neepileptické záchvaty teda nie sú spôsobené zvýšenou náchylnosťou neurónov na záchvaty – skôr sú spôsobené reverzibilnou poruchou v mozgu alebo iným stavom, ktorý dráždi mozog, ako napríklad:

  • poranenia hlavy
  • mŕtvica
  • infekcie
  • lieky
  • drogy
  • u detí: horúčka (febrilné kŕče)

Od záchvatov treba odlíšiť iné ochorenia a poruchy, ktoré niekedy vedú k svalovým kŕčom. Napríklad tetanová infekcia (tetanus) spôsobuje svalové kŕče po celom tele.

Záchvaty u detí a dojčiat

Záchvaty nie sú u dojčiat nezvyčajné. Pre rodičov je takáto udalosť spočiatku šokom. Vo väčšine prípadov je však príčina neškodná.

Febrilné infekcie napríklad spúšťajú kŕče. Tieto záchvaty sú zvyčajne len krátke a nezanechávajú žiadne trvalé poškodenie. Epilepsia, poškodenie mozgu počas pôrodu a metabolické poruchy však niekedy spôsobujú záchvaty u detí.

Prečítajte si článok „Kŕče u detí a dojčiat“ a zistite, ako sa záchvaty prejavujú u veľmi malých detí a ako na ne najlepšie reagovať.

Záchvat: Čo robiť?

Prvá pomoc pri záchvate

Ak vidíte niekoho, kto má záchvat, zostaňte pokojní – aj keď takýto kŕč celého tela je často desivý pohľad. Záchvat sa zvyčajne zastaví sám v priebehu niekoľkých minút. Platia aj nasledujúce odporúčania:

  • Odstráňte nebezpečné predmety, ktoré sú v blízkosti osoby s kŕčom, aby sa nezranili.
  • Chráňte hlavu (napr. vankúšom).
  • Postihnutú osobu nedržte.
  • Nevkladajte do úst žiadne predmety ako klin (napr. lyžice) – hrozí nebezpečenstvo poranenia a pacient môže predmet vdýchnuť alebo prehltnúť.
  • Zaistite dýchacie cesty otočením pacienta do polohy na bruchu alebo do stabilnej polohy na boku.
  • Zavolajte sanitku, ak záchvat trvá dlhšie ako tri minúty.

Najlepšie je zastaviť čas, aby ste skutočne zhodnotili, ako dlho záchvat trval. V núdzových situáciách sa zmysel pre čas rýchlo vymkne z kĺbu.

Lekárske ošetrenie pri záchvate

V prípade záchvatov sa lekár snaží liečiť príčinu. Napríklad, ak hypoglykémia vyvolala záchvat, pacientovi sa podá glukóza (zvyčajne ako infúzia). Ak je to možné, lekár nasadí aj liečbu príčiny nízkej hladiny cukru v krvi – v tomto prípade často diabetes mellitus.

  • Antikonvulzíva (nazývané antikonvulzíva alebo antiepileptiká)
  • Vyhýbanie sa možným spúšťačom (ako je nadmerná konzumácia alkoholu, nedostatok spánku)
  • Chirurgický zásah do mozgu, ak je to potrebné (menej časté)

Záchvat: kedy navštíviť lekára?

Po prvom záchvate – či už v detstve alebo v dospelosti – je vždy vhodné navštíviť lekára. Toto je jediný spôsob, ako objasniť možné príčiny a diagnostikovať akékoľvek základné ochorenia. Špecialista zodpovedný za záchvaty je neurológ.

Niekedy si postihnutí ani neuvedomujú, že majú alebo práve mali záchvat, napríklad v prípade absencií. Cudzincom, ktorí si to všimnú, sa najlepšie odporúča, aby to vysvetlili.

Kedy volať záchranku v prípade záchvatu?

Ak spozorujete záchvat u iného človeka, nie je bezpodmienečne nutné volať záchranku: Ak viete, že pacient sa už na záchvaty lieči a záchvat po krátkom čase sám ustane, lekárska pomoc väčšinou nie je potrebná.

V nasledujúcich prípadoch je však vždy vhodné zavolať lekára:

  • Keď sa prvýkrát objaví záchvat
  • Ak záchvat trvá dlhšie ako tri minúty (riziko tzv. status epilepticus)
  • Ak sa v priebehu 30 minút vyskytne niekoľko záchvatov

Ak má niekto z okoloidúcich po ruke mobilný telefón alebo inú kameru, je v tomto prípade veľmi užitočné natočiť si záchvat: video, na ktorom môže lekár vidieť pohyby a tvár osoby, ktorá má záchvat, je veľmi užitočné. diagnózy.

Aký nebezpečný je záchvat?

Jednotlivé záchvaty zvyčajne nie sú nebezpečné a prejdú sami. Avšak epileptický záchvat, ktorý trvá dlhšie ako päť minút (status epilepticus), je život ohrozujúci. To si vyžaduje okamžité lekárske ošetrenie.

V zásade je nebezpečné aj to, ak niekto dostane záchvat v nebezpečnej situácii – napríklad za volantom auta, pri práci na streche alebo s motorovou pílou. Epileptici by si to mali zobrať k srdcu, aj keď od ich posledného záchvatu už uplynul nejaký čas.

Záchvat: vyšetrenia a diagnostika

V prvom rade lekár objasňuje, či skutočne došlo k záchvatu. Aby to urobil, najprv vylúči iné príčiny, ktoré spôsobujú podobné príznaky. Ak pacient skutočne mal záchvat, je potrebné objasniť príčinu a v prípade potreby začať liečbu.

Už presný popis symptómov – či už samotným pacientom alebo jeho príbuznými – je veľmi užitočný. Lekár bude klásť aj otázky ako napr

  • Ako dlho záchvat trval?
  • Ako rýchlo ste sa vy/pacient zotavili po záchvate?
  • Existujú nejaké faktory, ktoré mohli vyvolať záchvat (hluky, blikajúce svetlo atď.)?
  • Existuje už existujúci alebo základný stav (napr. infekcia mozgu) alebo nedávne poranenie hlavy?
  • Konzumujete/konzumuje pacient drogy ako alkohol? Prebieha v súčasnosti stiahnutie?

Elektroencefalografia (EEG) sa potom používa na meranie a zaznamenávanie mozgových vĺn pacienta s cieľom odhaliť akékoľvek abnormality. Záchvat sa môže lekár pokúsiť vyprovokovať aj počas merania – napríklad použitím určitých svetelných podnetov alebo zámerným vyvolaním hyperventilácie pacienta.

EEG možno zaznamenať aj počas dlhšieho časového obdobia. V tomto čase je možné aj natáčať pacienta (video monitoring EEG), aby lekár presne videl, čo sa deje pri (prípadnom) ďalšom záchvate.

Na identifikáciu možných príčin záchvatov môže lekár použiť počítačovú tomografiu (CT) alebo magnetickú rezonanciu (MRI) na vytvorenie detailných prierezových snímok mozgu. Môže byť možné identifikovať štrukturálne zmeny (napríklad tie spôsobené mŕtvicou alebo nádorom), ktoré spôsobujú záchvaty.

Môžu byť indikované ďalšie vyšetrenia. Tieto zahŕňajú odber a analýzu vzorky mozgovomiechového moku (lumbálna punkcia), ak je podozrenie na infekciu mozgu ako príčinu záchvatov.