Fázy Hodgkinovho lymfómu Hodgkinov lymfóm

Fázy Hodgkinovho lymfómu

Fázy Hodgkina lymfóm sú klasifikované podľa Ann-Arbor, ktorý sa tiež používa na non-Hodgkinov lymfóm. Počet a distribúcia postihnutých lymfa uzlových staníc v tele je rozhodujúca, s membrána slúži ako dôležitý a klinicky relevantný marker. Celkovo existujú 4 stupne: I) Infekcia jedného (1) lymfa oblasť uzlín alebo jedno (1) extranodálne zameranie II) Infekcia 2 alebo viacerých oblastí lymfatických uzlín alebo extranodálnych zameraní, pričom tieto sú lokalizované presne na jednej strane membrána (nad alebo pod) III) Infekcia 2 alebo viacerých oblastí lymfatických uzlín alebo IV) Šírenie, tj. rozptýlené, napadnutie jedného alebo viacerých extralymfatických orgánov, pričom lymfa stav uzla už nie je dôležitý; extranodálne ložiská sú oblasti, v ktorých bunky a tým aj nádor opustili lymfatickú uzlinu a rozšírili sa do ďalších tkanív.

Extralymfatické orgány sú všetky orgány okrem lymfatické uzliny, slezina a brzlík. Uvádzajú sa aj ďalšie označenia, napr. A alebo B pre prítomnosť (B) alebo neprítomnosť (A) B príznaky. Na základe týchto etáp je možné zhruba odvodiť prognózu a možnosti terapie.

Terapia Hodgkinovho lymfómu

Terapia Hodgkinov lymfóm vždy sa zameriava na vyliečenie bez ohľadu na štádiá, ale spôsob liečby je určený jednotlivými štádiami. V zásade existujú dva piliere terapie Hodgkinov lymfóm: intenzívne chemoterapie s aplikáciou účinných liekov s mnohými vedľajšími účinkami na jednej strane a rádioterapia na druhej strane. Účelom obidvoch spôsobov je zničenie degenerovaných buniek s cieľom vyliečiť nádor, a tým aj chorobu.

V štádiách 1 a 2 v dôsledku pomerne lokalizovaného opuchu lymfatické uzliny, terapia pomocou ožarovania je hlavnou terapiou, ktorú sprevádza chemoterapie, zatiaľ čo v štádiách 3 alebo 4 hrá hlavnú úlohu chemoterapia. Spravidla sa podáva pomocou fixných liečebných režimov. Režim ABVD (s látkami adriamycín, bleomycín, vinblastín a dakarbazín) a režim BEACOPP (pozostávajúci z bleomycínu, etopozidu, adriamycínu, cyklofosfamidu, onkovínu, prokarbazínu a prednizónu) sa často používajú v Hodgkinov lymfóm.

Tieto látky sa podávajú v niekoľkých cykloch počas týždňov vo fixných dávkach a intervaloch v závislosti od štádia a spôsobujú odumieranie alebo inhibíciu nádorových buniek. Táto terapia je však bohatá na vedľajšie účinky ako napr nevoľnosť, zvracanie a vypadávanie vlasov. Žiarenie možno použiť cielenejšie a na zničenie Hodgkinovho žiarenia využíva lúče vysokej energie lymfóm bez poškodenia väčšieho množstva zdravého tkaniva. Riziko druhých malignít je však vždy zvýšené po liečbe. Presná liečba Hodgkinovou chorobou lymfóm je komplikovaná a vždy zahŕňa individuálne posúdenie, pretože pri rozhodovaní sa zohľadňujú aj ďalšie rizikové faktory a okolnosti, ktoré si pacient so sebou prinesie.