Aripiprazol: Účinky, použitie a riziká

aripiprazol patrí do skupiny atypických neuroleptiká. Droga sa používa na liečbu najmä duševných porúch, ako sú napr schizofrénie a súvisiace halucinácie alebo bludy, ako aj bipolárna porucha.

Čo je aripiprazol?

aripiprazol patrí do skupiny atypických neuroleptiká. Droga sa používa na liečbu najmä duševných porúch, ako sú napr schizofrénie a súvisiace halucinácie alebo bludy, ako aj bipolárna porucha. aripiprazol je relatívne ľahko tolerovateľný liek, ktorý môže inhibovať účinok dopamín a serotonínu v strede nervový systém. Tým sa zabráni negatívnemu vplyvu týchto dvoch neurotransmiterov na psychiku pacienta a potlačia sa príznaky (nie však príčiny) poruchy. Aripiprazol sa často podáva spolu s inými neuroleptiká, upokojujúce účinok aripiprazolu je vhodný aj na účinné liečenie poruchy spánku spojené s vyššie uvedenými poruchami. Užíva sa orálne a kvôli svojej dlhej dobe pobytu v tele sa zvyčajne užíva iba raz denne.

Farmakologický účinok

Pretože aripiprazol je atypické neuroleptikum, nie je možné hovoriť o priamom účinku na orgány alebo samotné telo. Namiesto toho je liek súčasťou takzvanej 2. generácie neuroleptík, ktoré inhibujú receptory dopamín a serotonínu v pacientovej centrálnej nervový systém. Nerovnováha týchto dvoch neurotransmiterov, chemicky povedané, vedie k hromadeniu psychóz uvedených na začiatku tohto článku. Správnym podávaním aripiprazolu dávkaliek účinkuje ako antagonista dvoch neurotransmiterov, čím bráni vplyvu dopamín a serotonínu na psychiku pacienta. Skutočné príčiny duševných porúch preto aripiprazol nebráni; namiesto toho je to liek, ktorý iba zabraňuje vzniku príznakov. Vo všeobecnosti je to liek, ktorý je bohatý na vedľajšie účinky. Tieto sa však vyskytujú skutočne zriedka, a preto sa aripiprazol považuje za ľahko tolerovateľný liek pre orgány a telo. Účinky na extrapyramidový motorický systém sú malé, a preto sú problémy so svalmi v porovnaní s inými neuroleptikami zriedkavé.

Lekárske použitie a použitie

Aripiprazol sa používa predovšetkým na liečbu rôznych psychóz a bipolárnych porúch. Osvedčilo sa najmä použitie aripiprazolu pri liečbe schizofrénie: Tam sú okrem iného aj spomínané psychózy, ako aj pretrvávajúce bludy, mierne až ťažké halucinácie a liečia sa výrazné poruchy osobnosti. Ďalej účinná látka aripiprazol v kombinácii s inými neuroleptikami obvykle dosahuje viditeľný úspech pri liečbe bipolárnej poruchy. Okrem čistej liečby symptómov a príčin uvedených porúch má aripiprazol naďalej a upokojujúce účinok, ktorý je užitočný pre pacienta v prípade sprievodných príznakov porúch (poruchy spánku, nepokoj). Aripiprazol sa nesmie používať na liečbu uvedených ochorení, ak sú u pacienta indikované srdcové alebo obehové choroby. Administrácia aripiprazolu sa treba tiež zdržať v prípade známych pravidelných záchvatov. Starší pacienti trpiaci na demencie je potrebné vylúčiť z liečby aripiprazolom alebo porovnateľnými neuroleptikami, pretože samotný liek môže exacerbovať nepriaznivé účinky demencie. Ďalej sa liečba aripiprazolom nesmie uskutočňovať, ak už pacienti užívajú drogy obsahujúce inhibítory enzýmy zo systému cytochrómu. Aripiprazol nemá v súčasnej medicíne žiadne iné známe použitia.

Riziká a vedľajšie účinky

Medzi časté vedľajšie účinky spôsobené aripiprazolom a inými atypickými neuroleptikami patrí trvalé vzrušenie a pocity nevoľnosť, po ktorých obvykle nasleduje zvracanie. Užívanie aripiprazolu môže ďalej spôsobiť zápcha. Liek môže spôsobiť poruchy spánku, pretrvávajúci pocit závrat sprevádzané miernym bolesť hlavy, ako aj vyslovené srdcové arytmie. V druhom prípade sa odporúča okamžitá návšteva lekára. Niektorí pacienti tiež hlásia dočasné výrazné zvýšenie slinenia. Vo veľmi zriedkavých prípadoch môže liek tiež viesť k tvorbe EPS. Takzvaný extrapyramídový syndróm vedie k mimovoľným pohybom svalov, a preto sa prvé použitie aripiprazolu neodporúča, ak sa následne obsluhujú ťažké stroje, ako sú motorové vozidlá. Všetky uvedené vedľajšie účinky postihujú ľudí všetkých vekových skupín a pohlaví.

Prevencia duševných chorôb

V prípade vzorcov psychosomatických chorôb sú opäť vhodné celkom odlišné úvahy. Tu sa musia psychické a fyzické príznaky liečiť spoločne. Fyzické príznaky nie sú v žiadnom prípade imaginárne, ale určité choroby sa môžu skutočne vyvinúť z dôvodu dlhodobej duševnej choroby stres, určité závislosti alebo nesprávne správanie.