Prejedanie sa: popis
Na rozdiel od bulimičiek (tzv. flámoví jedáci) sa nesnažia dohnať prijaté kalórie vracaním, liekmi alebo nadmerným cvičením. To je dôvod, prečo má väčšina ľudí, ktorí prejedajú nadváhu. Avšak aj ľudia s normálnou hmotnosťou môžu mať pravidelne záchvaty prejedania sa.
Koho ovplyvňuje záchvatové prejedanie?
Porucha prejedania sa zvyčajne nastáva neskôr ako anorexia alebo bulímia. Postihuje predovšetkým mladých dospelých alebo ľudí v strednom veku. Epizódy prejedania sa však môžu mať aj deti. Plne rozvinutá porucha prejedania sa je však v detstve veľmi zriedkavá.
Ženy a muži sú postihnutí poruchou príjmu potravy v približne rovnakom počte. Na rozdiel od bulímie a mentálnej anorexie je tak rozdiel medzi pohlaviami podstatne menší.
Prejedanie sa: príznaky
Na diagnostiku záchvatového prejedania sa musí záchvatové prejedanie prebiehať aspoň raz týždenne po dobu troch mesiacov.
Diagnostické kritériá poruchy prejedania sa
A) Opakované epizódy prejedania sa.
B) Epizódy prejedania sa vyskytujú spolu s najmenej tromi z nasledujúcich príznakov:
- Jesť oveľa rýchlejšie ako normálne
- Jedenie až po nepríjemný pocit plnosti
- Jesť veľké množstvo jedla, keď človek fyzicky necíti hlad
- Jesť sám z rozpakov nad množstvom, ktoré človek skonzumuje
- Pocit hnusu zo seba samého, depresie alebo pocit veľkej viny po prejedení
D) Epizódy prejedania sa vyskytujú v priemere aspoň jeden deň v týždni počas troch mesiacov.
E) Epizódy prejedania sa nesprevádza pravidelné používanie nevhodného kompenzačného správania (napr. úmyselné vracanie, hladovanie alebo nadmerné cvičenie), nevyskytujú sa výlučne v priebehu mentálnej anorexie (anorexie) alebo mentálnej bulímie (bulímia).
Opakované epizódy prejedania sa.
- Konzumácia množstva jedla v určitom časovom období (napr. dve hodiny), ktoré je určite väčšie, ako by väčšina ľudí zjedla v podobnom časovom období za podobných okolností.
- Pocit straty kontroly nad jedlom skonzumovaným počas epizódy (napr. pocit, že človek nemôže prestať jesť alebo kontrolovať, čo je).
Odlíšenie záchvatového prejedania sa od bulímie a obezity.
Na rozdiel od bulímie, záchvatoví jedáci zvyčajne neprijímajú protichodné opatrenia, aby nahradili prijaté kalórie. V súlade s tým sa jedlo pravidelne nevyvracia a na zníženie hmotnosti sa nepoužívajú preháňadlá alebo nadmerné cvičenie. Index telesnej hmotnosti (BMI) je preto často vyšší ako u ľudí s bulímiou.
Nárazoví jedáci sú tiež nespokojnejší so svojím telom a majú nižšie sebavedomie ako ľudia, ktorí majú iba veľkú nadváhu. Medzi ďalšie rozdiely patria opakujúce sa epizódy prejedania sa a viac nepravidelné a chaotické stravovacie správanie ako pri čistej obezite. Ľudia so záchvatovým prejedaním sú aj viac psychicky oslabení a často súčasne trpia inými psychickými poruchami, ako sú napríklad úzkostné poruchy.
Najčastejším sprievodným ochorením (komorbiditou) záchvatového prejedania je sprievodná obezita. 40 percent pacientov, ktorí sa prejedajú, má závažnú nadváhu. Ľudia sa považujú za obéznych, ak majú index telesnej hmotnosti vyšší ako 30. BMI sa vypočíta vydelením telesnej hmotnosti druhou mocninou výšky. Žena s výškou 1.68 m a hmotnosťou 85 kg by teda mala BMI 30.
Zvýšená hmotnosť poškodzuje aj kĺby a chrbticu. Pri záťaži trpia najmä kolenné a bedrové kĺby, ako aj medzistavcové platničky. V prípadoch ťažkej obezity sa vyskytujú aj poruchy dýchania a spánku.
Psychologická komorbidita a dôsledky prejedania sa
Najčastejšími súčasne sa vyskytujúcimi duševnými poruchami pri prejedaní sú afektívne poruchy (20 až 30 percent), čo sú poruchy ovplyvňujúce náladu a jazdu. Patrí medzi ne depresia, mánia a bipolárna porucha. Okrem toho asi 20 percent ľudí s poruchou prejedania trpí úzkostnou poruchou. Patria sem fóbie a panické poruchy. Desať percent záchvatovitých jedákov je závislých od látok, najmä alkoholu.
Prečo sa niektorí ľudia stanú závislými od jedla, nie je jasné. Pri rozvoji záchvatovitého prejedania sa pravdepodobne spolu zohrávajú úlohu viaceré biologické, sociálne a psychologické aspekty.
Teórie o vývoji poruchy prejedania
Výskum naznačuje, že existujú dva hlavné faktory, ktoré spoločne prispievajú k rozvoju poruchy prejedania sa.
- Detská nadváha a obezita.
Ohrození sú aj ľudia, ktorí veľa držia diéty, pretože nie sú spokojní so svojím telom. Štíhly ideál krásy v našej spoločnosti vedie mnohé dievčatá a ženy k devalvácii vlastného tela. Kŕčovito sa snažia priblížiť k ideálu prostredníctvom zdržanlivého jedenia. Avšak zdržiavanie sa jedla, najmä určitých potravín, zvyšuje túžbu po jedle a podporuje rozvoj záchvatového prejedania sa.
Dôležitú úlohu pri rozvoji záchvatového prejedania zohráva najmä stres. V časoch napätia a negatívnej nálady má jedlo krátky relaxačný účinok na tých, ktorí sa prejedajú. Keďže postihnutí nemajú žiadne iné mechanizmy na zvládanie stresu, napchávajú sa jedlom. Potom sa u nich vyvinú pocity hanby a znechutenia, ktoré ešte viac poškodia ich sebaúctu. To zase zvyšuje riziko prejedania sa.
Ďalšia teória poukazuje na súvislosť medzi štýlom stravovania a záchvatovým prejedaním. Nárazoví jedáci sa medzi záchvatmi často vyhýbajú jedlám s vysokým obsahom tukov a sacharidov. Po prvé, nízkosacharidová diéta zvyšuje náchylnosť na stres. Po druhé, kalorický deficit príjmu potravy zvyšuje pocity hladu a tým aj riziko neviazaného jedenia.
Záchvatové prejedanie sa: vyšetrenia a diagnostika
Prvým kontaktným miestom môže byť rodinný lekár. Na úvodnej konzultácii s cieľom odobrať anamnézu sa lekár pokúsi zistiť, či skutočne existuje závislosť od jedla. Rodinný lekár vám môže položiť nasledujúce otázky:
- Máte epizódy prejedania sa, pri ktorých máte pocit, že nemôžete prestať jesť?
- Jete rýchlejšie ako zvyčajne počas záchvatov prejedania?
- Kedy opäť prestanete jesť?
- Ako sa cítite počas týchto flám a po nich?
- Zvraciate jedlo, ktoré ste prehltli?
- Užívate laxatíva na zníženie hmotnosti?
- Si spokojný sám so sebou a so svojím telom?
Fyzikálne vyšetrenie
Ďalej môže rodinný lekár určiť, či v dôsledku poruchy prejedania došlo k nejakým následným škodám. Vypočíta vám BMI a vyšetrí krv (napr. zmeria hladinu cukru v krvi, hladinu lipidov v krvi a kyselinu močovú).
Pri nadváhe je užitočné aj vyšetrenie kardiovaskulárneho systému elektrokardiografiou (EKG). Ak existujú dôkazy o poruche, špecialista môže vykonať ďalšie testy.
Psychologické vyšetrenie
Vyšetrenie porúch príjmu potravy (EDE) od Fairburna a Coopera sa často používa na klinikách ako test na prejedanie sa. Tento dotazník je založený na kritériách DSM-IV (Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch) a ukázal sa ako veľmi spoľahlivý diagnostický nástroj. Zachytáva okrem iného tieto témy:
- Zdržanlivé stravovacie správanie
- Myšlienkové zaujatie jedlom
- Obavy o váhu
- Obavy o postavu
Prejedanie sa: liečba
Kognitívno-behaviorálna terapia a interpersonálna terapia (pozri nižšie) sa ukázali ako účinné pri liečbe prejedania sa pacientov. Okrem toho je na zníženie hmotnosti potrebná behaviorálna terapia.
Terapeutické metódy
Dlho sa na liečbu záchvatového prejedania používali rovnaké terapeutické metódy, aké sa používali pri liečbe bulímie. Sú účinné, ale keďže prejedanie je duševná porucha sama o sebe, v posledných rokoch boli vytvorené špeciálne liečebné plány. Lekári a psychológovia dúfajú, že to povedie k ešte vyššej úspešnosti liečby. Medzi hlavné oblasti, na ktoré sa zameriava terapia záchvatového prejedania, patria:
- zmeniť stravovacie návyky
- priniesť fyzické cvičenie do každodenného života
- zmeniť negatívne myslenie o svojom tele a zvýšiť sebaúctu
- naučiť sa stratégie prevencie relapsu doma
Kognitívna behaviorálna terapia (CBT)
Interpersonálna terapia (IPT)
Liečba drogami
Ak pacient trpí aj nejakou afektívnou poruchou, napríklad depresiou, táto sa niekedy lieči ako prvá. Pacient trpiaci ťažkou depresiou totiž nie je schopný aktívne pracovať na prekonaní poruchy príjmu potravy.
Prejedanie sa: priebeh ochorenia a prognóza
Porucha prejedania sa často postupuje vo fázach. Niektorí záchvatoví jedáci môžu jesť takmer normálne niekoľko týždňov, po ktorých sa záchvaty záchvatov vracajú. Z dlhodobého hľadiska len veľmi málo ľudí, ktorí sa prejedajú, je schopných zvládnuť prejedanie samo bez odbornej podpory.
