Stručný prehľad
- Príznaky: Tlaková bolesť, opuch a modriny (ak sú poškodené cievy), ťažkosti s chôdzou.
- Liečba: Akútna liečba podľa pravidla PECH (kľud, ľad, kompresia, elevácia), konzervatívna liečba fyzioterapiou, operácia.
- Priebeh a prognóza: Pri včasnej liečbe a starostlivom tréningu zvyčajne dobré, s neliečením a v ťažkých prípadoch často neskoré následky ako nestabilita v kĺbe.
- Vyšetrenie a diagnostika: palpačné a funkčné testy kĺbov, RTG a ultrazvukové vyšetrenie, magnetická rezonancia (MRI) alebo počítačová tomografia (CT).
- Príčiny a rizikové faktory: krútenie chodidla dovnútra pri športe alebo dopravných nehodách; rizikové faktory zahŕňajú niektoré športy s vysokým zaťažením členku a prudkými zmenami smeru, ako aj nedostatočný tréning a predchádzajúce zranenia
- Prevencia: Pred športom, svalovým tréningom, podpornými bandážami alebo tejpy, vhodnou a rovnou obuvou (pri športovej obuvi s vysokým driekom) sa dostatočne rozcvičte.
Čo je to roztrhnutý postranný väz?
Pri pretrhnutí postranného väzu (pretrhnutie postranného väzu) je väz ležiaci na vonkajšej strane kĺbu čiastočne (natrhnutie väzu) alebo úplne roztrhnutý. Táto forma natrhnutia väzov sa vyskytuje väčšinou v hornom členkovom kĺbe a je tu jedným z najčastejších športových úrazov. Bočné väzy sa podieľajú na približne 85 percentách zranení členku alebo členkového kĺbu.
Napríklad na kolene je tiež vonkajší väz, ktorý sa niekedy pri zraneniach alebo pádoch roztrhne, ale je to oveľa menej bežné.
Ženy sú častejšie postihnuté roztrhnutým vonkajším väzivom chodidla ako muži. Kým u mladých ľudí dochádza k natrhnutiu vonkajšieho väzu často izolovane, u starších ľudí je často sprevádzané zlomeninou vonkajšieho členka (vytiahnutý dolný koniec fibuly). U detí sú poranenia najmä v oblasti rastovej platničky kosti.
Anatómia - Vonkajšie väzivo členka
Hlavnou funkciou horného členkového kĺbu (OSG) je zdvíhanie a spúšťanie predkolenia. Niekoľko väzov stabilizuje kĺb, vrátane vonkajšieho väzu (ligamentum collaterale laterale). Skladá sa z troch rôznych častí väziva:
- Ligamentum talofibulare anterius: spája predný okraj laterálneho malleolu s talom (jedna z tarzálnych kostí)
- Ligamentum talofibulare posterius: spája vnútro laterálneho malleolu s talusovou kosťou
- Ligamentum calcaneofibulare: spája vonkajší členok s kalkaneom
Pri pretrhnutí vonkajšieho väzu býva najčastejšie postihnutý slabý väz talofibulare anterius. Asi v 20 percentách prípadov sa toto väzivo roztrhne, rovnako ako väz calcaneofibulare. Najsilnejší z troch väzov, ligamentum talofibulare posterius, sa natrhne len ojedinele. Všetky tri väzy sa trhajú iba v prípadoch silnej sily.
Ako spoznáte natrhnutý bočný kolaterálny väz?
Postihnutí niekedy vnímajú roztrhnutý postranný väz v hornej časti členku ako hmatateľnú trhlinu. Často už nie je možné došliapnuť zranenou nohou, čo znamená zodpovedajúce ťažkosti s chôdzou. Niekedy postihnutý chodí len krívajúc. V členkovom kĺbe vzniká silný opuch. Oblasť natrhnutého väziva je bolestivá od tlaku. Ak sú poranené aj menšie cievy, oblasť sa zmení na modrastú a vznikne hematóm.
Aká je terapia natrhnutého bočného kolaterálneho väzu?
Vo väčšine prípadov nie je potrebné operovať natrhnutý vonkajší väz. Ukázalo sa, že aj pri mnohých ťažších poraneniach vonkajšieho väzivového aparátu možno dosiahnuť funkčne dobrý výsledok bez operácie.
Okamžitá akcia
Akútne opatrenia pre roztrhnutý postranný postranný väz vychádzajú z pravidla PECH (odpočinok, ľad, kompresia, vyvýšenie): Najlepšie je prerušiť športovú aktivitu, zdvihnúť členok, schladiť ho (napríklad ľadom alebo studenou vodou) a priložiť tlakový obväz (proti vzniku opuchu). V prípade potreby pomáhajú proti bolesti lieky proti bolesti, ako je ibuprofén.
Konzervatívna terapia
Funkčná liečba prebieha spravidla špeciálnou ortézou (členkovou dlahou), ktorú postihnutý nosí ideálne až šesť týždňov. Zabraňuje opätovnému vyvrtnutiu členku. V prvom týždni je vhodné chodidlo úplne odľahčiť (pomocou barlí na predlaktie); nasleduje – v závislosti od bolesti – postupné zvyšovanie záťaže. Ak nie je pretrhnutie väzu veľmi závažné, často postačí stabilizácia pevným obväzom namiesto dlahy.
Tejpovanie zvyčajne na začiatku liečby nestačí, ale v priebehu je dosť podporné. Odporúča sa, aby pásky aplikovali čo najskúsenejší používatelia. Niektorí ľudia pociťujú podráždenie pokožky páskami, a preto sú často vhodné len na obmedzenú dobu liečby.
Dôsledná imobilizácia je potrebná takmer len v prípadoch značnej bolesti. Sadrová dlaha sa používa len zriedka a niekoľko dní. Potom už väčšinou postačuje popísaná ochrana proti opätovnému skrúcaniu dlahami.
Operácie
Len v niekoľkých prípadoch sa natrhnutý postranný väz lieči chirurgicky. V nasledujúcich situáciách lekár zváži operáciu:
- Roztrhnutie vonkajšieho väzu všetkých troch väzov
- Ďalšie poškodenie chrupavky/kosti
- Úplná nestabilita kĺbu
- Osová odchýlka kĺbu
- Závažné prípady chronickej nestability
- Zlyhanie konzervatívnej terapie
- Pretrhnutie vonkajšieho väzu u profesionálnych športovcov
V závislosti od závažnosti pretrhnutia väzu existujú rôzne chirurgické postupy na liečbu (ne)roztrhnutého väzu. Buď sa dá väz zošiť (pri centrálnej ruptúre), alebo lekár aplikuje náhradu väzu vložením časti šľachy z tela. Ak sa väzivo roztrhne v tesnej blízkosti kosti, lekár sa ho zvyčajne snaží zafixovať späť ku kosti (reinzerciu).
Výhodou chirurgického zákroku je nižšia miera recidívy natrhnutia vonkajšieho väzu a zníženie nestability kĺbu. Aj pri tomto zdanlivo nepatrnom zákroku však existuje určité chirurgické riziko.
Po operácii lekár zvyčajne znehybní členkový kĺb v dlahe na jeden až dva týždne. Nasleduje funkčná následná starostlivosť aj s ortézou alebo takzvanou stabilizačnou topánkou. Rehabilitácia trvá celkovo asi tri až štyri mesiace.
Fyzioterapia
Bez ohľadu na typ liečby odborníci odporúčajú začať s fyzioterapeutickými opatreniami včas po roztrhnutí bočného kolaterálneho väzu. Cieľom je spevnenie svalov v oblasti členku pre lepšiu stabilizáciu kĺbu. Užitočný je aj tréning rovnováhy (napríklad na wobble doske). V priebehu tréningu sa záťaž zvyšuje, kým sa nedosiahne plná záťaž bez bolesti. Podporné bandáže zvyčajne uľahčujú tréning a neskorší návrat k športu.
Ako dlho trvá hojenie z roztrhnutého bočného kolaterálneho väzu?
Po pretrhnutí vonkajšieho väzu sa zriedkavo vyskytujú komplikácie. Prognóza je zvyčajne veľmi dobrá. Na podporu hojenia lekár spravidla predpisuje fyzioterapeutickú liečbu po pretrhnutí vonkajšieho väziva. Obdobie rehabilitácie je približne štyri až dvanásť týždňov, v závislosti od závažnosti ruptúry a typu terapie. Prirodzené opravné procesy v tkanive niekedy trvajú až rok.
Dĺžka hojenia závisí od celkového zdravotného stavu jedinca, ako aj od druhu namáhavej činnosti, a preto sa nedá presne určiť. Odborníci radia postihnutým, aby sa asi prvé dva mesiace po pretrhnutí bočného kolaterálneho väzu zdržali športu, najmä tých, ktoré zaťažujú bočné kolaterálne väzy. Zvyškové príznaky, ako je sklon k opuchu, môžu v niektorých prípadoch trvať niekoľko mesiacov, ale zvyčajne úplne vymiznú.
Zriedkavo po pretrhnutí bočného kolaterálneho väzu nasleduje stuhnutosť kĺbov alebo dlhodobé opotrebovanie kĺbov (osteoartróza). Ak počiatočná bolesť neustúpi, treba zvážiť náraz do členku alebo (prehliadnutú) šmykovú zlomeninu. Impingement zahŕňa zachytenie mäkkých tkanív, ako sú väzy.
Do jedného roka od úrazu je približne dvojnásobné riziko recidívy natrhnutého postranného kolaterálneho väzu v porovnaní s priemernou populáciou. Nestabilitu možno niekedy korigovať dôslednou fyzikálnou terapiou. Až v 40 percentách prípadov zostáva mechanická nestabilita, ktorá si potom vyžaduje operáciu.
Ako sa diagnostikuje roztrhnutý bočný kolaterálny väz?
Pri podozrení na roztrhnutie laterálneho kolaterálneho väzu sú kontaktnou voľbou ortopédi, úrazoví chirurgovia alebo športoví lekári. Najprv sa lekár porozpráva s pacientom, aby získal dôležité informácie o príznakoch a priebehu poranenia. Za týmto účelom kladie okrem iného tieto otázky:
- Ako k zraneniu došlo?
- Kde je lokalizovaná bolesť?
- Dokážete ešte stáť na postihnutej nohe?
- Museli ste prestať s činnosťou, ktorej ste sa venovali pred zranením?
- Mali ste už zranenie tohto chodidla?
Lekár potom podrobne vyšetrí postihnutú nohu. Ako pri každom úraze, najprv skontroluje, či je prietok krvi, motorické funkcie a citlivosť chodidla neporušené. Už pri vyšetrení býva pri natrhnutí bočného postranného väzu badateľný zreteľný opuch a hematóm na členkovom kĺbe.
Nesprávne postavenie chodidla často naznačuje zranenie kostí. Odchýlky polohy kĺbu sú však možné aj pri pretrhnutí vonkajšieho väzu podrážky.
Ak postihnutý pri palpácii chodidla pociťuje tlakovú bolesť pod vonkajším členkom, svedčí to o natrhnutí vonkajšieho väzu. Tlaková bolesť na kostných bodoch na druhej strane naznačuje zlomeninu kosti.
Už kombinácia tlakovej bolesti a hematómu spôsobuje, že poranenie vonkajšieho väzu je veľmi pravdepodobné.
Špeciálne testy kontrolujú funkciu vonkajšieho väziva. Na testovanie stability horného členkového kĺbu sa používa takzvaný šuplíkový test. K tomu sa lekár snaží tlačiť nohu dopredu s ohnutým kolenom a fixovanou holennou kosťou. Týmto spôsobom je možné určiť nestabilitu pri porovnávaní zo strany na stranu (predsunutie talu). Ďalším testom je inverzný záťažový test, ktorý sa používa na zistenie natrhnutia kalkaneofibulárneho väzu.
Pri natrhnutom laterálnom väze môže byť členkový kĺb často bočne otvorený, so zvýšenou polohou O v porovnaní s nezraneným členkovým kĺbom na druhej nohe.
Pretože na chodidle sú rôzne svaly, šľachy a väzy, vyšetrenie vonkajších väzov zvažuje aj alternatívne diagnózy, ako je natrhnutie Achillovej šľachy.
Imaging
Zobrazovanie nie je vždy potrebné. Napríklad röntgenové vyšetrenie objasní, či okrem natrhnutia vonkajšieho väzu existujú aj kostné poranenia (napríklad natrhnutie kostného väziva). Niekedy lekár urobí takzvané zadržané snímky. V tomto prípade fixuje chodidlo v určitej polohe, aby vyšetril otvor horného členkového kĺbu a nepriamo zistil natrhnutý postranný väz.
Ultrazvukové vyšetrenie (sonografia) je vhodné najmä na kontrolu stability členkového kĺbu. Lekári zvyčajne používajú túto techniku iba v individuálnych prípadoch.
Na ďalšiu diagnostiku sa niekedy používa počítačová tomografia (CT) alebo magnetická rezonancia (MRI), hoci tieto postupy sa používajú len v určitých prípadoch a menej často. Vyšetrenie magnetickou rezonanciou je však obzvlášť dobré pri identifikácii roztrhnutého bočného kolaterálneho väzu a iných poranení, najmä spojivového tkaniva.
Čo spôsobuje roztrhnutie vonkajšieho väzu?
K roztrhnutiu bočného vedľajšieho väzu dochádza, keď sa chodidlo krúti smerom von, napríklad pri chôdzi alebo behu. V každodennom živote nerovný alebo klzký terén, schody alebo obrubníky zvyšujú riziko vyvrtnutia chodidla a poranenia.
Športovci si väčšinou vyvrtnú členky v dôsledku nekontrolovaných pohybov, pri zrážke so súperom alebo pri doskoku po skoku. Riziko natrhnutia bočného postranného väzu je obzvlášť vysoké pri športoch s častými zmenami smeru, krátkymi šprintmi a rýchlymi zastavovacími pohybmi, napríklad vo futbale, tenise a volejbale. Pri skateboardingu alebo balete je tiež zvýšené riziko podvrtnutia nohy tak vážne, že sa väz roztrhne.
Rizikovými faktormi pretrhnutia vonkajšieho väzu sú zlý tréningový stav, ochabnuté svaly, kontraktúry alebo skrátenie svalov, šliach alebo kĺbového puzdra. Poškodenie nervov, ktoré má za následok zlé vnímanie polohy chodidla a kĺbov, tiež zvyšuje riziko natrhnutia vonkajšieho väzu. Riziko predstavuje nedostatok skúseností s hraním športu, no zároveň sú ohrození najmä výkonní športovci. Nadváha a vysoké podpätky tiež podporujú natrhnutie vonkajšieho väziva.
V ojedinelých prípadoch dochádza okrem natrhnutého väziva aj k poraneniam kostí alebo chrupaviek.
Dá sa vyhnúť natrhnutiu bočného väzu?
Lekári odporúčajú, aby sa športovci pred cvičením dostatočne rozcvičili, aby sa predišlo natrhnutiu bočného postranného väzu. Vyhnite sa jednostrannému stresu. Kompenzačná gymnastika alebo balančný šport pomáha budovať podporné svaly (najmä okolo členku). Pre tých, ktorí sú náchylní na krútenie a trhanie väzov, môžu športové obväzy alebo pásky pomôcť podporiť členky. Topánky s pevnou vysokou klenbou tiež chránia pred pretrhnutím vonkajšieho väzu.
Vyhnite sa topánkam s veľmi vysokými podpätkami alebo ich nenoste dlhší čas. V opačnom prípade sa väzy z dlhodobého hľadiska skracujú a pri strese sa rýchlejšie trhajú.
