Trvanie liečby
Podľa toho, do akej miery pľúcnej plavidlá sú blokované zrazeninou, postihnutí pacienti majú závažné alebo menej závažné príznaky. Vo väčšine prípadov však pľúcne embólia je sprevádzané akútnou dýchavičnosťou a vyžaduje stacionárnu liečbu. V závislosti od rôznych rizikových faktorov sa zvyčajne začína nemocničná liečba antikoagulanciami, ktorá by mala pokračovať tri až šesť mesiacov, aby sa zabránilo opakovaniu.
Akútna liečba v nemocnici zvyčajne trvá jeden až dva týždne, pokiaľ sa nevyskytnú ďalšie komplikácie. Dôležitým dôvodom ústavnej liečby je monitoring funkcie srdca, ktorá je vo väčšine prípadov nevyhnutná, pretože pľúcna embólia obvykle spôsobuje akútne ďalšie zaťaženie vpravo srdce. Zobrazovacie postupy a laboratórne testy sa však zvyčajne dajú vykonať iba v nemocničnom prostredí.
Terapia pľúcnej embólie v tehotenstve
Kvôli početným hormonálnym zmenám v tele nastávajúcej matky tehotenstva je v zásade už spojené so zvýšeným rizikom vývoja pľúc embólia. V závislosti od zdroja je indikované troj- až štvornásobné zvýšenie rizika. Diagnóza pľúcna embólia u tehotných pacientov je ťažké, pretože nenarodené dieťa by nemalo byť vystavené žiareniu, ale CT je zvyčajne zlatý štandard.
U tehotných žien ultrazvuk Preto sa často používa zobrazenie hlbokých žíl nôh, ktoré je najbežnejším miestom tvorby trombov. Ak sa používa antikoagulácia, malo by sa zabezpečiť, aby sa udržiavala po celú dobu tehotenstva a najmenej tri mesiace. Nízkomolekulárne heparíny ako napr Clexana® sú tu agenti voľby.
Môžu sa podávať bez problémov aj počas tehotenstva. Prípadne Fondaparinux, syntetický heparín, možno dať. Marcumar® je vo svojej podstate kontraindikovaný a mal by sa používať iba za prísnych indikácií a ak zlyhajú iné možnosti liečby.
Absolútne kontraindikované v tehotenstve sú nové perorálne priame antikoagulanciá ako Xarelto®. Nemali by sa používať u tehotných pacientov. Ak je to možné, nemala by sa používať ani lýzová terapia, pretože to významne zvyšuje riziko krvácania pre matku a nenarodené dieťa a môže viesť k vážnym komplikáciám. V takom prípade by sa mali uprednostniť intervenčné postupy využívajúce katétre na opätovné otvorenie postihnutej cievy.
