Tractus spinobulbaris

Synonymá

Lekárske: Substantia alba spinalis CNS, miecha, mozog, nervové bunky, miecha šedej hmoty

úvod

Tento text sa snaží predstaviť veľmi zložité vzájomné vzťahy v rámci miecha zrozumiteľným spôsobom. Z dôvodu zložitosti témy je zameraná na študentov medicíny, lekárov a veľmi zainteresovaných laikov.

Vyhlásenie

Tractus spinobulbaris je rozdelený na: Tieto dva trakty sú umiestnené v zadnom vlákne bielej hmoty miecha (Funiculus posterior). Vedú ako stúpajúci (aferentný) trakt z chrbtice zhluk nervových buniek do dvoch základných oblastí, ktoré ležia v pretiahnutej medulla oblongata: Fasciculus gracilis do „graciálneho jadra“, Ncl. gracilis a Fasciculus cuneatus k Ncl.

cuneatus. (Ncl. = Jadro = jadro).

Tu leží prvý centrálny prepínací bod, druhý neurón zadnej končatiny. Tieto dve cesty sú zhrnuté ako tractus spinobulbaris, tj „cesta vedúca z miecha do jadra “, pretože vedú tie isté informácie, menovite pocit dotyku a vibrácií (takzvaná povrchová alebo epikritická citlivosť), ako aj náš cit pre polohu našich svalov a kĺby (a teda celého tela) v priestore a tiež vo vzťahu k sebe navzájom (= zmysel pre polohu, zmysel pre hĺbku, zmysel pre silu alebo proprioception). Fasciculus cuneatus vedie informácie z hornej polovice tela, tj. Pozostáva z rozšírenia miechy zhluk nervových buniek bunky bunky krk a horný truhla segmenty.

Gracilis fascicle usmerňuje informácie z dolnej polovice tela, tj. Pozostáva z rozšírenia chrbtice zhluk nervových buniek bunky z dolných hrudných, bedrových a krížových segmentov. Hranica medzi nimi je približne na úrovni segmentu prsníka 5 (Th 5), ale v obidvoch prípadoch je to odlišné.

  • Fasciculus gracilis (GOLL) a
  • Fasciculus cuneatus (BURDACH)

Funkcie

Mangliové bunky miechy majú svoje prijímajúce (dendritické) konce všade, kde dostanú „citlivé informácie“, napr .:

  • V koži
  • V podkoží
  • V kĺbových kapsulách
  • Periosteum
  • Koža chrupavky
  • Svalové fascie a
  • šľachy.
  • dendrity
  • Telo bunky
  • axon
  • Jadro

Tieto dendritické konce sa nazývajú „voľné nervové zakončenia“. Okrem nich existujú aj špecializované receptory, ako sú takzvané bunky Merkelovej kože alebo hmatové telieska Meissen, orgány šliach Golgi alebo svalové vretená. Podnet, ktorý tieto zakončenia zaregistrujú, napr strečing stimul šľachy, sa vedie v periférnom nervu k miechovému nervu (miechový nerv) segmentu a odtiaľ do miechovej gangliovej bunky, ktorá je prvým neurónom tejto dráhy.

Tento neurón je pseudounipolárny. Impulz, ktorý prichádza, teraz putuje cez zadný koreň (radix posterior) do miechy. Tu sa prenos signálu rozdelí: Pozrime sa však na dlhú stúpajúcu vetvu, skutočný zadný trakt.

Až po príslušné jadrá prebiehajú zväzky gracilis a cuneatus na „rovnakej“ (= ipsilaterálnej) strane, čo znamená, že vnemy (dotyk, vibrácie, zmysel pre polohu) z ľavej nohy a ľavej ruky prebiehajú aj z ľavej strany miechy. Na ich dráhe aj v samotných jadrách existuje striktné somatotopické rozdelenie, čo znamená, že každé miesto na periférii má presné miestne zastúpenie na všetkých staniciach svojej dráhy až k mozgovej kôre: čím ďalej po segmente, do ktorého informácia o stimule vstupuje, tým ďalej bočne na ceste, po ktorej vedie. V každom z dvoch jadier sa vlákna prepnú na druhé nervová bunka, ktorá odosiela svoje rozšírenia do talamus v diencefalone.

Teraz sa už nenazývajú „spinobulbaris“, pretože za sebou nechali miechu (spino-) aj jadrá (bulbi). Tieto vlákna teraz každé prechádzajú na druhú stranu, tj prebiehajú kontralaterálne. Vlákna, ktoré teraz prebiehajú na ľavej strane, tak vedú informácie z pravej strany tela.

V tejto časti sa im hovorí Lemniscus medialis, „slučka ďalej v strede“, a sú súčasťou dráhy, ktorá vedie nervové vlákna z rôznych oblastí jadra do talamus (tractus bulbothalamicus). Z tohto dôvodu sa trakt od tejto chvíle označuje aj ako systém lemniscale. V určitej základnej oblasti talamus (nucleus ventralis posterolateralis), prepínajú sa do svojej tretej nervová bunka, ktorý vysiela svoje rozšírenia do mozgovej kôry, tam do gyrus postcentralis. To je mozog vinutie, ktoré leží priamo za centrálnou brázdou a je takpovediac „koncovým bodom“ pre všetky citlivé informácie.

Niektoré vlákna pozičného významu, proprioception, končia aj v iných základných oblastiach, najmä v jadre thoracicus dorsalis (tiež nazývanom Stilling-Clarkov stĺp), ktorý sa nachádza v zadnom rohu na úrovni segmentov C8-L3. Odtiaľ sa cez zadný cerebelárny laterálny trakt (= tractus spinocerebellaris posterior) posielajú do mozgovej kôry.

  • Na jednej strane ako dlhá vetva na uvedenej (spinobulbarovej) obežnej dráhe k oblastiam jadra Ncl. gracilis alebo Ncl. cuneatus (v závislosti od výšky, v ktorej bol stimul vytvorený),
  • Na druhej strane ako krátke vetvy k medziľahlým neurónom (tzv. Axónové kolaterály) zadného rohu alebo
  • Priamo do motorických buniek predného rohu, čím sa vytvára jednoduchá reflexná dráha.