Tendinitis calcarea bedra

úvod

Zápal šliach calcarea všeobecne je ochorenie, pri ktorom sa vápenaté usadeniny vyskytujú v šľachy a pripevnenie šliach. Predpokladá sa, že sú postihnuté 2 až 3% všetkých ľudí. Najbežnejší vek nástupu je medzi treťou a piatou dekádou života.

Skupina svalov v oblasti ramien (tzv rotátorová manžeta) je najčastejšie ovplyvňovaný zápal šliach calcarea, hovorovo známy ako kalcifikované rameno. Patelárna šľacha a Achilovej šľachy sú tiež často postihnuté. V šľachy z bedrový kĺb, avšak takéto kalcifikácie sa vyskytujú pomerne zriedka.

príznaky

Aj keď je to zriedkavé, ochorenie môže tiež spôsobiť vážne nepohodlie v bedrový kĺb. Hlavné príznaky sú bolesť ktorá sa zvyšuje počas niekoľkých dní až týždňov, sa zvyčajne cíti ako bodavá bolesť, keď bedrový kĺb sa presunie a načíta. Bolesť sa dá vyprovokovať aj špecificky tlakom na postihnutú šľachu. Medzi ďalšie príznaky patrí opuch, začervenanie a obmedzenie pohybu v dôsledku bolesť. Všetky tieto príznaky sú príznakmi zápalovej reakcie.

Spôsobiť

Klinický obraz zápal šliach kalcarea je spôsobená degeneratívnymi, tj. opotrebiteľnými zmenami v príslušnej šľache. Presný proces ešte nie je úplne objasnený. Isté však je, že rôzne procesy v šľache vedú k remodelácii šľachového tkaniva a hromadeniu vápnik kryštály.

Vďaka tomu prebiehajú zápalové procesy, ktoré vyvolávajú opuch, sčervenanie a bolesť typickú pre zápal. V prípade bedra rôzne šľachy môže byť týmto procesom ovplyvnená. Doteraz bola kalcifikácia pozorovaná v gluteus maximus musculus, musculus adductor brevis a iliopsoas sval.

Terapia

Rovnako ako ostatné kĺby postihnutý tendinitis calcarea, je liečba postihnutého bedrového kĺbu zvyčajne konzervatívna, teda nechirurgická. Hlavné zameranie sa tu zameriava na užívanie takzvaných nesteroidných protizápalových liekov (NSAID). Títo lieky proti bolesti, medzi ktoré patria aj známe voľnopredajné lieky Aspirín (ASS), diclofenac a Ibuprofen, majú analgetické aj protizápalové účinky.

Je tiež dôležité chrániť rameno alebo bedro, aby sa zabránilo ďalšiemu podráždeniu šľachového tkaniva. V každom prípade by sa preto malo zabrániť nadmernému zaťaženiu. Iba vo väčšine prípadov to môže spôsobiť samotné liečenie choroby.

Biela krv bunky začnú rozkladať vápnik usadeniny a tkanivo šľachy sa môže zotaviť. Okrem toho sú k dispozícii fyzioterapeutické cvičenia a terapia chladom ako ďalšie opatrenia na podporu hojenia a na zmiernenie bolesti. Okrem injekcie lokálne anestetiká, čo je užitočné aj pri silných bolestiach, niektorí lekári odporúčajú aj injekcie steroidov, aj keď je kontroverzné, aký užitočný je tento terapeutický krok.

Možné je použiť aj takzvané mimotelové šok vlnová terapia (ESWT), pri ktorej vápnik kryštály sú rozbité nízkoenergetickými vlnami. Tento postup je však nákladný a obvykle sa na neho nevzťahuje zdravie poisťovne. Je tiež potrebné spomenúť, že z tejto liečebnej metódy profituje iba asi polovica všetkých pacientov.

Asi 95% všetkých tendinitis calcareae sa v rámci tejto konzervatívnej liečby samo uzdraví v priebehu niekoľkých týždňov. U zvyšných 5%, ktoré sú väčšinou ovplyvnené veľkými usadeninami vápnika, môže byť pre konečné zotavenie potrebný chirurgický zákrok. Spravidla sa to robí, ak po asi šiestich mesiacoch nemožno dosiahnuť úspech konzervatívnymi opatreniami.