Strongyloides stercoralis je názov pre trpasličí hlíst. Parazit môže spôsobiť ochorenie u ľudí.
Čo je Strongyloides stercoralis?
Strongyloides stercoralis je trpasličí nematód, ktorý patrí do rodu Strongyloides. Parazit sa nachádza v pôde, ale ovplyvňuje aj človeka. V medicíne sa zamorenie trpasličími nematódami nazýva aj strongyloidóza. Infekcia trpasličími háďatkami je jednou z najbežnejších chorôb červov. Larvy sú schopné sa usadiť v celom organizme. Postihnutí sú najmä ľudia v tropických oblastiach. Trpasličí háďatko sa však dá nájsť aj v miernom podnebí. Lekári sa domnievajú, že približne 80 miliónov ľudí na celom svete je infikovaných Strongyloides stercoralis.
Výskyt, distribúcia a charakteristiky
Pôvodom pre Strongyloides stercoralis je hlavne v teplých a vlhkých oblastiach, ako sú trópy. Nájdeme ho však aj v Európe v teplých zónach tunelových stavieb alebo baní. V Nemecku a západnej Európe sa však trpasličí háďatko vyskytuje zriedka. Samice trpasličích nematód, ktoré sa usadzujú v ľudskom čreve, dosahujú maximálnu veľkosť 2.7 centimetra. Vzorky Strongyloides stercoralis, ktoré žijú mimo ľudského tela, sú asi o tretinu menšie. Maximálna veľkosť mužov je asi jeden centimeter. Životný cyklus Strongyloides stercoralis možno rozdeliť do dvoch fáz. Existujú teda larvy a dospelé červy. Parazity vstupujú do ľudského čreva penetráciou do tela cez koža a cestujú krvnou cestou do pľúc. Po opustení tkanív paraziti pokračujú v ceste k žalúdok cez priedušnicu a pažerák. Nakoniec sa dostanú k tenké črevo, v ktorého sliznici sa usadzujú larvy červov. Tam oni rast kým nebudú sexuálne zrelé. Larvy v tenké črevo sa vyvinú výlučne do ženských trpasličích nití. Ležali niekoľko tisíc vajcia za deň, z ktorého sa formuje ďalšia generácia červov. Po molácii je Strongyloides stercoralis schopný preniknúť do steny čreva alebo cestovať ďalej do čreva. Odtiaľ vtrhne do análu sliznice alebo priľahlých oblastí. Lekárski odborníci označujú tento proces ako exo-autoinvaziu. V ďalšom priebehu sa Strongyloides stercoralis vylučuje stolicou. V tomto procese sa vytvárajú trpasličí červy rôznych pohlaví. Dosahujú menšiu veľkosť ako vzorky, ktoré sa nachádzajú v čreve. Červy produkujú vajcia z ktorých vychádzajú nové infekčné larvy. Každé vajce obsahuje embryo Strongyloides stercoralis, ktorý dozrieva v larvu. Ďalší vývoj trpasličej nematódy trvá len pár dní. Presné mechanizmy reprodukčného procesu však zatiaľ nie sú objasnené. Ak parazity zostanú v ľudskom tele, môžu byť znovu a znovu infikované. V niektorých prípadoch však človek zostáva nedotknutý trpasličími červami. V iných prípadoch Strongyloides stercoralis prepichne črevo postihnutej osoby a vstúpi do krvi. Dochádza k tomu prednostne v slepom čreve, v miešku a v hlavnej oblasti dvojbodka. Riziko infekcie sa považuje za zvlášť vysoké, keď ľudia chodia bosí. Rizikom napadnutia trpasličími háďatkami sú tiež ľudia, ktorí ním trpia imunodeficiencie.
Choroby a sťažnosti
Napadnutie Strongyloides stercoralis sa nazýva infekcia Strongyloides stercoralis alebo trpasličí hlíst. V niektorých prípadoch je infekcia chronická a pretrváva desaťročia bez toho, aby postihnutá osoba mala príznaky. Príznaky sa dajú pozorovať pri migrácii lariev červov cez koža. Volajú sa larva migrans cutanea príznaky a spôsobujú mechanické koža poškodenie. V migračnej oblasti sa vyskytujú zápalové reakcie. Tento proces je viditeľný začervenaním a svrbením. Larvy trpasličích nematód sa rýchlo pohybujú a pokrývajú asi desať centimetrov za hodinu. Ak sa Strongyloides stercoralis dostane do pľúc, dôjde k akútnym respiračným problémom, bronchitída alebo dokonca pneumónia vyhrážať sa. Miera ovplyvnenia čreva trpasličími červami závisí od stavu pacienta imunitný systém.Ak pacient trpí imunodeficiencie choroba ako napr AIDS or rakovina, existuje riziko komplikácií, ktoré v najhoršom prípade môžu byť smrteľné. V prípade chronického napadnutia červami existuje riziko ďalších infekcií inými patogény. Okrem toho črevné baktérie sa môžu šíriť v tele počas migrácie lariev, čo vedie k infekciám. U žien prenos Strongyloides stercoralis cez materské mlieko je možné aj počas laktácie, ak sa parazity dostali do mliekovodov. Prvé príznaky napadnutia trpasličími červami sa niekedy objavia asi 3 až 4 týždne po infekcii v tráviaci trakt. Postihnutí potom trpia krvavými hnačka, nevoľnosť a zvracanie. Asi 30 percent infikovaných osôb však nemá vôbec žiadne príznaky. Diagnóza napadnutia trpasličími háďatkami je možná mikroskopickým vyšetrením stolice a chrchel. Na boj proti Strongyloides stercoralis, droga terapie sa používa. Tu pacient dostáva antihelmintiká ako napr mebendazolu, albendazol or ivermektín, ktoré zabíjajú parazity. Liečba širokospektrálnym liekom mebendazolu zvyčajne trvá tri dni. Potom je telo opäť bez Strongyloides stercoralis.
