Príčiny, vývoj a rizikové faktory
Astma je opakované a náhle zúženie (upchatie) dýchacích ciest. Astmatický záchvat môžu vyvolať rôzne podnety, ktoré sú u zdravého človeka pľúca nemajú žiadne následky, ale u astmatika zápalová reakcia priedušiek sliznice možno spustiť. Sliznica napučiava a vylučuje viskóznejší hlien.
Bronchiálne trubice sú tak sliznice a stiahnuté. Svaly menších dýchacích ciest sa navyše sťahujú ako kŕče, čo ich robí dýchanie ešte ťažšie. Prívod kyslíka do pľúc a tým aj do tela sa zhoršuje; v extrémnych prípadoch životu nebezpečný stav môže dôjsť.
Vývoj bronchiálna astma je proces ovplyvnený mnohými faktormi, do ktorých sú zapojené faktory životného prostredia, ako aj genetické predispozície. Rozlišuje sa medzi exogénnou alergickou astmou a nealergickou astmou. Časté sú zmiešané formy.
Exogénna alergická astma je založená na nesprávne fungujúcej reakcii imunitný systém. Možné alergény sú: roztoče, plesne, chlpy a váhy zvierat, peľ kvetov a alergény z povolania, napríklad pekárska múka. Nealergická astma je spôsobená rôznymi faktormi, kde imunitný systém nie je mobilizovaný: fyzická námaha, studený vzduch, niekedy teplý a vlhký vzduch, stres a emócie (smiech, plač, úzkosť).
Avšak vo väčšine prípadov sa obe formy vyskytujú súčasne, ako neustály zápal dýchacie cesty napríklad pri alergickej astme vedie k bronchiálnej hyperreaktivite, čo znamená, že aj tie najmenšie podnety ako dym, parfum alebo studený vzduch spôsobujú citlivosť a sliznica reaguje vyššie opísaným spôsobom. Ďalšími špeciálnymi formami sú astma vyvolaná námahou (astma vyvolaná stresom), ktorá sa zvyčajne vyskytuje v relaxácie fáza po fyzickej námahe a astma vyvolaná liekmi, vyvolaná hlavne lieky proti bolesti obsahujúce kyselinu acetylsalicylovú - ASS (aspirín) v skratke (súčasť väčšiny tabliet na bolesť hlavy). Pri alergickej astme dochádza k veľmi špecifickej dysregulácii imunitnej odpovede (obranná reakcia tela), ktorá je zameraná proti látkam, ktoré v skutočnosti nepredstavujú pre telo žiadne nebezpečenstvo.
Väčšina astmatikov má navyše zvýšený výskyt krv hladina IgE (imunoglobulín E). IgE je špeciálna protilátka proti imunitný systém ktorý v tele funguje ako posol sprostredkujúci an alergická reakcia. Na začiatku ochorenia je niekedy stále zistiteľný spúšťací alergén, na ktorý telo reaguje.
Vo väčšine prípadov sa však v priebehu času pridáva čoraz viac vyvolávajúcich alergénov, čo sa nazýva rozšírenie spektra alergií. Pôvodný stimul už nie je možné zistiť a vyhýbanie sa spúšťacím alergénom je čoraz ťažšie. Napríklad sa človek musí vzdať nielen domáceho miláčika, ale postupne aj jarných prechádzok a parfumácie.
Svoju úlohu zohrávajú aj psychologické faktory. Na jednej strane môžu ovplyvniť rozsah ochorenia, na druhej strane zohrávajú dôležitú úlohu pri zvládaní choroby. Pacienti s bronchiálna astma často majú iné ochorenia, ktoré sa počítajú medzi atopické klinické obrazy.
Atopia je geneticky pripravená pripravenosť organizmu reagovať na rôzne prírodné alebo umelé podnety prostredia bujarou imunitnou odpoveďou. Okrem toho bronchiálna astma, atopické choroby tiež zahŕňajú neurodermatitída alebo „seno horúčka", napríklad. Ak majú rodičia atopické choroby, riziko dieťaťa trpiaceho astmou je až o 50% vyššie.
Úloha stresu pri vzniku astmy je už dlho veľmi kontroverznou témou. V dnešnej dobe sa všeobecne verí, že stres vo forme psychologických konfliktov nie je príčinou astmy. Napriek tomu je určite pravda, že stres môže mať na rozvoj astmy ďalší posilňujúci účinok.
Musí sa však tiež rozlišovať medzi fyzickým (tj. Fyzickým) a psychickým stresom. Jasne definovanou formou astmy je námahová astma, tj. Vyskytuje sa pri fyzickej námahe, často najmä pri fyzickom strese v studenom vzduchu. Akútny psychický stres často vedie k zvýšeniu dýchanie (hyperventilácia), ktorá z dlhodobého hľadiska môže sťažiť dýchanie.
Ak sa má vyvinúť astmatické ochorenie, musia sa však vziať do úvahy aj ďalšie faktory. V mnohých prípadoch však pri vzniku astmy zohráva rozhodujúcu úlohu niekoľko faktorov, ako je chlad, genetika, peľ a ďalšie vplyvy prostredia. Astmu môžu spôsobovať rôzne faktory.
Jedným z nich sú lieky, najmä takzvané NSAID (nesteroidné protizápalové lieky), ako napr Aspirín® alebo ibuprofen. Táto forma astmy je tiež známa ako analgetická astma. Kompletné mechanizmy za týmto spúšťačom ešte nie sú úplne pochopené.
Najbežnejším predpokladom je, že dlhodobé užívanie napríklad aspirín or ibuprofen spôsobuje posun v vyvážiť medzi dvoma dôležitými látkami prenášajúcimi látky. Jedným je prostaglandín E2, ktorý rozširuje dýchacie cesty a aspirín ho produkuje iba v obmedzenej miere. Druhou látkou sú leukotriény, ktoré spôsobujú stiahnutie dýchacích ciest a sú produkované vo väčšom množstve, ak sa aspirín užíva dlhší čas.
To posúva vyvážiť medzi týmito dvoma látkami smerom k leukotriénom a vedie k zvýšenému zúženiu dýchacích ciest. Z tohto dôvodu sa antagonisty leukotriénov tiež bežne používajú v terapii, pretože presne inhibujú leukotriény. Forme analgetickej astmy často predchádza chronická obštrukčná choroba pľúc, tj COPD.
Astmu môžu spôsobovať rôzne faktory. To, či sa pleseň považuje za svoju vlastnú príčinu, ešte nebolo definitívne objasnené. Ak existuje alergia na určitý druh plesne, môže to prispieť k rozvoju astmy.
Štúdie navyše preukázali, že dlhodobý pobyt vo vlhkých miestnostiach podporuje vznik astmy. Preto keď sa v byte objaví pleseň, mala by sa vždy vykonať renovácia. Samotné prechladnutie samo o sebe nemôže viesť k astme.
Prechladnutie môže skôr zosilniť príznaky už existujúcej formy astmy, pretože prechladnutie tiež oslabuje dýchacie cesty a je napadnutý vírusy. Výsledkom je zvýšený zápalový proces v pľúcach a dýchavičnosť a kašeľ sa môžu zhoršiť. Prechladnutie môže tiež spôsobiť akútny astmatický záchvat s truhla tesnosť a dýchavičnosť. Z tohto dôvodu je potrebné v prípade astmatického ochorenia a ďalšieho prechladnutia vždy vyhľadať lekára.
