Citlivosť liekom chápe vnímavosť človeka. Patrí sem cit a citlivosť.
Čo je to citlivosť?
Citlivosťou medicína chápe vnímavú schopnosť človeka. Patrí sem cit a citlivosť. Lekárski odborníci označujú citlivosť ako schopnosť vnímať rôzne vnemy. K tejto schopnosti primárne patrí cítenie. Okrem toho sa termín citlivosť bežne používa aj pre základnú citlivosť mentálnych a fyzických systémov tela. Ak dôjde k zvýšenej citlivosti, nazýva sa to výstrednosť. Termín citlivosť pochádza z latinského slova „sensibilis“. V preklade znamená niečo ako „spojené s vnímaním, vnemom a zmyslami“ alebo „schopné vnemu“, keď sa tento výraz vzťahuje na človeka. Pretože sa každý človek narodí s cítením, je bytosťou zásadne citlivou. V konečnom dôsledku psychologická schopnosť cítiť závisí od toho, ako človek vníma svoje prostredie a od toho, ako filtruje jeho vnímanie v rámci človeka mozog sú vyvinuté. Svoju úlohu môžu hrať aj vrcholy a pády v živote.
Funkcia a úloha
Citlivosť je komplexný výkon človeka nervový systém. Zmyslové vnímanie môžeme rozdeliť na kvalitu a kvantitu. Vo vyšších centrách centrál nervový systém (CNS), vedú k subjektívnym vnemom. Citlivosť je ovplyvnená intraindividuálnymi a interindividuálnymi variáciami. To znamená, že ľudia vnímajú rovnaké podnety rôznymi spôsobmi. Podľa fyziologických a anatomických aspektov je citlivosť rozdelená do rôznych rozsahov. Niekedy sa však jedná o značné prekrytie. Napríklad ďalšie rozdelenie je založené na mieste pôvodu stimulu. To zahŕňa vnímanie vonkajších podnetov prostredníctvom koža a sliznice (pozri tiež exterocepcia) a vnímanie vnútorných podnetov (interocepcia). Posledné vnímanie sa dá rozdeliť na vnímanie stimulov pochádzajúcich z vnútorné orgány (viscerocepcia) a vnímanie pohybových a napäťových stavov muskuloskeletálneho systému (proprioception). Medzi ďalšie kritériá patrí umiestnenie príjmu stimulu, ako je povrchová a hĺbková citlivosť, ako aj typ prenášaných stimulov, ako napríklad jemné vnímanie dotyku, tlaku a vibrácií (epikritická citlivosť) alebo hrubé vnímanie teploty a bolesť (protopatická citlivosť). Ďalej sa rozlišuje medzi typmi receptorov, ako je termorecepcia studený a teplo, mechanická recepcia tlaku, dotyk a namáhanie, chemorecepcia uhlík parciálny tlak oxidu uhličitého, kyslík parciálny tlak alebo pH, nocicepcia bolesť alebo smer vnímania. To sa dá následne rozdeliť na haptické a hmatové vnímanie. V haptickom vnímaní je predmet aktívne cítiť, zatiaľ čo hmatové vnímanie zahŕňa pasívne vnímanie dotyku. Tieto zhruba rozdelené formy citlivosti možno pripísať vedúcim anatomickým štruktúram, ako aj špeciálnym fyziologickým procesom. Senzorické podnety sú prijímané určitými nervovými zakončeniami, vrátane buniek Merkelovej, svalových vretien a teliesok Ruffini. Prostredníctvom nervy, prenos stimulov prebieha smerom k zadnému koreňu chrbtice zhluk nervových buniek. Z tohto miesta prechádzajú citlivé podnety miecha do vyšších centier, ako je mozgová kôra a talamus, rôzny miecha trakty sú zodpovedné za prenos zmyslových podnetov z vonkajšej oblasti do centrálnej nervový systém. Patria sem traktus spinocerebellaris anterior, traktus spinocerebellaris posterior, tractus spinothalamicus predné, tractus spinothalamicus lateralis a funiculus posterior.
Choroby a poruchy
Ak dôjde k patologickému zlyhaniu citlivosti, lekári hovoria o senzorických poruchách. Týka sa to neurologických príznakov, ktoré spôsobujú čiastočnú alebo úplnú stratu citlivosti. Poruchy citlivosti sa môžu prejavovať veľmi rôznymi spôsobmi. Je teda možné, že senzácia bolesť, dotyk, teplota, pohyb, vibrácie, poloha a sila sú narušené. Medzi najčastejšie poruchy citlivosti patria kvalitatívne zmeny. Tento termín sa používa na označenie insenzácií, ako je elektrizujúci pocit, mravčenie alebo srsť. Poruchy sa zvyčajne objavujú v zásobovacích oblastiach jednotlivca nervy alebo tupo na koncoch končatín. Za túto formu porúch citlivosti je zodpovedná väčšinou precitlivenosť nervových vlákien alebo citlivých receptorov. Kvalitatívne zmeny sa delia na dyzestéziu a parestéziu. Pri dysestézii cíti postihnutý vnímanie ako nepríjemné. Pri parestézii sa vyskytujú nepríjemné alebo dokonca bolestivé pocity bez konkrétneho spúšťacieho stimulu. Zmyslové vnímanie môže byť tiež znížené alebo úplne chýba. V takom prípade už pacienti nevnímajú žiadne pocity v postihnutých oblastiach. Celková strata sa označuje ako anestézie, ktoré sa dajú ďalej rozdeliť na analgéziu (odstránenie citlivosti na bolesť), termanestéziu (zrušenie citlivosti na teplotu) a pallanestéziu (strata vnímania vibrácií). Poruchy, pri ktorých dochádza k oslabeniu vnímania citlivosti, sa nazývajú hypestézia alebo znížené hmatové vnímanie. Známe podformy sú hypalgézia (zníženie vnímania bolesti), termhypestézia (znížená citlivosť na teplotu) alebo palhypestézia (zníženie vnímania vibrácií). Pri disociovanej poruche citlivosti dochádza k narušeniu bolesti a pocitu teploty v špecifickej oblasti koža. Postihnutý v tomto prípade vníma bolesť iba ako dotyk alebo tlak. Je však možné aj poruchy citlivosti na viesť k zvýšenému vnímaniu. Patrí sem napríklad alodýnia. V takom prípade postihnutá osoba trpí bolesťou spôsobenou podnetmi, ktoré nie sú obvyklé viesť k bolesti. Pri hyperalgézii je zvýšená citlivosť na bolesť, takže aj menšie podnety spôsobujú bolesť. Pri hyperpatii pacient vníma dotykové podnety ako nepríjemné. Ak je zvýšená citlivosť na dotyk, hovoríme o hyperestézii.
