Selektívne vnímanie je založené na prirodzenom mechanizme, ktorým človek pracuje mozog hľadá vzory vo svojom prostredí. Vďaka svojej selektívnej povahe ľudia s väčšou pravdepodobnosťou vnímajú to, čo sa dá prispôsobiť vzoru. Selektivita vnímania nadobúda klinický význam napríklad v kontexte depresia.
Čo je selektívne vnímanie?
Selektívne vnímanie je založené na prirodzenom mechanizme, ktorým človek pracuje mozog hľadá vzory vo svojom prostredí. Človek mozog pracuje so vzormi. V evolučnej biológii ľudská schopnosť rozpoznávať vzorce významne prispela k prežitiu. Vďaka mechanizmom rozpoznávania vzorov urobil mozog prostredie predvídateľnejším, a teda menej nebezpečným. Hľadanie vzorov je stále základným mechanizmom ľudského mozgu a odráža sa v procesoch, ako je vnímanie. Selektívne vnímanie zodpovedá psychologickému javu, ktorý umožňuje vstup do vedomia iba určitým aspektom prostredia. Keby sa všetky aspekty situácie dostali do vedomia, nastal by chaos. Mozog nemohol efektívne pracovať s dostatkom informácií, a preto je závislý na trvalom blokovaní stimulov. Vnemy (to, čo sa vníma) preto nie sú realitou, ale iba ich subjektívnym čiastkovým dojmom. Počas vnímania sa zdôrazňujú určité zmyslové podnety. Vnímanie teda spočíva v primingu, rámovaní a mnohých podobných efektoch. Ľudský mozog teda hľadá vzorce v prostredí, rozpoznáva tieto vzorce a zdôrazňuje ich. Z tohto dôvodu ľudia s väčšou pravdepodobnosťou vnímajú to, čo zodpovedá konkrétnemu vzoru. Stimuly z vnímania sú pravdepodobnejšie zdôrazňované mozgom, ak je možné ich vložiť do nejakého vzoru. Selektívne vnímanie tak zodpovedá nevedomému a automatickému hľadaniu vzorcov, ktorým sa ľudský mozog permanentne venuje.
Funkcia a úloha
Ukázalo sa napríklad, že ľudia v diskusii častejšie počujú argumenty, ktoré podporujú ich vlastné postavenie. Ukázalo sa, že s väčšou pravdepodobnosťou uvidia veci, ktoré sú im známe z ich vlastného prostredia. Ľudské vnímanie pracuje s rôznymi filtrami ako ochrana pred preťažením stimulov. Tieto filtre vo veľkej miere zodpovedajú vlastným záujmom, hodnotám, názorom a vlastným skúsenostiam so svetom. Tento princíp selektívneho vnímania je spôsobený hľadaním vzorcov mozgu. Výber všetkých vnímaných zmyslových dojmov je formovaný zážitkami a očakávaniami v dôsledku tohto hľadania vzorov. Napríklad niekto, kto si prečíta článok o pravopise, bude v tomto článku automaticky venovať viac pozornosti správnosti pravopisu. Niekto, kto kráča mestom a má zlý názor na ľudí, si skôr všimne ten incident, ktorý tento názor potvrdí, a vyladí desiatky incidentov, ktoré sú v rozpore s týmto názorom. Niekto, kto si práve kúpil auto Smart, zrazu vidí Smarts všade v premávke. Niekto, kto práve mal dieťa, počuje o to viac, ako deti kričia v každodennom živote. Vnímanie je vždy selektívne. Z tohto dôvodu nijakí dvaja rozdielni ľudia nevnímajú situáciu za žiadnych okolností rovnako. Ich minulá história určovala, čo si z situácie zdôrazňujú zdôrazneným spôsobom. Filtrovanie zmyslových podnetov je požiadavkou na prežitie všetkých živých bytostí. Do jednotlivca neustále prúdi viac podnetov, ako by zmyslové bunky dokázali absorbovať a preniesť do centrálnej časti nervový systém. Väčšina stimulačných filtrov je situačných. Vnímanie je z tohto dôvodu vždy kontextuálne. Stimulačné filtre, ako napríklad záujmy, sú menej situačné, ale stále pomáhajú pri vnímaní toho, čo je relevantné. Filtrovanie stimulov sa používa na klasifikáciu zmyslových vnemov. Táto klasifikácia už začína v zmyslovom orgáne a pokračuje v strede nervový systém ako selektívne vnímanie. Základom selektívneho vnímania je určitá potreba, napríklad hlad. Osoba s hladom sa prezentuje pekárňami a ekonomikami na a striebro tanier prostredníctvom selektívneho vnímania, pretože tam sa dá podľa skúseností uspokojiť hlad.
Choroby a choroby
Selektívne vnímanie nie je v zásade patologické, je jedným z prirodzených filtrov reality a je teda normálnym odkazom na realitu. Selektívne vnímanie však môže mať určite patologické formy a podporovať choroby. Obzvlášť duševné choroby sú často spôsobené selektívnymi poruchami vnímania. Napríklad traumatická udalosť v minulosti môže viesť aby dotknutá osoba mala mimoriadne negatívny obraz o svojich blížnych a vo svojich vyjadreniach počula iba negatívne veci. Takéto poruchy vnímania hrajú úlohu napríklad pri chorobách ako napr depresia alebo poruchy stravovania. Depresívni ľudia vnímajú čiernou farbou okuliare. Kultúrne a sociálne podmienené návyky myslenia sú tiež hlavným filtrom a ovplyvňujú vnímanie tým, že vedú k výberu zo všetkých vnímateľných podnetov. Vníma sa predovšetkým to, čo zapadá do modelu myslenia. Ak jednotlivec osvojuje myšlienkové vzorce nekontrolovane, jeho schopnosť vnímať je výrazne obmedzená a môže tak tiež podporovať duševné choroby, napríklad ak myšlienkové vzorce naučené ako správne nezodpovedajú vlastnej pociťovanej pravde. Nielen príliš úzko nastavené filtre môžu zhoršiť duševnú pohodu. Svoju rolu v tom zohrávajú aj príliš otvorené filtre duševná choroba. Pri mnohých psychózach už percepčné filtre nefungujú. Postihnutí majú tenkú pokožku a už nie sú schopní oddeliť vnútorný a vonkajší svet. Pacienti často vnímajú vnútorné konflikty ako prejavy vo vonkajšom svete a tvárou v tvár vonkajšiemu sú bezbranní. Percepčné poruchy alebo skreslenia hrajú rolu takmer v každom duševná choroba. Z tohto dôvodu sa selektívne vnímanie stáva klinicky vysoko relevantným v oblasti psychológie.
