Rhinoskopia predstavuje inštrumentálny vyšetrovací postup na vyhodnotenie nosová dutina. Rhinoskopické vizuálne vyšetrenia patria vo všeobecnosti medzi bežné postupy v otolaryngológii a sú spojené so zodpovedajúcim spôsobom nízkym rizikom a komplikáciami.
Čo je rinoskopia?
Rhinoskopia je termín používaný na popísanie vizuálnej kontroly alebo zrkadlenia (kopírovania) nos (nosorožec). Rhinoskopia je vizuálna kontrola alebo zrkadlenie (-kopie) nos (rhino-), v kontexte anatómie a stav interiéru nos, najmä nosová dutina, je možné skontrolovať a vyhodnotiť. Všeobecne sa rozlišuje predná (rhinoscopia anterior), stredná (rhinoscopia media) a zadná rhinoskopia (rhinoscopia posterior) v závislosti od oblasti nosa, ktorá sa má prehliadnuť. Okrem otoskopie (ušného vyšetrenia) je rinoskopia jedným zo štandardných a bežných vyšetrovacích postupov v otolaryngológii a umožňuje diagnostikovať rôzne príčiny chorôb a príznaky, ako sú cudzie telesá, nádory, zdroje krvácania, malformácie, novotvary tkanív a zápaly. zmeny.
Funkcia, účinok a ciele
Rhinoskopia poskytuje hodnotenie anatomicko-štrukturálnej povahy vnútra nosa, najmä nosová sliznica, nosnej prepážkya nosové sekréty. Navyše, krv a hnis hromadenie, konchálne a tiež slizničné opuchy, vredy na sliznici, anatomické malformácie, polypymožno zistiť nádory a / alebo cudzie telesá. Najmä v prípade podozrenia na čeľustnú kosť zápal dutín (sinustitis maxillaris), rinoskopia je základným vyšetrením na diagnostiku. Spravidla sa rozlišuje predná, stredná a zadná rinoskopia v závislosti od oblasti nosa, ktorá sa má vyšetrovať. Pri prednej rinoskopii sa používa takzvané nazálne zrkadlo, nástroj podobný kliešťom s malým lievikom a na konci zdroj svetla na rozšírenie nosných priechodov a odber vzoriek tkaniva (biopsia), sa zavádza do nosového otvoru. Rhinoscopia anterior sa používa na hodnotenie nosovej predsiene (nosovej predsiene), miesta Kiesselbachi (predná tretina nosnej prepážky alebo septum), ductus nasolacrimalis (nasolakrimálny kanál), dolný turbinát a segmenty dolného septa. Krv, kôry alebo hlien, ktoré bránia vo výhľade, je možné opatrne zotrieť alebo odsať. Ak sú prítomné zápalové zmeny, je možné odobrať ster a materiál odobrať následne analyzovať v laboratóriu. Naproti tomu stredná rinoskopia využíva pretiahnuté nosné zrkadlo alebo nazálny endoskop pozostávajúci z pružnej plastovej trubice alebo tuhej kovovej trubice, ako aj zdroja svetla a kamery. Stredná rinoskopia sa používa najmä na hodnotenie hlavnej nosová dutina (cavum nasi), infundibulum nasi a zadné nosné priechody. Okrem toho patologické zmeny v oblasti paranazálne dutiny (sinus paranasales) možno zistiť strednou rinoskopiou. Počas zadnej rinoskopie sa kontrolujú choany (zadné otvory nosovej dutiny), zadné turbinátové a septálne segmenty a nosohltan. Na tento účel sa cez priechod zasúva zrkadlo so sklonom asi 120 stupňov ústna dutina pričom jazyk je stlačený špachtľovým tlakom, čo umožňuje dýchanie nosom počas vyšetrenia, čo vytvára veľký priestor medzi ochabnutými mäkké poschodie (velum palatinum) a zadná stena hltana. Zadná rinoskopia sa používa na určenie, či z nej unikajú hnisavé nosné sekréty maxilárny sínus (sinus maxillaris), sínus ethmoidný (sinus ethmoidalis), príp sfenoidálny sínus (sinus sphenoidalis). Ďalej nádory (vrátane adenoidných výrastkov), odchýlky septa (odchýlky nosnej prepážky), zväčšené hltanové mandle (tonsilla pharyngealis), polypya pri zadnej rinoskopii je možné diagnostikovať zhrubnutie zadných konchálnych koncov.
Riziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Rinoskopické vyšetrovacie postupy sú spravidla bezbolestné, bez vedľajších účinkov a spojené s menšími komplikáciami. Rôzne nástroje, ktoré sa majú zvoliť v závislosti od veľkosti nosných dierok, zaisťujú nízke riziko poranenia. Okrem toho je pri rhinoskopii potrebné postupovať opatrne, aby sa zabezpečilo, že pri rozširovaní zrkadla bude vyvíjaný tlak na pomerne necitlivé nozdry, aby nedošlo k poraneniu. citlivá nosná priehradka. Ak existuje zápal a / alebo opuch v oblasti nosová sliznica čo sťažuje vyšetrenie, dekongestívum alebo anestetikum nosný sprej môžu byť tiež použité. Ak nie je dostatočná viditeľnosť nazofaryngeálneho priestoru v dôsledku výrazného dávivého reflexu so súčasným zvýšením mäkké poschodie (palatum molle), môže byť pri zadnej rinoskopii indikované takzvané velotraktio. V tomto postupe nasleduje povrch anestéziesa nazálne zavedie tenký gumený katéter, ktorý potiahne mäkké poschodie dopredu. Rozšírený priestor umožňuje použitie väčšieho zrkadla. Ďalej, ak sa zavedenie rigidného nosového endoskopu považuje za nepohodlné, nosová sliznica je možné anestetizovať pred rinoskopiou.
