An očné pozadie alebo oftalmoskopia je bežné vyšetrenie, ktoré vykonáva oftalmológ. Vykonáva sa nielen pri ochoreniach očí, ale aj pri chorobách, ktoré oči ohrozujú, ako napr cukrovka. Toto vyšetrenie sa používa na kontrolu, či v oku nie sú nejaké patologické zmeny.
Čo je oftalmoskopia?
Počas roku očné pozadie, oko je osvetlené a oftalmológ používa lupu na pozeranie do oka cez žiak. očné pozadie je bezbolestné a neškodné vyšetrenie zadná časť oka. Pri tomto postupe je oko osvetlené a oftalmológ používa lupu na pozeranie cez žiak do vnútra oka. Robí sa to na vyšetrenie častí oka, ktoré nie sú inak viditeľné, ako je sietnica, cievovka, optický disk a krv plavidlá, pre patologické zmeny. Oftalmoskopia sa používa pri akútnych očných stavoch, ako sú napr poranenia oka, ako aj dlhodobé stavy ovplyvňujúce oči, ako napr cukrovka.
Funkcia, účinok a ciele
V rámci každoročnej preventívnej očnej prehliadky môže pravidelná oftalmoskopia zistiť včasné príznaky možného ochorenia, aby sa zabránilo vážnejšiemu poškodeniu oka. Je to preto, že očné choroby sa môžu vyvinúť bez pocitu príznakov. Na zistenie možných ochorení alebo zmien oka sa preto používa oftalmoskopia, aby sa dali včas liečiť. Oftalmoskopia sa tiež používa na vyšetrenie rôznych chorôb. Pri niektorých chorobách ako napr cukrovka, vysoký tlak alebo vaskulárna kalcifikácia, je veľmi dôležité skontrolovať zadná časť oka a krv plavidlá pravidelne, pretože tieto choroby môžu poškodiť oči. Oftalmoskopia sa používa aj vtedy, keď existuje a odštiepenie rohovky alebo optický nerv môže byť poškodený. Ďalej sa môže oftalmoskopia použiť na vizualizáciu napríklad vaskulárnych oklúzií v strede žila alebo centrálne tepna, glaukóm alebo nádory vo vnútri oka. Zmena sietnice súvisiaca s vekom (makulárna degenerácia), ktorý sa vyskytuje častejšie po 50. roku života a môže viesť na slepota, je detekovaná včas pravidelnou oftalmoskopiou a často sa dá včas liečiť. Najdôležitejšie je, že oftalmoskopia umožňuje vyšetrenie sietnice, cievovka a krv plavidlá ktoré to dodávajú. The optický nerv hlava (kaše), z ktorého optický nerv migruje do očnej jamky, dá sa tiež vyšetriť. Oftalmoskopia sa vykonáva osvetlením žiak pomocou lampy, aj keď sa dajú zväčšiť aj zreničky pomocou špeciálnej žiarovky očné kvapky pre lepší výhľad. Rozlišuje sa medzi priamou a nepriamou oftalmoskopiou. V priamej oftalmoskopii sa používa elektrické očné zrkadlo (oftalmoskop), ktoré je vybavené lupou, rôznymi šošovkami a lampou. Tento oftalmoskop priblíži lekár čo najbližšie k oku, ktorý potom presvitá svetlo cez zreničku do vnútra oka. Rôzne šošovky umožňujú kompenzovať refrakčné chyby, a to buď u lekára, alebo u pacienta. V priamej oftalmoskopii iba malá časť zadná časť oka je viditeľný, ale značne zväčšený a vzpriamený. Pacient sa počas tohto vyšetrenia pozerá na vzdialený objekt. Pomocou priamej oftalmoskopie je možné presne skontrolovať podrobnosti, ako napríklad výstupný bod šľachy a žltá škvrna (makula). Používa sa tiež na vytvorenie podrobného vyšetrenia centrálnych krvných ciev. Nepriama oftalmoskopia vyžaduje ďalší zdroj svetla. Tu sa používa konvergentná šošovka, ktorú lekár drží v určitej vzdialenosti pred okom pacienta a podopiera sa rukou na čele pacienta. Zároveň druhou rukou smeruje svetelný zdroj do oka. Nepriama oftalmoskopia poskytuje lepší celkový obraz, ale menšie zväčšenie ako priama oftalmoskopia.
Riziká a nebezpečenstvá
Oftalmoskopia je rutinné vyšetrenie, ktoré vykonáva oftalmológ. Zvyčajne je neškodný a nesúvisí s rizikami. Pred oftalmoskopiou lekár určí, či existuje niečo, čo hovorí proti použitiu liekov na rozšírenie zreničiek. Napríklad, glaukóm môžu byť vyvolané týmito drogy, čím sa veľmi zvyšuje vnútroočný tlak.Keď sa zrenica rozširuje drogy ak sa používajú, pacientovo videnie je na chvíľu rozmazané. Kým sa tento účinok nevytratí asi po piatich až šiestich hodinách, postihnutá osoba by sa nemala zúčastňovať cestnej premávky a nemala by obsluhovať stroje alebo vykonávať práce, ktoré zaťažujú oči, napríklad čítanie alebo práca na počítači.
