Príčiny schizofrénie Príznaky schizofrénie

Príčiny schizofrénie

Po mnoho rokov sa hľadala hypotéza, ktorá by mohla vysvetliť príčinu schizofrénie. Dnes je veda istá, že neexistuje jediná príčina choroby. Teraz sa skôr verí, že existuje niekoľko príčinných faktorov, ktoré prispievajú k spusteniu schizofrénie.

Táto teória považuje pacienta za zraniteľnejšieho, ak má niektoré z faktorov uvedených nižšie. Medzi faktory, ktoré zvyšujú zraniteľnosť osoby, patrí:

  • Dedičnosť (genetické faktory): Považuje sa za isté, že ľudia, ktorí majú schizofrenických príbuzných, majú zvýšené riziko ochorenia. Pravdepodobnosť, že jeden rodič bude chorý, je asi 10 - 13%, ak sú chorí obaja rodičia, pravdepodobnosť sa zvýši na asi 40%. Na druhej strane to však ukazuje, že to v žiadnom prípade nemôže byť jedinou príčinou choroby, pretože 60% príbuzných sa nerozvinie schizofrénie.
  • Biochemické faktory: Dnes je známe, že nervové bunky v mozog (neuróny) medzi sebou komunikujú pomocou nosných látok (prenášačov).

    Pokiaľ ide o schizofréniu, v súčasnosti poznáme tzv.dopamín hypotéza “, podľa ktorej je nosná látka dopamín nadmerne aktívny a prináša tak celok mozog metabolizmus z vyvážiť. (Toto je presne tá droga terapia schizofrénie príde). Posledné výskumy ukazujú, že zmenenú aktivitu vykazujú aj ďalšie látky prenášajúce látky.

  • Zmenený tvar mozog: Existujú výsledky výskumu, ktoré ukazujú, že štruktúra mozgu u chorých ľudí vykazuje zmeny.

    Zmeny boli zistené tak na úrovni mikroskopických buniek (zmeny v usporiadaní buniek v hypokampu, atď.), Ako aj vo veľkých štruktúrach (zväčšená 3. komora, zmenšený čelný lalok atď.). Uvedené zmeny sa tiež nevyskytujú u všetkých pacientov.

  • Vírusová infekcia pred narodením: Existuje hypotéza, že vírusová infekcia matky v druhej tretine roka tehotenstva môže podporovať rozvoj schizofrénie.

Modely rodinnej teórie vývoja schizofrénie zhrnuli narušenú komunikáciu v rodine ako príčinu.

Nasledujúce teórie však nebolo možné vedecky dokázať:

  • V roku 1924 Siegmund Freud videl vývoj schizofrénie ako dvojkrokový proces. V prvej fáze videl regresiu pacienta do stavu pred skutočnou diferenciáciou ega. (vyšší rozvoj osobnosti).

    V druhej fáze Freud videl pokus pacienta znovu získať kontrolu nad svojím vlastným egom. Obvinil prostredie mnohých deprivácií z pacientovej regresie do skoršieho stavu takzvaného „primárneho narcizmu“.

  • Fromm-Reichmann predložil hypotézu takzvanej „schizofrenogénnej matky“ v roku 1948. Podľa tejto hypotézy je matka schizofrenických pacientov bez emócií a chladná.

    Nemôže reagovať na potreby svojho dieťaťa. Matka namiesto toho používa dieťa na uspokojovanie svojich vlastných potrieb.

  • Bateson napísal hypotézu takzvanej „dvojitej väzby“ v roku 1978. Rodičia tu neustále vyjadrujú dvojité správy, a tak uvrhujú svoje deti do veľkých ťažkostí pri rozhodovaní.
  • V roku 1973 Litz pridal hypotézu „rozkolu manželstva“, v ktorom otec a matka žijú v otvorenom konflikte a bojujú o náklonnosť dieťaťa.

Skutočnosť, že tieto vysvetlenia schizofrénie týkajúce sa staršej rodinnej teórie neboli vedecky potvrdené, však neznamená, že správanie členov rodiny nemá nič spoločné s vývojom schizofrénie.

Napríklad existovala známa štúdia, ktorá ukázala, že správanie členov rodiny malo významný vplyv na pravdepodobnosť relapsu u schizofrenických pacientov 9 mesiacov po prepustení z nemocnice. Tento koncept „Vyjadrených emócií“ je možné dokázať: Pojem „Vyjadrené emócie“ Vyjadrené emócie (High EE) možno opísať ako emočne nabitú atmosféru v rodine. To zahŕňa nielen kritiku, devalváciu, hnev a nepriateľstvo, ale aj nadmerné emočné angažovanie a extrémnu starosť a starostlivosť, ako aj neustále podnecovanie, úzkosť, závislosť na sebe samom. stav na pacientovi.

„Neustále myslím na to, čo sa s ním stane“, „Robím pre neho všetko, iba ak je v poriadku! Výskumná skupina zaoberajúca sa týmto konceptom uskutočnila rozhovory s rodinami schizofrenických pacientov a potom vyhodnotila tvrdenia pomocou záznamu na pásku, takže nakoniec bola klasifikácia „nízkej“ a „vysokej“ emocionality v zmysle konceptu EE bolo možné. Výsledok bol nasledovný: V rodinách s vysokou stresovou emocionalitou malo 48% pacientov nový psychotický relaps, v rodinách s nízkou stresovou emocionalitou iba 21%.

Toto zistenie bolo integrované do nasledujúceho modelu a je tak súčasťou súčasného modelu vývoja schizofrénie. Pre psychologickú terapiu schizofrenikov bolo dôležité aj to, že bol vyvinutý program tréningu rodinnej komunikácie, ktorý slúži na prevenciu relapsy u schizofrenických pacientov. Ako bolo uvedené vyššie, VSM sa v súčasnosti považuje za najpravdepodobnejšiu primárnu príčinu schizofrénie. Rôzne faktory (biologické, sociálne, rodinné atď.) Vedú k zvýšenej „zraniteľnosti“. Model stresu zraniteľnosti podľa Libermanna (1986)

  • Nepriaznivý faktor prostredia vytvára stres
  • Z dôvodu nedostatočných stratégií zvládania dochádza k autonómnej hyperexcitácii
  • Zvyšujú sa kognitívne deficity, čo následne zvyšuje sociálny stres
  • Prodromálne štádium (bez zásahov alebo vlastných pokusov o zvládnutie situácie sa deficit naďalej zvyšuje)
  • Vypuknutie schizofrenických symptómov s ďalším narušením spoločenského a profesionálneho výkonu
  • Ďalší kurz závisí od stresových faktorov, ako aj od schopností zvládania a od neuroleptických liekov